Zvoní gastru umieračik?

Zvoní gastru umieračik?

 

Zdĺhavé vybavovanie žiadostí, nie zriedka trvajúce aj 95 dní. Balík pomoci zjavne nebude stačiť pre všetkých, a keďže musia byť gastroprevádzky stále zatvorené alebo v obmedzenom režime donášky a osobného odberu, ich dlhy narastajú. A až 60% z nich nemusí prežiť!

Štátna pomoc vo forme kompenzácií za zatvorenie gastro prevádzok je nedostatočná, pomalá, chaotická a diskriminačná. Upozorňuje na to Iniciatíva 10 pre gastro, ktorá zastupuje už vyše 1 000 gastro prevádzok, dodávateľov, vinárov, pivovarníkov a takmer 10 000 zamestnancov či hostí, ktorí iniciatívu podporili formou petície. “Situácia v gastre je ozaj kritická a pokiaľ sa niečo nezmení, môže sa stať, že si po kríze už do svojej obľúbenej reštaurácie nesadnete a budeme tu mať množstvo skrachovaných podnikov a prepustených zamestnancov. To bude v konečnom dôsledku nákladné aj pre štát, ktorému tým klesnú príjmy a stúpnu výdavky” popisuje situáciu Viliam Pavlovský, zakladateľ iniciatívy. „Malí podnikatelia v gastre a turizme sú absolútne zúfalí, na dne a s nimi desaťtisíce zamestnancov a ich rodín“, rozohnil sa vo svojom statuse v na sociálnej sieti v skupine Pomáhame si – gastro v korone jej zakladateľ, Oto Kóňa. Pridal aj úplne konkrétny príklad podnikateľa, ktorý má aj napriek tomu, že mal tie „lepšie“ podmienky, už teraz dlhy viac ako 50 tisíc eur. „Situácia väčšiny živnostníkov a malých podnikateľov je ešte oveľa, oveľa horšia a zúfalejšia ako tento ideálny príklad,“ priznáva. „Konkrétnych návrhov a dobrých príkladov zo zahraničia je kopa. Prosím začnite konečne konať,“ vyzýva kompetentných. 14 asociácií a zväzov, už aj vrátane iniciatívny 10 pre gastro, sa spojili do platformy # Stále máme chuť a priniesli, už koncom minulého roka, viacero konkrétnych, konštruktívnych návrhov na základe realizovaných prieskumov a taktiež praxe zo zahraničia a žiadajú o rozbehnutie rokovaní. Situácia sa však ani v prvom kvartáli roka 2021 veľmi nezlepšuje a tak opäť dali hlavy dokopy. „Spoločne pripravujeme ďalší návrh opatrení zameraných na schémy pomoci pre gastro zariadenia (ale aj hotely, penzióny a iné služby cestovného ruchu), vzhľadom na očakávaný vývoj situácie budeme nevyhnutne potrebovať ďalšie efektívne nástroje pomoci,“ uvádza sa na stránke Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska – jedného z členov platformy.

 

foto
Štátna pomoc vo forme kompenzácií za zatvorenie gastro prevádzok je nedostatočná, pomalá, chaotická a diskriminačná.

Prečo pomoc nefunguje?

Od spustenia prvých podporných mechanizmov mnohé prevádzky nemali nárok na žiadnu pomoc alebo prichádza neskoro. 10 pre gastro zhrnulo viacero konkrétnych problémov, s ktorými sa podniky pri žiadaní o pomoc stretávajú. Ministerstvu dopravy a výstavby SR vyčítajú najmä prieťahy a pomalé rozhodovanie a aj následné vyplácanie dotácii z 1. fázy Schémy pomoci cestovnému ruchu, ktorá sa týka obdobia do októbra 2020. Viacerí žiadatelia čakajú už rekordných 95 dní, namiesto ministerstvom deklarovaných 30. A s napätím sa čaká na spustenie 2. fázy, ktorá má pokryť straty v mesiacoch november, december 2020 a január 2021. Tu, 10 pre gastro poukazuje na diskrimináciu prevádzok, ktoré vznikli po 31. marci 2020, keďže tieto zatiaľ pomoc žiadať nemôžu. „Každý kto otvoril po 31. 3. 2020 vedel, do akého rizika ide. Aj keď, samozrejme sa nedalo dopredu odhadnúť ako dlho budú obmedzenia trvať. A keďže si nové prevádzky nestihli vytvoriť rezervu, sú ešte vo väčších problémoch,“ konštatuje Július Činčala, ekonóm a partner poradenskej spoločnosti V4 Group. Zároveň je z medializovanej sumy, ktorá bola dosiaľ vyplatená žiadateľom, podľa 10 pre gastro zrejmé, že vyčlenený balík financií nebude postačovať pre všetkých.

