Najlepšie kaviarne v Košiciach: #8 Kaviareň Slávia
- Kaviarne
Dominika Noskovičová- 10 minutes read
| Foto: Dominika Noskovičová
Niektoré miesta či prevádzky vystihujú mesto viac než turistické príručky. A my sme na našich kávových potulkách takéto miesto rozhodne nemohli vynechať. Slávia, secesný skvosť na Hlavnej ulici, nie je len kaviareň. Je to stroj času, ktorý vás prenesie do éry, kedy malo pitie kávy úplne iný význam ako dnes. Ak hľadáte stredobod košického korza, vaše kroky musia viesť práve sem.
Posledná kaviareň, ktorú vám v rámci nášho objavovania košických kaviarní prinášame, je takou malou ikonou Košíc. Bez okázalosti a bez potreby držať krok s trendmi si táto kaviareň kráča vlastnou cestou, z ktorej sa jej darí neschádzať.
Viac než len kaviareň: Slávia je strážcom košickej noblesy a elegancie
Už začiatkom 20. storočia bola Slávia synonymom kaviarenského života a túto atmosféru si budova, navrhnutá architektmi a bratmi Jakabovcami, uchováva dodnes. Myslím, že s čistým svedomím môžeme kaviareň Slávia nazvať jednou z najelegantnejších legiend Košíc, pričom svoj status si drží konštantne od svojho znovuotvorenia v polovici 90. rokov. Dnes funguje nielen ako kaviareň a reštaurácia, ale zároveň ako miesto s dôrazom na zachovanie tradícií či útočisko pre hostí, ktorí hľadajú kúsok histórie v každom súste jedla či dúšku kávy.
Od pivovarníckych mozaík k národnej pamiatke
História Slávie sa začala písať v roku 1900, keď ambiciózny podnikateľ Konštantín Bauernebl nechal zbúrať pôvodný meštiansky dom a nahradil ho secesným skvostom od bratov Jakabovcov. Už na prvý pohľad je zrejmé, že nejde o obyčajný mestský dom – fasáda dodnes zaujme detailmi, ktoré by ste skôr čakali v galérii než na rušnej ulici. Vďaka unikátnym mozaikám s pivovarníckymi motívmi a symbolmi práce má budova osobitý vzhľad, ktorý si zapamätáte.
Priestory budovy v minulosti menili svoju podobu aj názvy: Schiffbeckov hotel, Schubertov hostinec či luxusný Royal, pričom meno Slávia sa naplno udomácnilo až po roku 1919. Kaviareň, ktorá bola svedkom éry rakúsko-uhorskej elegancie i búrlivého 20. storočia, prežila premeny na obchodný dom aj tanečný bar, až kým sa po generálnej rekonštrukcii opäť nevrátila k svojmu pôvodnému lesku ako národná kultúrna pamiatka a srdce košického korza.
Architektonický skvost s výhľadom na srdce mesta
Minimalizmus a nenápadnosť tu nehľadajte. Slávia dominuje Hlavnej ulici svojou zdobenou fasádou, no ani interiér nezaostáva. Keď vstúpite dnu, ohromia vás vysoké stropy, maľby na stenách, umelecké lustre a vitráže. V prednej časti nájdete kaviarenskú časť, tá zadná, s elegantne prestretými stolmi, je reštauračná. Žiadna strohá funkčnosť, ale miesto, ktoré si priam pýta vytasiť tromfy v podobe pravidiel etikety pitia kávy. Samozrejme, pokojne si však môžete kávu vychutnať bez škrobenosti, skrátka tak, ako vám chutí. Dôležitou súčasťou zážitku je personál. Žiadna ležérnosť, ale úctivá profesionalita v bielych košeliach.
Ak vám káva chutí viac na čerstvom vzduchu, letná terasa ponúka pravdepodobne najlepší výhľad na spievajúcu fontánu a košický Dóm sv. Alžbety.
Od ranného espressa po večeru pod vysokými stropmi
V Slávii je káva rituálom, ktorý nestojí na experimentoch a trendoch, ale na stabilite. V historických kaviarňach tohto typu s tradičným talianskym štýlom človek tak akosi počíta. Aj keď by sme ako kávičkári uvítali radšej nejakú remeselnú slovenskú pražiareň, tomuto miestu to v súlade s jeho historickým charakterom vieme prepáčiť. V ponuke však nájdete rôzne kávové nápoje, vrátane tých moderných, akým je napríklad espresso tonic. Nechýbajú domáce limonády či domáce zákusky.
Ak vám vyhladne, reštaurácia Slávia určite stojí za návštevu. Okrem obľuby u domácich či turistov zbiera aj ocenenia a radí sa medzi špičku slovenskej gastronómie. Okrem toho, že sa v rámci Falstaff AWARDS 2026 umiestnili medzi trojicou najlepších reštaurácií v Košickom kraji, obhájili si ocenenie troch vidličiek. V ocenení medzinárodného sprievodcu Gault & Millau si zase vyslúžili dve čapice.
Kaviareň Slávia nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Text a foto: Dominika Noskovičová
