Michaela Králiková: Na farárku som príliš liberálna, na kuchárku príliš jemnocitná a na cukrárku mi chýba trpezlivosť

Gastronómia je pre ňu jednou z foriem umenia, v ktorom spája všetky zmysly a ľudí k jednému stolu. Michaela Králiková je extrémne senzitívny človek. Miluje, keď má jedlo svoju textúru, keď v krémovej polievke niečo chrumká, alebo naopak na chrumkavej kôrke je niečo jemné a krémové. Rada spája chute. Všetko u nej musí byť vyvážené, ako v živote, tak aj na tanieri.

Priznám sa, že keď som si pre vás pripravovala otázky, začítala som sa do nejedného textu na vašich sociálnych sieťach aj stránke a veľmi ma zaujal váš postoj k životu a ako sa dokážete „vypísať“ aj z negatívnych vecí. Ako človek získa takúto schopnosť? 

Ďakujem, potešili ste ma. Písanie je od malička moja vášeň. Nedávno si moja mamina spomenula, že ako malé dievčatko som chcela byť spisovateľka. Asi mi to trochu zostalo. Milujem písať, tvoriť, dávať emócie na papier (alebo ‘ťukať” ich do klávesnice). Je to pre mňa taká psychohygiena, self-therapy. V šuflíkoch skrývam desiatky básní aj textov piesní, ktoré som poskladala. K písaniu som sa však vrátila až nedávno, asi pred rokom. Po rozvode a mnohých náročných, no nevyhnutných životných zmenách som sa akosi začala vracať naspäť k sebe. K tomu, čo som vždy mala rada, akou som bola, lebo za tie roky som to zabudla. A tak sa vrátilo aj písanie. Začala som blogovať a písať svoje príbehy na sociálne siete a ľudia na to neskutočne reagujú. Desiatky, priam stovky žien aj mužov mi píšu svoje príbehy alebo ako sa ich moje slová dotkli. Dáva mi to význam a napĺňa ma to. Momentálne píšem knihu, ktorá dúfam uzrie svetlo sveta pred Vianocami. Nebude to kuchárska kniha, ale kniha listov sebe, ktoré by mala dostať každá z nás.

Aeropress – filtrovaná káva ako sa vám ráči

Čítať viac >

Gastronómia je vášeň a láska, gastronómia je umenie. No vy sa nepovažujete za kuchárku a vyštudovali ste niečo úplne iné…

Áno, ja dokonca nemám rada, keď ma volajú kuchárka. Vyštudovala som pôvodne teológiu, zameriavala som sa na pôvodné jazyky – latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Vždy som tiež inklinovala k umeniu všetkých druhov. Keďže moja mamina vyštudovala estetiku, od malička som bola vedená k umeniu a krásnym veciam všetkého druhu. Už ako malé dievčatko som chodievala na vernisáže, výstavy, veľa sme cestovali a vždy sme dobre jedli. Takisto doma sa vždy veľa a dobre pestovalo a varilo. Tak sa to všetko akosi spojilo.

Počas VŠ som bola rok na stáži v USA, kde práve bežal Masterchef a keď po mojom návrate domov prišiel tento projekt na Slovensko, neváhala som sa prihlásiť. Odvtedy sa môj život zmenil a začala som sa pohybovať v gastronómii, no kuchárka som sa nikdy nestala. Milujem variť, takmer som vyhrala Masterchef, no nebude zo mňa šéfkuchárka, otvorila som sieť kaviarní, koláčikovú manufaktúru a baví ma piecť, no necítim sa ako cukrárka. Rada stojím za kávovarom a kreslím do espressa, no nie som baristka. Vyštudovala som teológiu, no nie som farárka.

Na farárku som príliš liberálna, na kuchárku príliš jemnocitná a na cukrárku mi chýba trpezlivosť. Mám rozvod na krku, nikdy som nerobila knedľu a odpaľované cesto mi vždy spľasne. Necítim sa ani jednou z nich. Kto teda som? Hľadám sa a bol to najťažší, ale zároveň najbohatší rok v mojom živote. Zistila som konečne, čo chcem a hlavne čo nechcem. Kto som, ale hlavne, kto nie som. Čo si zaslúžim, ale hlavne čo si nezaslúžim.

Prečo a kedy vám učarovalo gastro?

Gastronómia je pre mňa tiež jednou z foriem umenia. Umenie spájať všetky zmysly a spájať ľudí k jednému stolu. Aj ja som zmyslový človek. Som extrémne senzitívna na vône, chute, zvuky aj dotyky. Milujem, keď má jedlo svoju textúru, keď v krémovej polievke niečo chrumká, alebo naopak na chrumkavej kôrke je niečo jemné a krémové. Rada spájam chute, všetko musí byť vyvážené, ako v živote, tak aj na tanieri. Krémová nasladlá polievka úplne inak chutí, keď do nej pridáte kvapku citróna, rovnako sladké cesto bez soli nemá chuť. Gastronómia je pre mňa príležitosť experimentovať. Keby som mala povedať jednu z mojich najlepších vlastností, bola by to jednoznačne kreativita. Rada vymýšľam nové kombinácie, chute aj styling. Rovnako rada vymýšľam nové produkty na svoj eshop, nové typy zdobenia tort alebo nové slogany a claimy pre marketing brandu.