Pod Tatrami sa prepúšťa - scenár môže byť ešte horší

Čítať viac >

 

priprava-jedla
Viacerí žiadatelia čakajú už rekordných 95 dní, namiesto ministerstvom deklarovaných 30.

“Prvá pomoc” na udržanie zamestnanosti

Členovia platformy # Stále máme chuť vítajú navýšenie preplácania celkovej ceny práce z maximálnych 80% na 100%. Bola to jedna z ich 6 požiadaviek, ktoré spísali koncom roka 2020. Táto zmena však nadobúda platnosť až pri žiadostiach za február 2021. 10 pre gastro navrhuje v tomto duchu kompenzovať aj predošlé mesiace, za ktoré zatiaľ prevádzky peniaze na účte nemajú. „Retrospektívne doplatenie do 100% celkovej ceny práce aj za minulé mesiace zrealizovateľné určite je, no nemyslím si, že k tomu dôjde,“ zhodnotil reálne ekonóm. „100% sa malo vyplácať hneď, bolo to jedno z riešení. Pre gastro sú problémom leasingy, úvery na vybavenie a taktiež mesačné platby prenajímateľom,“ vymenúva. Ekonóm taktiež nevidí ružovo opätovné prehodnotenie možnosti odkladu splátok a ani žiadané, štátom garantované úvery. „Táto téma vôbec nie je na stole,“ dodáva. Naopak predpokladá, že finančné domy začnú tlačiť na klientov, ktorí mali odložené splátky, aby ich začali splácať. A to môže byť pre niektorých likvidačné. Možnosť odloženia odvodov do Sociálnej poisťovne sa síce predĺžila aj na január 2021, no odklad sa týka len odvodov za zamestnávateľa, odvody za zamestnancov a do zdravotných poisťovní musia byť uhradené každý jeden mesiac v plnej výške. A odloženie neznamená odpustenie, na to upozorňuje aj ekonóm. „Ak mi niekto prepláca 100 % celkovej ceny práce, tak mi v tejto čiastke posiela na účet aj prostriedky, ktoré by som mal odviezť na odvodoch a daniach,“ vysvetľuje Činčala. „Snehová guľa“ sa zväčšuje a 10 pre gastro upozorňuje, že poctivé prevádzky už teraz, tlačia pred sebou dlhy na odvodoch vo výške 25 000 eur. V našom rozhovore na sklonku roka ekonóm Július Činčala z V4 Group odhadoval, že zatvorí približne 30 – 50% percent gastro prevádzok. Dnes priznáva, že číslo 60%, nemusí byť ďaleko od pravdy. „Áno prepúšťať sa bude a ešte masívne a to nielen v gastre a hoteliérstve,“ dodáva.

 

cincala_julius
„Každý kto otvoril po 31. 3. 2020 vedel, do akého rizika ide. Aj keď, samozrejme sa nedalo dopredu odhadnúť ako dlho budú obmedzenia trvať. A keďže si nové prevádzky nestihli vytvoriť rezervu, sú ešte vo väčších problémoch,“ povedal Július Činčala.

Dotácia na nájomné

Túto pomoc môže podnik, čerpať len vtedy, ak mu prenajímateľ poskytne zľavu minimálne 50% a teda prevádzka na ňu nemá automaticky nárok. Diskriminované sú prevádzky, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu či nemá záujem byť súčinný pri žiadaní. „Nemal by do toho vôbec vstupovať prenajímateľ a štát by mal začať hradiť, po vzore okolitých krajín, nejakú časť, povedzme 50%,“ navrhuje ekonóm. Mnohé podniky sú taktiež vo vlastných priestoroch a často za ne platia obrovské splátky úverov a hypoték. Zásadný posun by nastal ak by nebola nutná súčinnosť a zľava prenajímateľa alebo by boli prenajímatelia motivovaní, aby zľavy poskytovali. Jednou z možností je, podľa 10 pre gastro, napríklad oslobodiť tento príspevok od dani z príjmu prenajímateľa.Ak je to pre prenajímateľa jediný príjem a má náklady na to aby, priestor udržiaval, prečo by sa mal s niekým dohodnúť?“ zamýšľa sa ekonóm a dodáva: „No prenajímateľ by si na druhej strane mal aj uvedomiť, že keď nájomca nájom ukončí, kto a kedy príde po ňom…“

 

Diskriminované sú prevádzky, ktorým prenajímateľ neposkytol žiadnu zľavu či nemá záujem byť súčinný pri žiadaní.

