Šéfkuchár Miroslav Zamiška: ,,Za najväčšiu inšpiráciu v kuchyni považujem moju starú mamu“

 Šéfkuchár Miroslav Zamiška: ,,Za najväčšiu inšpiráciu v kuchyni považujem moju starú mamu“

Svoju prácu začína kresbou. Jedlo si predstavuje, v mysli skladá chute a následne kreslí na papier. Až nakoniec prechádza k samotnému vareniu. Príprava hodná lídra oceňovanej reštaurácie Grand Restaurant v Grand Hoteli Kempinski High Tatras. Šéfkuchár Miroslav Zamiška nám porozprával o svojich začiatkoch, o hľadaní inšpirácie i cestách. Ale aj o zisku ocenenia najlepšej hotelovej reštaurácie.

Pamätáte si ešte ten moment, ktorý rozhodol o vašej ceste do gastronómie?

Povedal by som, že v mojom živote hrajú práve náhody svoju veľkú rolu. Keď som bol mladší, tak som sa snažil, ako väčšina mladých ľudí, proste sa nájsť. Nebolo to zrovna jednoduché, pretože jediné, čo som vedel bolo to, že chcem tvoriť. Problémom však bolo, že som si to prepojenie kreativity a mojej budúcej práce nevedel nejako v praxi spojiť. Naskytla sa mi však príležitosť pracovať v zahraničí- a to v kuchyni. Tým, že som začal vnímať chute a hlavne kombinácie chutí ma akoby prvá prax nasmerovala na túto niekedy síce šialenú, ale prekrásnu cestu ku gastronómii.

grand-hotel-kempinski-high-tatras-17
„Spýtali sa ma iba otázky: Fajčíte? Pijete? Hovorím si, že wau, dobré otázky. Dostal som sa na Cyprus, kam nás prišlo 200 Slovákov. Postavili sme sa do radu a začali nás rozdeľovať, pozreli sa na mňa a povedali: „Ty budeš kuchár.“ A odvtedy som sa už z kuchyne nedostal“, povedal nám v roku 2019 šéfkuchár Grand Hotel Kempinski High Tatras, Miroslav Zamiška.

Mnohí považujú prácu v zahraničí za nutnosť. Dodá im skúsenosti, obrní ich, ale aj naučí praxi. Považujete aj vy svoje skúsenosti za hranicami za dobré? Precestovali a žili ste na Cypre, v Anglicku i Holandsku.

Cyprus by som považoval za niečo ako predĺženú študentskú dovolenku po škole. (so smiechom)
Ten pravý štart bolo pre mňa Anglicko. Tam, v hoteli Halford Bridge, som začal chápať o čom je gastronómia a čo musím robiť pre to, aby som dosiahol pokrok. Bol som tam vhodený ako malá rybka. Bez znalosti angličtiny rovno do veľkého rybníka. A to bola určite výzva. Tá výzva však splnila zámer a priniesla mi mnoho skúseností, za ktoré som dnes vďačný. Skvelé bolo aj Holandsko. Nezažil som si až tak tradičné Holandsko plné tulipánov a veterných mlynov, ale bol som na veľmi krásnom ostrovčeku Ameland. Reštaurácia bola priamo na pláži.

Miroslav Zamiška jedlo
V Holandsku sa naučil vnímať význam slova „lokálnosť“. „Každý deň som mal možnosť vidieť rybára ako sa k nám blíži na svojej loďke a nesie nám čerstvé ryby. To je nezabudnuteľné“, tvrdí Miroslav Zamiška.

Práca v Holandsku ma naučila pochopiť význam slová „lokálnosť“. Takmer všetko bolo vypestované alebo ulovené priamo tam. Každý deň som mal možnosť vidieť rybára ako sa k nám blíži na svojej loďke a nesie nám čerstvé ryby. To je nezabudnuteľné. A zároveň to nastaví latku vo vašom myslení poriadne vysoko.

Keď sme teda pri lokálnosti, ako to funguje vo vašej kuchyni?

Môžem našťastie povedať, že suroviny, ktoré nie sú lokálne, by sme vedeli porátať na prstoch jednej ruky. Je to niekedy skutočne náročné, a to vám potvrdí takmer každý kuchár. My sme za to veľmi radi, že máme ako dodávateľov niektoré skutočne skvelé a kvalitné farmy z okolia. Aj keď sa od toho potom odvíja finálna cena jedla, ľudia čoraz viac dbajú na kvalitu a aj si za ňu radi zaplatia.

kempinski-polievka
Hostia čoraz viac dbajú na kvalitu jedla a radi si za ňu aj zaplatia. Cítia to aj v reštaurácii Grand Hotela Kempinski High Tatras.
Kathrin Noll Kempinski

Manažérka Grand Hotela Kempinski High Tatras, Kathrin Noll: Pre zamestnancov je dôležité, že ma vidia tvrdo pracovať

Čítať viac >

 

Inšpirácia je veľmi dôležitá hlavne v začiatkoch kariéry. Koho by ste označili, ako osobnosť, ktorá vás najviac ovplyvnila?