Je vám blízka filozofia udržateľnosti a podpory lokálnych producentov a farmárov. V čom je to u vás najviac cítiť? 

Jednoznačne. Už od samého začiatku podnikania bolo jedným z mojich hlavných cieľov podporiť lokálnych dodávateľov a malých slovenských startupistov. Veď som sama jednou z nich. Nechcela som predávať veľké korporátne značky, ale vybrali sme si nápoje, vína, nátierky, sirupy či kávu od malých slovenských výrobcov. Takto som spoznala veľa skvelých ľudí a príbehov a z mnohými sme sa stali priateľmi.

V mojej kuchyni je cítiť udržateľnosť najmä v sezónnom varení. Najväčšou inšpiráciou je mi sezóna. Rajčiny predsa inak chutia v auguste ako vo februári, rovnako je to s jahodami, špargľou či tekvicou. Riadim sa tým, čo prináša sezóna. Nakupujem čo najviac mi to rozpočet dovolí na trhoch, v malých potravinách a produkty od slovenských značiek. Vo voľnom čase podporujem najmä aj teraz počas krízy slovenské reštaurácie a kaviarne. S deťmi máme rituál, že raz za týždeň si objednávame jedlo z reštaurácie. A samozrejme v sezóne konzumujeme čo najviac zo záhrady. Na Záhorí sme veľa ovocia a zeleniny pestovali sami, vajíčka nám nosila susedka, teraz v Bratislave ma zeleninou, ovocím či zaváraninami zásobujú rodičia.

Vydali ste aj kuchársku knihu Moje obľúbené recepty. Možno je, „vďaka“ korone teraz viac času aj na písanie… Nechystáte pokračovanie?

Veru chystám. Pristihli ste ma v najlepšom možnom čase. Kniha je napísaná a práve v týchto dňoch chystám fotenie. Chcela by som ju stihnúť vydať pred Vianocami. Ešte som sa však nerozhodla či si ju skúsim vydať sama alebo cez vydavateľstvo. Tak ak máte tipy na niekoho kto by chcel spolupracovať, pokojne sa ozvite.

Momentálne si ľudia pod vašou značkou môžu v eshope zakúpiť kávu, čaje, kakao, kaše a pripravujete aj orieškové maslá. Zabudla som na niečo? 

Presne tak. Korona kríza v gastre ma “prinútila” posunúť svoje podnikanie do online-u, čo považujem za najlepšie podnikateľské rozhodnutie minulého roku. Tieto produkty som už mala roky vymyslené a vyrábala ich vlastnú kaviareň, no teraz ma napadlo, že možno by si ich ľudia chceli objednať aj na doma.Tak sme spojili sily a s mojim dvorným grafikom Andrejom Kmeťom a agentúrou Effectix sme vymysleli nový branding pod značkou Michaela Králiková, s novou grafikou a komunikáciou. Spustila som po rokoch vlastný web, ktorý nie je len eshopom, ale vlastne platformou, na ktorej uverejňujem aktuality z môjho života, kde som, čo robím, čo chystám, čo varím.. Na jeseň a v zime sa neskutočne ujali sezónne produkty – zrnková odrodová káva, teplé nápoje, najmä perníkové latte, immunity elixír a zdravé kakao či raňajkové kaše. V súčasnosti chystám novú radu produktov na jarno/letnú sezónu, nechcem veľa prezrádzať, ale môžete sa tešiť na skvelé sirupy, čaje na prípravu cold brew limonád či iced tea, domáce pestá a marmelády bez cukru.

Je kľúčové si nájsť dobrých dodávateľov, ako sa to podarilo vám?

Vstupná surovina je základ. Ako bez kvalitnej látky sa nedajú ušiť krásne šaty, rovnako sa bez kvalitnej suroviny nedá pripraviť dobrý recept / produkt. Kvalita je pre mňa dôležitá a som si za ňu ochotná aj priplatiť. Moja filozofia je radšej menej, ale kvalitne. Radšej mám 2 páry kvalitných tenisiek, ideálne slovenskej značky ako 10 párov, ktoré vydržia ledva 1 sezónu. Radšej si dám pohár kvalitného vína ako lacnú fľašu. radšej si dám kopček poctivej zmrzliny ako 3 kopčeky umelej. Radšej budem jesť mäso iba raz týždenne od farmára, ako každý deň kura z klietkového chovu.

