Príbeh Lucie Melicherčíkovej a chát Urbanove sestry: Keď sa vášeň pre cestovný ruch zmení na domov pre hostí

Tri chaty nad Čiernym Balogom, atmosféra Horehronia a žena, ktorá sa nebála ísť vlastnou cestou. Lucia Melicherčíková vytvorila spolu s rodinou Urbanove sestry. Projekt, ktorý sa rokmi vyvíjal, rástol a prispôsoboval hosťom. V rozhovore hovorí o začiatkoch, o tom, čo ju naučila práca v cestovnom ruchu, prečo sa v chatách cíti prítomná aj vtedy, keď tam fyzicky nie je, a prečo sa k nim ľudia tak radi vracajú.

Čo vás motivovalo vytvoriť miesto, akým sú Chaty Urbanove sestry?

Počiatočná motivácia vznikla už počas strednej školy, keď sme sa v rámci štúdia cestovného ruchu zúčastňovali na rôznych súťažiach. Na vysokej škole sa to ešte prehĺbilo. Mala som skvelú profesorku hotelového manažmentu a vždy som sa videla v rušnom svete – chcela som cestovať, byť aktívna, organizovať eventy a podieľať sa na chode hotela. Istý čas som aj žila taký život, bolo to presne rok, striedavo v zahraničí aj doma. A vtedy som pochopila, že tento spôsob života nie je pre mňa. Následne prišla myšlienka chát pod Urbanovým vrchom. Ako rodina sme sa do toho pustili a ja som si začala plniť svoj sen – ale inak. Po svojom, podľa vlastných predstáv.

Boli to od začiatku chaty? Alebo ste uvažovali o niečom inom?

Myšlienka bola v podstate jasná hneď na začiatku, keďže v územnom pláne bol pripravený projekt na chaty. Musím sa však priznať, že by som sa sama bála pustiť do projektu spojeného s gastronómiou. Iné by to bolo, keby sme mali v rodine gastronadšenca. Chaty sú pre mňa skvelým kompromisom – pracujem v cestovnom ruchu, som v kontakte s ľuďmi, no viem si dať od toho pauzu. V gastronómii sa to podľa mňa nedá, ak chcete udržať konštantnú kvalitu.

A pri prevádzkovaní chát je to iné?

Dobrá otázka. Som perfekcionistka a dlho som žila v presvedčení, že všetko musím zvládnuť výlučne sama – upratať, vítať hostí, odprevádzať ich, mať s nimi osobný kontakt. Lenže máme tri chaty. Tri rôzne rodiny, tri rôzne skupiny, každý s iným časom príchodu, odchodu a dĺžky pobytu. Až časom som pochopila, že to, že osobne neupracem chaty, nie je katastrofa. Mám výbornú upratovaciu firmu a ja môžem venovať energiu tomu, čo mi dáva zmysel – kontaktu s návštevníkmi. Dlho som bojovala tiež s tým, že ľudia sem chodia oddýchnuť si – nie kvôli mne. Môj „element“ v chatách cítia aj bez toho, aby som tu bola fyzicky.

Dnes viem, že tu nemusím byť nonstop. Práve to odlišuje prevádzkovanie chát od práce v gastrosfére.

Chaty Urbanove Sestry: tri chaty, tisíc momentov a rodinné útočisko pod Urbanovým vrchom

Čítať viac >

Bolo vám najbližšie práve zariaďovanie chát?

Môj ocino má stavebnú firmu a veľmi si želal, aby sme ho s bratom nasledovali. Pre mňa to však nie je tá správna parketa – možno to bude cesta môjho mladšieho brata. Keď boli chaty postavené, prišlo na rad ich zariaďovanie. Túto etapu som si naplno užila spolu s mojou maminou.

Chaty sú tri – a každá z nich je iná. Prečo?

Áno, taká bola naša idea od úplného začiatku. Chceli sme vytvoriť tri rôzne chaty, každú v inom štýle a v inom nádychu, no stále vkusne a do detailu premyslene. Mám hostí, ktorí ich pravidelne striedajú a v každej si nájdu niečo, čo ich osloví. Je však pravda, že najviac inklinujú k chate číslo 1, zariadenej v „boho“ štýle.

Prečo si myslíte, že práve tá je pre hostí najpríťažlivejšia?

Spočiatku určite kvôli hojdačke – bola jediná, z ktorej ste mohli sledovať okolitú prírodu a krásy Urbanovho vrchu. Neskôr sme hojdačky pridali aj do ďalších chát. Dnes si nerušený výhľad užijete z každej.

Chaty Urbanove sestry majú už 7 rokov. Je niečo, čo ste sem pridali na základe požiadaviek hostí?

Najzásadnejšie zmeny sa udiali v kúpeľni. Pôvodne sme chceli zachovať otvorený dizajn bez dvierok, no nebolo to praktické – pri sprchovaní bola voda naozaj všade. Dali sme preto vyrobiť dvere na mieru. Neskôr sme doplnili väčšie chladničky. Na začiatku sme chceli jednotnú líniu kuchynskej linky, aby nič nevytŕčalo, no pri dlhších pobytoch hostia potrebovali väčší priestor na potraviny.

