Kathrin Noll, riaditeľka Grand Hotel Kempinski High Tatras: „Chcela by som ľuďom ukázať, že práca v službách môže byť atraktívna a každý môže byť súčasťou úspešného príbehu“

Predpovede počasia na leto vravia, že by malo byť poriadne horúce. Generálna riaditeľka Grand Hotel Kempinski High Tatras Kathrin Noll ich tiež sleduje. Veľmi dobre vie, že čím vyššie teploty, tým viac turistov prichádza do hôr. Rodená Nemka zavítala do Vysokých Tatier pred pätnástimi rokmi. Od nadriadených dostala jasný cieľ: zabezpečiť kvalitu služieb. To sa jej podarilo. Okrem iného nám prezradila, aká je hostka v cudzom hoteli a či by si trúfla zastúpiť šéfkuchára.

Kathrin, kedy ste dnes vstávali?

O 7:30.

Čo všetko ste už stihli?

Každé ráno sa v hoteli začína poradou manažmentu, na ktorej sa predstaví každé oddelenie a preberieme veci, ktoré sa udiali v predchádzajúci deň, ako aj to, čo sa dnes u každého vyskytne. Trvá 20 až 30 minút. Potom si prejdem potrebné záležitosti s manažérom ľudských zdrojov. Následne sa stretnem s tímom recepcie i lobby a nasleduje tiež kontrola raňajok v Grand restaurant.

Bol to teda doteraz klasický deň alebo sa stalo niečo výnimočné?

Dnes to bol klasický deň bez mimoriadnych udalostí.

O výnimočnosti určite môžeme hovoriť, keď je reč o vašom 15-ročnom pôsobení v Grand Hotel Kempinski vo Vysokých Tatrách. Ako Vás osobnostne formovalo toto obdobie, v čom ste sa zmenili?

Povedala by som, že môj prístup k práci sa za 15 rokov nezmenil. Každý deň vnímam ako novú príležitosť a výzvu. Vždy som súčasťou riešenia akéhokoľvek problému. Vo všeobecnosti môžem povedať, že počas celého obdobia som si zachovala priamy a praktický prístup, politiku otvorených dverí. To znamená, keď sa chce so mnou zamestnanec porozprávať, nepotrebuje si dohodnúť stretnutie. Ak som v kancelárii a niekto sa ma opýta, či mám chvíľu času, môže okamžite vstúpiť. To isté platí pre ktoréhokoľvek vedúceho oddelenia. Podporujem tímovú prácu a môžem povedať, že aj vzájomnú podporu. Keď požiadate, dostanete pomoc.

S akými očakávaniami či domnienkami ste prichádzali na Slovensko? Do akej miery sa naplnili?

Keďže som do Vysokých Tatier prišla po prestupe z Kempinski Hotel Ajman, ako vedúca oddelenia som vedela, že všetky štandardy Kempinski nájdem aj na Slovensku. Nastúpila som ako prevádzková manažérka. Bola som si vedomá, že musím byť vedúca všetkých prevádzkových oddelení. Navyše mi povedali, aby som zabezpečila kvalitu služieb, čo som aj urobila. Keďže som prišla so skúsenosťami spoločnosti Kempinski, bolo mi jasné, že je na mne ako na profesionálovi, aby som podporila Grand Hotel Kempinski High Tatras v tom, nech je úspešný.

Zmenili sa v priebehu vášho pôsobenia aj princípy a spôsoby manažovania hotela?

Hotelový priemysel je predovšetkým o ľuďoch. Touto zásadou žijem denne. S každým uchádzačom o prácu sa stretnem počas pohovoru, a teda ešte pred začiatkom jeho zamestnania. Je pre mňa dôležité osobne sa každému predstaviť, aby som zabezpečila správny prístup. Zručnosti práce sa dajú naučiť, no postoj musíte mať z výchovy doma, z rodiny. Určite však pandémia zmenila veľa v hotelovom manažmente. Sme oveľa flexibilnejší. Nastali zmeny v oblasti cestovania. Flexibilita uplatňovaná pri rezerváciách sa vďaka digitálnemu svetu stala oveľa dynamickejšou.

Ako sa za 15 rokov zmenil slovenský turista?

Pred 15 rokmi Slováci začali cestovať po svete. Preto ich po príchode do Vysokých Tatier prekvapilo, že všetky štandardy Kempinski sú dostupné aj v ich krajine. Do vášho hotela chodia známi i neznámi.

Ktoré stretnutie so svetovými hosťami vo Vás najviac zarezonovalo?

Som hrdá na to, že od otvorenia hotela v roku 2009 boli u nás ubytovaní všetci slovenskí prezidenti a sme uznávaní na štátnych podujatiach. Teší ma tiež, že sme mohli hostiť svetových umelcov, akými sú Michal Douglas, Catherine Zeta-Jones, Bryan Adams, a niekdajšieho nemeckého futbalistu Lothara Matthäusa.

Vy ste aká hostka v cudzom hoteli?

Rada pozorujem, a preto porovnávam s naším hotelom, ale aktívne nepoukazujem na chyby. V skutočnosti sa vždy snažím uľahčiť život obsluhe. Moje oči sú stále všade. Mať v životopise uvedené pôsobenie v päťhviezdičkovom hoteli je zrejme snom pre každého, kto pôsobí v hotelierstve i gastre.