Máte za sebou ťažké obdobie. Vzdali ste sa kaviarne Králiková Cafe… Čo vám pomohlo sa vyrovnať so zmenami a prijať ich?

Prijatie je proces. Nejde to zo dňa na deň. Posledný rok som sa musela vzdať viac vecí a ani jedno rozhodnutie nebolo jednoduché. Musel na ne dozrieť čas a keď sa to stalo, vedela som, že to je to najlepšie, čo môžem pre seba a rodinu urobiť. Vzdala som sa kaviarne, neskôr výrobne koláčov, vlastne aj vidiny funkčného manželstva, neskôr domu, v ktorom som myslela že zostarnem a tiež som sa vzdala psíka, ktorého sme si vzali z útulku.

Niekedy sa vecí alebo ľudí držíme len preto, že sme si to tak v hlave nastavili a nevieme si predstaviť nič iné alebo nič lepšie. S púšťaním však prichádza sloboda. Zrazu svet nie je čiernobiely.  Niekedy je treba urobiť rozhodnutie a krok do neznáma. Za tými dverami sa často skrýva niečo oveľa lepšie.

Vaše zákusky sa predávali takmer po celom Slovensku. Ako vás ovplyvnila v tomto smere momentálna situácia? 

Moje zákusky sa predávali posledné roky v rôznych kaviarňach a hoteloch po celom Slovensku, napr aj v sieti Panta rhei, Yeme a pod. Posledný rok sme pomaly uberali z veľkoobchodu a zostali sme dodávať len pre našu vlastnú kaviareň Kralikova Cafe & Cakes. Odkedy nás však korona zatvorila, zákusky pečiem len pre súkromných zákazníkov, na oslavy alebo pripravujem sezónne balíčky (veľká noc, valentín, MDŽ, vianoce…).

Ste mamou troch detičiek, ako sa vám darí zladiť rodinu a prácu?

Dôležité je určiť si priority. Deti budú vždy pre mňa na prvom mieste. Vďaka Bohu sú však moje deti veľmi samostatné a od malička vyrastali v podnikateľskej rodine, to znamená že občas so mnou chodili do kaviarne, výrobne, pomáhajú baliť balíčky, lepiť etikety alebo starší postrážia mladšieho brata, keď potrebujem dopísať článok. Posledný rok je všetko náročnejšie, keďže deti nechodia do školy ale učia sa online, preto je väčšia zodpovednosť za vzdelávanie na mne, ale mám pocit že deti si to užívajú a už sme sa zladili.

Pomáhajú vám deti radi v kuchyni?

Opýtala som sa ich a každý dal inú odpoveď. Syn pomáha najčastejšie vykladaním umývačky riadu a pri nakupovaní. Dcéra naozaj rada varí, pomáha čistiť zeleninu, strúhať syr či miešať omáčky. Najmladší by sa zapájal najradšej, no vzhľadom k jeho veku zatiaľ  najviac pomáha ochutnávaním ale napríklad rád vykladá nákup do chladničky.

Ako sa zmenil za posledný rok váš život? 

Môj život sa zmenil o 180 stupňov. chcela som povedať že hore nohami, ale je to vlastne naopak. Predtým som mala pocit, že môj život je hore nohami a teraz je konečne správne. Mám pocit že stojím na pevných základoch. Stanovila som si jasné vízie a ciele, na ktorých chcem pracovať. Nechcem sa už venovať veciam, ktoré ma zbytočne oberali o energiu.

Presťahovala som sa zo Záhoria do Bratislavy, pustila som svoje 4. dieťa kaviareň vlastnou cestou, zatvorila som veľkoobchodnú výrobňu koláčov a otvorila eShop s produktami, s ktorými sa chcem posunúť do maloobchodu. Chodím do Telerána, robím poradenstvo a mentoring malým začínajúcim podnikateľom, píšem kuchársku knihu ale aj knihu o živote, ktorá je vlastne knihou, ktorú píšem sama sebe.

Venujem sa deťom, žijem naplno, snažím sa robiť stále menej toho, čo musím a viac toho čo chcem. Zo všetkého najviac sa však starám konečne o seba, kupujem si tulipány, cez víkend ostávam dlhšie v posteli, pijem kávu a čítam knihy. Chodím na prechádzky, počúvam podcasty a milujem. Rozhodla som sa po rokoch konečne vytvoriť si taký život, aký chcem žiť. Život, od ktorého nepotrebujem utekať a vypínať. A nesmierne ma to baví.

Aké aktivity napĺňajú v tomto období vaše dni? Pripravujete nové projekty, ktoré by sme mohli predstaviť?  

Michaelu Králikovú nájdete aj na instagrame.

Text: Mária Baláž Gyuránová

Foto: archív Michaela Králiková