Šimon Staš a jeho nový projekt Kolektív: „Nikdy som nerobil veci, na ktoré som mal energiu, čas a peniaze“
Foto: archív
Šimon Staš doslova zasvätil svoj profesijný život káve. Začínal s talianskou kávou Bazzara, ktorú distribuoval na Slovensko. Svet kávy ho natoľko zaujal, že v roku 2020 sa rozhodol založiť spoločnosť Mlsnacava a pražiť vlastnú výberovú kávu. Dnes spolu so svojím tímom prichádza s projektom Kolektív, ktorý sa venuje starostlivosti o kávovary, ich servisu a zároveň na Slovensko distribuujú kávovary značky La Marzocco. Viac o nových výzvach a ambíciách porozprával v rozhovore.
Šimon, my sa poznáme už dlho. Pred vyše desiatimi rokmi som robila jeden z tvojich prvých rozhovorov v médiách. Písali sme o podnikaní z garáže, zástere od babky a kvalitnej káve. Kam si sa odvtedy posunul?
Možno si pamätáš, ako sme založili gastroprojekt Bottova, no zistili sme, že mať reštauráciu nie je až taká „sranda“, a zároveň nás tento projekt brzdil v pražení kávy. Bottovu sme predali a prišiel kovid. Vtedy sme sa definitívne rozhodli prestať dovážať kávu a pražiť kávu pod vlastnou značkou. Zistili sme, že bez ohľadu na to, že by sme niečo robili inak, sme mali 2,5-násobný objem. To nám pomohlo rozrastať sa.
Možno ste nerobili niečo inak vnútri firmy, ale robili ste niečo inak ako ostatní…
V princípe neviem. (Úsmev.) Myslím si, že ľudia majú radi lokálne brandy. Na jednej strane je to super, lebo nám to pomohlo, na druhej strane je to možno smutné, že ľudí skôr zaujíma značka ako to, čo za ňou reálne je. Medzi Bazzarou (ktorú Šimon kedysi dovážal na Slovensko z Talianska, pozn. red.) a Mlsnoucavou nie je v určitom ohlade až taký rozdiel. Viac sa, samozrejme, zameriavame na výberovú kávu. Aj plán nášho tímu, ktorému som nechal manažovať kaviareň, je od roku 2026 robiť iba s výberovou kávou.
Nie je to v tom, že ste sa viac starali o klientov?
To, ako sa staráš, vystupuješ, aký máš vzťah so zákazníkom, sa u nás nemení. Dodnes s nami pracujú tí istí zákazníci ako v predkovidovom období. Komunikujeme marketingom niečo, čo odráža nás. Máme vlastný produkt, ktorý prispôsobujeme našej filozofii a vízii sveta. Minulý rok som si povedal – čo ideme robiť ďalej? Praženie už funguje, ale vždy bola niekde v úzadí skrytá aj druhá časť našej práce, a to sú technológie a kávovary. Čísla rástli, no nebol to skokovitý rast. Tak som sa sám seba spýtal – čo musíme urobiť pre to, aby sme vedeli aj v tomto smere vyrásť? Nemám však na mysli nejaký marketingový ťah, ale bola to prirodzená otázka.
Ľudia, ktorí nás poznajú, vedia, čo všetko ešte robíme, ale na trhu sme to nevedeli komunikovať. Takmer každý pražiar robí niečo s kávovarom, filtráciou vody, ale málo ľudí to robí nezávisle od kávy a komplexne. My sme si povedali, že poďme toto „zabaliť“ do novej firmy, do nového brandu, do niečoho, čo budeme MY. Rast v pražení je len o tom, že v pražiarni sme schopní lepšie komunikovať nás – bez toho, aby sme zmenili to, čo robíme. Máme tu nejakú časť biznisu, ktorá robí polovicu nášho obratu (za posledné dva-tri roky možno menej kvôli Mlsnejcave), ale poďme komunikovať tú komplikovanú, avšak komplexnú spleť.
Skús mi tú sieť opísať.
Ja túto myšlienku rád prepájam s autami. Kúpiš si auto, predajca sa oň stará, volá ti, upozorní ťa, že potrebuje servis. Nie je to tak, že si kúpiš auto, odídeš a už sa oň v živote nestaráš. Pritom v technológiách v gastronómii to tak bežne funguje. Kúpiš si zásobník ľadu, a kým sa ti nejakým zázrakom 7 rokov nepokazí, nenapadne ti zavolať na servis.
My ponúkame celý rad možností. U nás v showroome si zákazník môže vyskúšať veľa vecí. Akýkoľvek stroj má proste nejaký životný cyklus a v určitých fázach sa oň treba starať. My to už na mesačnej báze vidíme v podnikoch, kde robíme servis, že niekto má nejaké zariadenie, ktoré nikto nebol skontrolovať. My sme si teda povedali, že poďme spraviť firmu, ktorá bude odzrkadľovať nás. Preto má názov Kolektív – lebo ide o kolektív ľudí, ktorý sa o zákazníka stará.