Doplnky meníme podľa sezóny. Od začiatku sme investovali do masívneho nábytku – aj po siedmich rokoch je bez poškodenia a stále trendy. Na základe požiadaviek návštevníkov sme premenili nevyužitú plochu v záhrade na multifunkčné ihrisko. Bola to veľká investícia – terén bolo nutné upraviť a ihrisko vzniklo na mieru. Hojdačka má obrovský úspech a mysleli sme aj na rodičov, ktorí tu majú lavičku a deti pod dohľadom.

Kto sú primárni návštevníci chát?

V 90 % ide o rodiny s deťmi. Pracovala som na tom, aby som sem prilákala aj iné cieľové skupiny – napríklad influencerov, ktorí radi cestujú, venujú sa turistike, bicyklujú a športujú. Myslela som si, že cez nich oslovím mladé páry. Chaty sú pre šesť osôb, čo by teoreticky sedelo. Sme lacnejší ako hotel a ponúkame veľký priestor. Ale keď som si to prechádzala znova a znova, možno im naozaj chýbajú raňajky.

Pred siedmimi rokmi bol trend „chatovania“ na Slovensku ešte len v začiatkoch. Čakali ste taký záujem? A myslíte, že pretrváva?

Uvediem to na sebe. Keď sa ubytujete v hotelovej izbe, máte posteľ, kúpeľňu, televízor a skriňu. Nepočíta sa s tým, že v nej budete tráviť deň. Na chate vás to prirodzene ťahá k relaxu. Zakúrite si v kozube, využijete veľký jedálenský stôl, kuchyňu, zahráte si spoločenské hry. Trávite čas spolu. Pamätám si, ako mi hostia vravievali, že sa prešli po dedine či na Urbanov vrch, ale primárne čas trávili v chate. To ma vždy tešilo – chata má byť miestom, kde sa zastavíte, nielen prespíte.

Aké je základné vybavenie chát Urbanove sestry?

Od začiatku sme dbali na to, aby u nás hostia našli všetky základné suroviny – soľ, korenie, cukor, čaj, kávu. Vždy ich čaká aj malé prekvapenie, napríklad čerstvé pečivo či najnovšie mini oblátky Mini Mila. Je pre mňa prioritou, aby tu hosť našiel niečo navyše – hoci len drobnosť.

Viete si na chatách oddýchnuť aj vy?

Mimo sezóny počas týždňa áno. Nikdy som si však vyslovene „nebookovala“ chatu len pre seba. V poslednom období som pochopila, že je to pre mňa nutnosť – keď sa naskytne príležitosť, využijem ju. Počas sezóny, keď sa upratuje, ubytováva a emailuje, zabúdam na to, aké čaro chaty ponúkajú. A keď tu zostanem, znova si uvedomím: Ako je tu dobre.

Čo všetko zahŕňa prevádzkovanie chát? Začína sa to emailom a končí sa vrátením kľúčov?

Vôbec nie. Takto sa na to nepozerám, aj keď sú to kľúčové body práce so zákazníkom. Dôležité je budovať imidž a marketing. Na začiatku som web aj Instagram napĺňala doslova mravčou prácou – príbeh chát, tipy na výlety, aktivity v okolí. Neskôr prišli influenceri, ktorých zaujal vizuál chát – chodili sem fotiť aj oddychovať. Nezabúdam na empatiu, slušnú komunikáciu a plnenie dohôd. Aj preto nám najlepšie fungujú rezervácie priamo cez našu stránku. A v neposlednom rade – som pedant na poriadok.

Čierny Balog prešiel premenou. Nebáli ste sa, že to ovplyvní aj vaše chaty?

Zo začiatku som nemala dobrý pocit. Chaty Urbanove sestry boli oázou pokoja s výhľadom na Urbanov vrch. A zrazu – vŕtačky, stroje, výstavba. Mala som veľké obavy a cítila som bezmocnosť, pretože ticho, ktoré chaty ponúkali, načas zmizlo. Postupne som však svoj pohľad zmenila. Nové ubytovania môžu priniesť nové služby – wellness či kaviareň, ktorá mi tu veľmi chýba. Niečo ako La Pier v Mýte pod Ďumbierom by tu bolo skvelé – káva, koláče, komunita. Od vašej poslednej návštevy tu pribudla koliba s výborným jedlom, obnovilo sa lyžiarske stredisko, zasnežuje sa a hore vznikla obrovská hojdačka s nádherným výhľadom. Pohľady hostí aj môj sa zmenili – ale pozitívne.

Blížia sa Vianoce. Čo pre vás znamenajú a aké sú Vianoce na chatách?

Vianoce milujem. Je to čas spomalenia, pokoja a relaxu. Koláčiky, rozprávky, dobré jedlo, aktívny pohyb – prechádzka so psom, lyžovanie. A všetko toto nájdete aj u nás na chatách. Navyše sa vždy vyhráme s dekoráciami, takže vy prichádzate do hotovej atmosféry. Vašou jedinou úlohou je relaxovať a vychutnávať si svetielka, hudbu a magickú zimu na Horehroní.

Chaty Urbanove sestry nájdete aj na Instagrame.

Text: Augustína Smoleňák
Fotografie: Dominika Noskovičová