Neviem vám povedať žiadne konkrétne meno. Som človek čo si zoberie zo všetkého kúsok- z okolia, rodiny, umenia… Tým, že som kreatívny, snažím sa tvoriť všetko z mojej hlavy. Čo ma však ovplyvnilo a dalo by sa to brať aj ako inšpirácia v mojej tvorbe, je kuchyňa mojej starej mamy. Pocity, ktoré som ako dieťa zažíval pri týchto jedlách, chcem odovzdávať ľuďom aj ďalej, pretože na tieto chute veľmi rád spomínam.

Dokážete sa plne kreatívne „vybiť“ v kuchyni, alebo sa venujete aj nejakej inej tvorbe?

V súčasnosti je moje hobby aj bytový design- najmä môjho bytu. (smiech) Keď prídete ku mne behom roka na viac návštev, môj domov je vždy iný. Veľmi ma baví vymieňať medzi sebou miestnosti a vymýšľať niečo nové, kreatívne a originálne.

Miroslav Zamiška
Miroslav Zamiška je kreatívne založený a stále niečo tvorí. Ak by nebol šéfkuchárom, zrejme by sme ho našli ako profesionála v oblasti interiérového dizajnu.

Nastúpili ste do Grand Restaurant v Grand Hoteli Kempinski. Aké to pre vás bolo pracovať pre tak vysoko postavenú sieť hotelov? Aké boli vaše prvé dojmy pri príchode?

Spomínam si na to veľmi dobre. V tej dobe som akurát dostal v Holandsku na ostrove Ameland doživotný kontrakt. Zrazu však prišla ponuka od bývalého šéfkuchára Grand Restaurant, Tomáša Tejbusa, či nechcem Holandsko vymeniť za Štrbské Pleso. Horšou správou bolo, že na rozmyslenie som mal skutočne len pár dní. Pamätám si že, 1.5. som cestoval z Holandska a už 2.5. som nastupoval do Grand Restaurant. Musel som sa tak rýchlo pobaliť, že ešte do dnešného dňa nejaké moje osobné veci určite kolujú po tom ostrove. (smiech)

Čo však bol ten rozhodujúci faktor tejto zmeny bola predovšetkým prestíž, ktorú hotel ponúkal a stále ponúka.

Miroslav Zamiška
Jeho prestup do Grand Hotela Kempinski High Tatras sa udial tak rýchlo, že doteraz vraj jeho veci kolujú po holandskom ostrove Ameland.

Vraveli ste, že ste kreatívna duša. Obmedzuje vás nejakým spôsobom to, že spadáte pod tak veľkú sieť a musia tu byť nejaké predpísané záležitosti, ktoré skrátka musia byť dodržiavané?

Predpisy sú a musíme sa nimi riadiť. Čoho sa to však netýka je zostavovanie môjho menu. Tam mám úplne voľnú ruku a som za to nesmierne vďačný. Pani riaditeľka mi takisto vychádza veľa v ústrety a hlavne vkladá do mňa svoju dôveru. Samozrejme, všetko spolu ochutnávame a má vždy posledné slovo. Za 4,5 roka sa však ešte nestalo, že by mi čokoľvek menila.

Kathrin Noll a Miroslav Zamiška
Riaditeľka hotela, Kathrin Noll, vkladá veľkú dôveru do svojho šéfkuchára. Pri tvorbe menu má vždy posledné slovo. Doteraz sa však nestalo, že by niečo Miroslavovi Zamiškovi menila.

Práca v kuchyni je veľmi porovnateľná s tímovými športmi. Ako vnímate ten váš tím? Čím by ste povedali, že sa líši od ostatných?

tim
Pevný tím je základ úspechu. Šéfkuchár Miroslav Zamiška nedá na svojich kolegov dopustiť.

Čo by bol šéfkuchár bez svojho tímu a čo by bol tím bez svojho šéfkuchára? Tvrdím stále, že to je tá symbióza ktorá musí fungovať. Ja potrebujem ich a oni zas potrebujú tú hybnú silu, respektíve niečo ako kouča, ktorý na nich dozerá a vedia sa na neho spoľahnúť. Častokrát to nie je už len o varení, ale aj o tom kolektíve a komunite. Neriešime neustále len varenie. Riešime aj súkromné veci a naše problémy. Vedel by som ich s pokojným svedomím označiť za svoju druhú rodinu.