 

Taktiež by podľa, 10 pre gastro, nemali byť znevýhodňované prevádzky, ktoré nájom neplatia, pretože sú vo vlastných priestoroch, keďže sa tiež musia o priestory starať a udržiavať ich. Iniciatíva navrhuje preto stanoviť určitú sumu na meter štvorcový prevádzky, ktorá by sa podľa celkovej plochy prevádzky vyplácala každý mesiac tým zariadeniam, ktoré podnikajú vo vlastných priestoroch, za obdobie, ktoré boli a sú nariadením vlády zatvorené. Keďže im bolo a je znemožnené zhodnocovať svoju investíciu podnikaním, je opodstatnené im ju aspoň čiastočne kompenzovať. „Niektoré platby vám bežia či priestory využívate alebo nie. Síce koncom roka príde preplatok ale teraz potrebujeme tú hotovosť na zálohy mať,“ doplnil ekonóm.

 

Viliam Pavlovský, zakladateľ iniciatívy 10 pre gastro. Foto: Dušan Křístek

Chýba plán obnovy

Vláda a kompetentné orgány sa momentálne zaoberajú hasením akútnych problémov štýlom „tu a teraz“. No podľa ekonóma Júliusa Činčalu, chýba príprava na oživenie po kríze – akýsi „Plán obnovy“. To, že sme na kolenách vieme, no čo urobí vláda pre to aby sme sa mohli zdvihnúť a ísť? „Uvítal by som, aby vláda neprichádzala s opatreniami, ktoré ešte viac zaťažia živnostníkov a prevádzkarov, ktorí už nemajú ani na to, aby nakúpil potraviny, z ktorých môžu variť,“ priznáva. „Štát by mal prísť s riešeniami, nikto netvrdí že len finančnými, ktoré budú mať pochopiteľne dopad na štátny rozpočet. ale aj nefinančnými –  z hľadiska administratívnej záťaže a skrátenia doby pri jednotlivých úkonoch nevyhnutných k podnikaniu a situáciám, ktoré podnikanie prináša,“ dodáva. Na pleciach podnikateľov do konca roka môže spočinúť viacero administratívnych povinností, ako napríklad zasielanie faktúr Finančnej správe. „Chápem na jednej strane pohnútku vlády, Ministerstva financií a Finančnej správy, aby dochádzalo k vyššiemu výberu daní a DPH. Ale treba to robiť trochu iným spôsobom a hľadať riešenia, ktoré finančne alebo administratívne nezaťažia dodávateľsko-odberateľské vzťahy,“ navrhuje. Za nezmyselné považuje aj povinnosť do 30.10. nahlásiť rodné čísla a čísla občianskych preukazov štatutárov a ešte za to aj zaplatiť 33 eur. „Tieto údaje štát má a nechápem prečo mu to duplicitne zasielať aj zaplatiť,“ krúti hlavou ekonóm. A apeluje aj na novelu Zákona o konkurze a reštrukturalizáciách. „Žiaľ veľké množstvo spoločností skončí a konkurz, ktorý trvá, podľa teraz platných pravidiel, pridlho, predlžuje agóniu, ktorá stojí veľmi veľa peňazí,“ upozorňuje. Cestu vidí aj v žiadanom znížení DPH,      i keď predkladané návrhy poslancov a tlak zástupcov gastra, zatiaľ v tomto smere úspešné neboli. „Znížením DPH na potraviny by sa určite pomohlo druhovýrobe, a znížením DPH pre HoReCa samozrejme aj gastru, potravinárom a podporili by sme domácu produkciu a spotrebu,“ vymenúva pozitívne dosahy tohto kroku.

 

carovnaspajza-jedlo
Chýba príprava na oživenie po kríze – akýsi „Plán obnovy“.

Rýchly rast ekonomiky

Podľa ekonóma je síce na tom gastro sektor zle, no súčasťou podnikania je aj určitá miera rizika. A podnikateľ by mal vytvárať aj rezervy pre neočakávane situácie. „O gastro sa nebojím, myslím, že to bude jeden z tých sektorov, ktoré sa veľmi rýchlo po kríze spamätajú,“ hovorí pozitívne. A súhlasí s predikciami, ktoré sme vám priniesli na prelome rokov, že ekonomika na Slovensku bude po kríze rásť najrýchlejšie za posledných 10 rokov. Dá sa však, žiaľ, očakávať, že platy pôjdu rapídne dole a potreba prijímania nových ľudí nebude taká vysoká.

 

Text: Mária Baláž Gyuránová

 

Foto: archív Kávičkári Ondrej Bobek, Dušan Křístek

Facebook Comments

Zdieľajte článok na sociálnych sieťach

Odporúčané články