Tam, kde história ožíva
Budapešť, Benátky, či Viedeň. V každom z týchto miest sa nachádza prinajmenšom jeden skvost, kde sa história snúbi s gastronómiou. Prijmite naše pozvanie do cukrárne Konditorei Kormúth, na ktorej príprave sa pracovalo vyše 10 rokov.
Spoznáte ju jednoducho. Napriek tomu, že má pomerne nenápadný výklad a ľahko by sa mohlo stať, že ju v spleti ďalších podnikov miniete, vždy pred ňou stojí hlúčik turistov. Tí paradoxne vedia viac, než my, že sa na Bratislavskom korze nachádza prevádzka, ktorú sa oplatí navštíviť.
Aby sme boli aj fér, rad zvedavých kávičkárov je tam aj preto, lebo do cukrárne vás musí uviesť priamo čašník. Nezvyčajné na Slovensku, zvyčajné vo svete. A plne pochopiteľné, keď sa dozviete, že celá cukráreň je vlastne umeleckým dielom.
Na jej stenách sa nachádzajú ručne robené fresky, na ktorých sa pracovalo niekoľko dlhých rokov. V dnešnej rýchlej dobe obchodných centier a konzumu, sa to zdá byť úplnou zbytočnosťou. Stále sa však nájdu ľudia, ktorí chcú po sebe niečo zanechať- nie len sklo a betón.
Nábytok a vlastne všetko čo sa tam nachádza, má na sebe patinu histórie. Vášeň pre umenie majiteľa sa podpísala na celkovom výzore prevádzky. Pokojne sa môže stať, že jete za stolom z 18. storočia a za vami je vitrína z talianskeho kláštora. A koláčik, vytvorený podľa tradičných prešporských receptov, si naberáte lyžičkou a jete na tanieriku z čias Františka Jozefa.
Kávičku si môžete vychutnať z nádherného strieborného prístroja značky Cimbali a napriek tomu, že je servírovaná v tenkom (ale zase historickom) porceláne, chutí skvelo. Priznávame, že Konditorei Kormúth nie je pre každého. Pokiaľ však máte na návšteve hostí zo zahraničia, vezmite ich sem.
Momentálne sú síce sprístupnené dve miestnosti, čo kapacitu podniku výrazne znižuje, uvažuje sa aj o spoplatnených prehliadkach zvyšných častí. Dokopy je ich tam až 8. Salóniky sú rozdelené tématicky- jeden rozpráva o remeslách starej Bratislavy a ten ďalší o významných panovníkoch, ktorí tu boli korunovaní.
Konditorei Kormúth nájdete aj na facebooku
Text: Simona Budinská
Foto: Ondrej Bobek