Okrem tímového športu by sa jednoznačne dalo prirovnať varenie aj k maľovaniu. Každý maliar mal tú svoju obľúbenú techniku. Kuchár zas má svoje postupy a prípravy. Aké sú tie vaše obľúbené?

Nemám rád si vyberať jednu obľúbenú techniku alebo štýl. To čo mňa poháňa je neustále posúvanie mojich možností a učenie sa nových vecí. Milujem experimentovanie, skúšanie a snaženie sa vymyslieť niečo nové. Hľadať nové metódy je ťažké, lebo máte pocit, že všetko už niekto vymyslel. Jedlo je však neskutočná studnica kombinácii a pevne verím, že nie sme ani na začiatku objavovania.

grand-hotel-kempinski-high-tatras-nedlenevareniekavickarisk
„Jedlo je však neskutočná studnica kombinácii a pevne verím, že nie sme ani na začiatku objavovania“, tvrdí šéfkuchár Miroslav Zamiška.

grand-hotel-kempinski-high-tatras-30

V roku 2021 ste vyhrali ocenenie za najlepšiu hotelovú reštauráciu na Slovensku – a to aj napriek pandemickej situácii. Čo myslíte, čo bol hlavný atribút, vďaka ktorému ste získali toto ocenenie?

Môj tím je silný a hlavne precízny. Držíme všetci jeden koniec povrazu a všetci sú hrdí na to pre akú značku môžu variť. Toto pevne verím, že je to hlavné čo nám dopomohlo k získaniu tohto ocenenia. Aj samotní zákazníci potom ocenia náš prístup a to je pre nás niekedy viac ako akékoľvek ocenenia.

Čo by bola reštaurácia bez hostí. Ako sa vyvíjajú zákazníci vo vašej reštaurácii? Začínajú byť viac nároční alebo práve naopak? Hosť z “predpandemickej“ doby oproti hosťovi v súčasnosti. Je medzi nimi rozdiel?

Na jednej strane sú určite vďační za to, že majú možnosť sa takto znova priblížiť svetu pred pandémiou. Na druhú stranu si stále viac a viac všímam, že hostia znáročneli. Potrpia si určite ďaleko viac na detaily, keďže bolo menej časté, že mohli zažiť fine dining kuchyňu. Očakávajú teda určitý druh kvality.

grand-hotel-kempinski-high-tatras-51
Hostia sa po pandémii zmenili. Podľa Miroslava Zamišku si viac vychutnávajú, dbajú na detaily i kvalitu. Sú však za ne ochotní si aj priplatiť.

Stále viac a viac sa skloňuje v spoločnosti udržateľnosť a pozitívny postoj k ekológii. Ako sa k tomuto staviate? Je to vôbec možné v takto veľkej reštaurácii?

Je to jedna z mojich hlavných filozofii, s ktorou pracujem. Snažím sa aj môjmu tímu ukazovať tie spôsoby prípravy jedla, pri ktorých sa zužitkuje všetko. Hovorím im, aby si predstavili, že táto surovina pred nimi je surovina, ktorú si kúpili za posledné peniaze a potrebujú sa z toho najesť a využiť celý jej potenciál.

dezert Miroslav zamiška
Svoj tím učí aj ekológii. „Hovorím im, aby si predstavili, že táto surovina pred nimi je surovina, ktorú si kúpili za posledné peniaze a potrebujú sa z toho najesť a využiť celý jej potenciál.“

Aké je jedlo, ktoré by si Miroslav Zamiška vedel stále pripraviť a stále by ho neomrzelo?

Je to presne jedna dokonalá chuť, na ktorú si spomínam z detstva. Každý by očakával bryndzové halušky, alebo pirohy. Pre mňa sú to však úplne obyčajné pečené zemiaky s bryndzou a kyslou kapustou. Toto si viem predstaviť nielen pripravovať stále dookola, ale aj dookola jesť. (so smiechom)

 

 

Text: Martin Papai
Foto: Ondrej Bobek

 

 

 

 

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach

Martin Papai

Večne spontánny a zapálený pre vec. Dobrovoľník, nadšenec pre média. Urobí vám aj skvelú kávu, keďže pracuje aj ako barista. Do svojej prenosnej šálky si vždy nechá spraviť kávu len z tých najlepších zŕn. Gastro má už v krvi od malička aj vďaka svojmu otcovi, ktorý sa v nej už dlhodobo pohybuje. Pri svojich článkoch môžte vidieť jeho pohľad na vec z iných perspektív a samozrejme aj štipku svojho svojského humoru.

Zobraziť všetky články autora >

Odporúčané články

0
Budeme radi za vaše názory, prosím zanechajte nám komentár.x