Môžete zaručiť, že u vás pracujú najlepší čašníci, recepčné, kuchári a ďalší personál vo Vysokých Tatrách?

Určite sa snažíme o to najlepšie, aj keď musím povedať, že nikto nie je dokonalý. Tam, kde pracujú ľudia, sa stávajú chyby. Kľúčové je, ako sa s nimi vyrovnáte. Som však hrdá na to, že máme celkom stabilný tím a približne 15 percent všetkých zamestnancov pracuje v Grand Hoteli Kempinski High Tatras viac ako 10 rokov.

Vedeli by ste zastúpiť svojich kolegov? Ak by trebárs šéfkuchár potreboval zaskočiť, prípadne pomôcť a menu by dali zostaviť vám, čo by sa podávalo?

Určite nie som schopná pokryť každú pozíciu v hoteli, ale to ani nie je mojou úlohou. Som tu na to, aby som každému v prípade potreby pomohla s drobnosťami. Vždy hovorím, že menu, ktoré poskytujeme našim hosťom, nie je o mojich osobných preferenciách. Náš šéfkuchár Miroslav Zamiška, ktorý je u nás deväť rokov, najlepšie pozná trendy a z roka na rok vylepšuje svoj koncept. Vždy so mnou vopred prediskutuje svoje predstavy o ďalšom sezónnom menu. Potom ho spoločne dolaďujeme a degustujeme ešte predtým, ako ho pustíme do predaja.

Vy sama ste gurmánka? Ak si má hosť vybrať z jedálneho lístka podľa vašej chuti, čo bude mať na obed alebo večeru?

Áno, naozaj som gurmánka. Mám rada ľahké jedlá a akúkoľvek kombináciu šalátov. Milujem sushi. Každému u nás odporúčam, aby ochutnal aj to, čo by si bežne neobjednal, pretože mu to nechutí. Môžem zaručiť, že náš jahňací rezeň nemá silnú vôňu jahňaciny. To je len malý príklad toho, že v našom hoteli som schopná zjesť všetko.

Mnohým hotelierom veľmi záleží na tom, aby každého zamestnanca osobne poznali, vedia jeho celé meno. Často dokonca vítajú hostí v reštaurácii pred večerou a oslovia ich menom. Prečo je to aj pre vás dôležité?

Skutočne i ja poznám meno každého zamestnanca a vždy, keď sa s ním stretnem, oslovím ho jeho menom. Takto sa cíti uznaný a osobne ocenený. Počas večere najradšej dávam priestor vedúcemu reštaurácie Petrovi Cibelenkovi a jeho tímu. Preto príliš nezasahujem do diania pred hosťami. Na druhej strane 99 percent návštevníkov na večeri sú ubytovaní u nás. Preto ma už poznajú, keďže ich vítam pri príchode alebo ich zdravím pri obchôdzke v hotelových priestoroch.

V čom máte podľa vás ako manažérka navrch od mužských kolegov?

Ženy manažérky nemajú v porovnaní so svojimi mužskými kolegami žiaden kredit ani výhodu. Naopak, manažérka musí všetkým ešte viac dokázať, že je schopná vykonávať svoju prácu ako jej mužskí kolegovia.

Pred Slovenskom ste pôsobili v Dubaji. Boli ste navštíviť bývalých kolegov?

Dubaj som opustila v roku 2010 a ešte som sa tam nevrátila. Minulý rok som sa zastavila na dubajskom letisku, keď som išla na obchodné školenie do Ománu. Pravidelne som v telefonickom kontakte s niekoľkými mojimi predchádzajúcimi kolegami. Väčšina z nich však už tiež odišla. Som rada, že som sa vrátila do Európy, kde môžeme zažiť všetky štyri ročné obdobia.

Na Slovensku je príslovie: „Dobrého veľa nenarastie.“ Dovolím si povedať, že vo vašom prípade to platí v plnom znení. Ako to vnímate?

Verím, že za 15 rokov môjho pôsobenia v Grand Hoteli Kempinski High Tatras sa nám podarilo preukázať zlepšenie. Keď dosiahnete vysokú úroveň, je to o dolaďovaní a hľadaní drobných detailov. Pre svoju výšku som nemala žiadne výhody a nikdy som to nemala ľahké. Ale čo je v živote ľahké? Fakt je, že som mala cieľ a ten som dokázala dosiahnuť aj vďaka svojej výške. To dokazuje, že príslovie „Kde je vôľa, tam je cesta“ je pravdivé. Bezpochyby som musela niekedy pracovať trojnásobne viac ako inokedy, no zásluhu na tom mám a dosiahla som to, čo som si predsavzala.

Kde sa vidíte o ďalších 15 rokov?

Čo keby sme sa skôr pozreli na nasledujúcich päť rokov? Stále by som chcela zostať vo Vysokých Tatrách. Chcela by som ľuďom ukázať, že práca v službách môže byť atraktívna a každý môže byť súčasťou úspešného príbehu. Ďalej je mojím cieľom, aby Grand Hotel Kempinski High Tatras zostal lídrom na trhu v rámci regiónu a aby sme naďalej patrili do troch najlepších európskych nehnuteľností Kempinski, čo sa týka kvality.

Text: Lucia Lukušová

Fotografie: GHK