Slovenský tím bol ako biblický Dávid. S Goliášom si vcelku poradil. Aj takto vnímajú Bocuse d´Or slovenské šéfkuchárske hviezdy


Už je to nejaký mesiac, čo si Slovensko zažilo návrat na Bocuse d’Or po 12 rokoch. Od postupu do svetového kola v Lyone nás delilo naozaj len zopár bodov. Nič to nemení na fakte, že sa Petrovi Duranskému aj s jeho tímom na čele s Jardom Žídekom podarilo zapísať Slovensko do povedomia gastro sveta a ukázali, že aj tak malá krajina ako je Slovensko má šancu konkurovať kulinárskym veľmociam. Peter Duranský spolu s Jardom Žídekom nám prezradili, ako sa s odstupom času pozerajú na tento výkon a čo môže účasť Petra na európskom kole zmeniť na Slovensku.
Peter, v marci ste boli semifinalistom európskeho kola prestížnej súťaže šéfkuchárov, Bocuse d’Or. Táto súťaž je často prirovnávaná k Oscarom. Na semifinále to miestami tak aj vyzeralo, aj ja som sa nechal strhnúť obrovskou eufóriou, ktorá tam nastala… Žiaľ, na svetové kolo sa nášmu tímu nepodarilo dostať, hoci vás od toho delilo len pár bodov. Ako sa s odstupom času pozeráte na vašu účasť na súťaži Bocuse d’Or?
Peter: Aj s tým odstupom času to stále beriem ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Bola to skvelá príležitosť pozrieť sa na to, že sa na súťaži, akou je Bocuse d’Or, dá skutočne pracovať. A nielenže sa zúčastníme, ale aj niečo dokážeme.
Myslím si, že keď sa v tom bude pokračovať, tak ešte Slovensko môže v tejto súťaži skutočne veľa predviesť.

Jardo, ako ste to celé videli vy? Predsa len, sedeli ste priamo v porote.
Jaroslav: Bol to fantastický výkon. Určite nám tesne po Budapešti ostala horká pachuť v ústach. Keďže som bol v porote, vedel som porovnať výkon našich chalanov s ostatnými a teda musím povedať, rozhodne sme sa nestratili. Rovnako to boli pochvalné slová nielen ostatných kolegov z degustačnej poroty, počas celej súťaže sme skutočne pútali pozornosť všetkých.
Pretože ako nováčik sme rozhodne nevarili a nemali „nezorganizovanú“ prácu v kuchyni. Veľkú zásluhu na tom majú aj naši nórski mentori a hlavný partner súťaže METRO Cash& Carry, ktorý to celé financoval. Myslím si, že sme podali najlepší výkon, na aký sme v daný čas a s danými finančnými prostriedkami mali.

Bolo počas súťaže nejaké prekvapenie, ktoré ste neočakávali? Či už od konkurencie, alebo možno aj od vášho tímu?
Peter: Nemôžem povedať, že by ma niečo prekvapilo. Prišli sme tam už s určitými očakávaniami a všetky sa naplnili. V tomto nám veľmi pomohla Jardová skúsenosť z minulých ročníkov. Rovnako ako aj naši nórski mentori, ktorí nám odhalili všetky ich zážitky spojené so súťažou. Pozitívne nás určite prekvapila technická porota, ktorá zhodnotila to, ako sme boli pripravení a prichystaní na všetko.

Čo sa mohlo spraviť inak aby Peter Duranský získal tých máličko bodov na postup na svetové kolo Bocuse d’Or?
Jaroslav: Vo finále sme stratili body za prácu v kuchyni. Pokiaľ máte viac skúseností so súťažou, aj toto viete vylepšiť. Druhá vec je, že ostatné tímy pracujú s úplne inou podporou, akú sme mali my. V tomto sme boli tým biblickým Dávidom. Ale s Goliášom sme si slušne poradili.
Peter, mali ste aj čas popri vašom boji sledovať vašich súperov?
Peter: Počas varenia jednoznačne nie. Tam na to absolútne nebol priestor. Snažil som sa sústrediť na moje úlohy. Tie sme mali rozpísané v pevnom harmonograme a zahŕňali najväčšie detaily rozdelené presne na časy. Nasledujúci deň som si však mohol trošku vydýchnuť a pozrieť si kandidátov z iných krajín, ktorí vtedy varili.

Čas je čarovná vec. Dodáva nám nadhľad nad mnohým, čo nám v aktuálnej situácii príde vypäté. Ak by ste sa teraz, s týmto nadhľadom mohli v čase vrátiť späť na súťaž, čo by ste vyladili?
Peter: S tým pohľadom, ktorý mám teraz, tak áno, mám už nadhľad. Teraz už áno. (úsmev)
Niektoré veci by vyzerali trošku inak. Týka sa to však prevažne detailov, ktoré by som zmenil. Ak mám byť však konkrétnejší, tak jedlo so zemiakom by sme o čosi zjednodušili.

Myslite, že aj váš úspech napriek nepostúpeniu priláka viac či už účastníkov, sponzorov, prípadne aj divákov?
Peter: Najviac pozitívnych reakcií som mal práve od mladých chalanov. Prišlo mi veľa správ a som rád, že som mohol veľa mladých takto namotivovať a pevne dúfam, že im tá motivácia ostane. Aby vydržali a stále sa učili, posúvali ďalej a zlepšovali.

Jaroslav: Ak sa zapoja aj ďalší partneri, štát, ak budeme vedieť motivovať kuchárov, aby sa prihlásili na národné kolo a budeme im vedieť ponúknuť pomoc počas ich prípravy, dokážeme spolu veľké veci. Myslím, že nám porota v Budapešti hodila rukavicu. Je len na nás, aby sme ju zodvihli, vstúpili do ringu a poriadne zabojovali..

Čo môže úspech Petra Duranského na semifinále Bocuse d’Or znamenať pre slovenskú gastronómiu?
Jaroslav: Jednoznačne je to výzva do budúcnosti. To, že dokážeme nielen inšpirovať, ale aj podporiť mladých. To, že vieme pomôcť Slovensku zapichnúť zlatý špendlík do svetovej gastromapy.
text: Martin Papai
foto: Ondrej Bobek a archív Bocuse D´Or