Ja s Reném a Mišom to možno vieme najlepšie predať. Ľubo a Mišo z tímu to zasa vedia oveľa lepšie odservisovať. Ľudia z back officu zas robia na tom, aby presne v určitých intervaloch upozornili zákazníkov, že najbližší týždeň-dva bude volať kolega a pozrie nejaké veci, lebo váš stroj má už 3 či 5 rokov. Toto v gastre vôbec nefunguje, a tak sme si povedali, že keď tomu dáme vlastný brand, od začiatku do toho „vopcháme“ aj komplexnosť a podporu projektov, tak musíme vyrásť a byť ešte lepší v tom, čo roky robíme.
Robí niekto na Slovensku niečo také ako vy?
Možno to znie trúfalo, keď poviem, že to nikto nerobí. Respektíve nikto to nerobí nezávisle. Myšlienka je, že ak je tu firma, ktorá sa venuje praženiu a celému „back upu“ pri výrobe kávy, tak to poďme oddeliť od technológie. Je veľa ľudí, ktorí chcú robiť s lokálnymi pražiarmi. A malí pražiari možno potrebujú mať nejaký „support“ od firmy, ktorá vie podporiť ich zákazníkov.
Vašimi klientmi je teda aj konkurencia Mlsnejcavy.
Áno, konkurencia Mlsnejcavy, ale nie konkurencia Kolektívu. Znie to dobre a marketingovo, ale je to nálepka na niečo, čo robíme určite už minimálne 10 rokov. Je to naozaj o serióznom prístupe ku klientom iných pražiarní, ktoré z toho vedia profitovať skrz vzťah k ich zákazníkom.
Len ste to pomenovali.
Áno. Ešte v čase, keď sme len distribuovali kávu, sme predávali technológiu “konkurencii” – kamošom pražiarom a distribútorom. Tí ľudia s nami dodnes robia. Dovolím si tvrdiť, že nikdy sa nestalo, že by prišlo k nejakým konfliktom záujmov. Dali sme tomu názov, brand, vlastnú filozofiu, vizuál a víziu a chceme tieto vzťahy rozširovať a podporovať.
Takže kto je váš zákazník?
V prvom rade sú to malí pražiari. Až v druhom rade je koncový spotrebiteľ, ktorý si otvára kaviareň. A to je bez ohľadu na to, či vznikol Kolektív, alebo nie. Je to niečo, čo sme už posledné dva-tri roky cítili, že musíme spraviť. Teší ma, že už aj na Slovensku sa začína piť lokálne pivo, lokálne víno, lokálna káva. Firmy si však z hľadiska cash-flow nemôžu dovoliť zastupovať jedného alebo dvoch výrobcov na celom Slovensku, mať nejaký sklad a náhradné diely. A do toho rozvíjať svoje podnikanie aj iným smerom.
My sme v rámci vzniku Kolektívu prehĺbili naše vzťahy s La Marzocco, s ktorým robíme už 4 roky, no len v istej špecifickej oblasti. Minulý rok nás oslovili, že keď ideme robiť takýto krok a budeme nezávislá firma predávajúca technológiu, aby sme boli ich importérom. Chcú zmeniť určitú časť vzťahov, ktoré na Slovensku majú, a ísť iným smerom.
Prečo sú vašimi zákazníkmi primárne práve pražiari?
Menší pražiari sa dosť zameriavajú na koncového spotrebiteľa a veľkoobchodné vzťahy budujú pomalšie, ako tomu bolo v časoch keď sme začínali my. Menší pražiari kupujú možno 2-3 kávovary ročne. Výrobcovia kávovarov, mlynčekov a filtrácií na vodu sa však už trochu začali vyhýbať takýmto “malým” zákazníkom a hľadajú partnerov s ktorými môžu vybudovať meno svojich výrobkov na danom trhu. Je síce fajn mať 15 malých zákazníkov, ale po pár rokoch prídu problémy. Firmy dnes chcú nájsť svojich zástupcov na trhu a chcú, aby firmu meno výrobcu ďalej rozvíjali.
Takže aká je vaša vízia ako Kolektívu?
Naša vízia je robiť iba technológie, pretože začíname byť zaujímavejší pre výrobcov tej-ktorej technológie. A tam sa ukrýva rast, ktorý, poviem to úplne otvorene, chceme opäť zopakovať. Naša vízia je v technológii zdvojnásobiť to, čo robíme. Našťastie už po prvých mesiacoch sa ukazuje, že to bol správny krok.
Vnímaš nejaký rozdiel medzi klientmi z rôznych regiónov?
Áno, rozdiel medzi západom a východom Slovenska je v kúpyschopnosti. Na západe sú väčšie mestá, takže nezávislé kaviarne robia s viacerými pražiarňami a je ich aj viac. A možno sa budem opakovať, ale v každom regióne sú nejakí silní hráči, nie z pohľadu objemu a peňazí, ale z pohľadu lásky ku gastronómii a k remeslu.
To sú ľudia, ktorí chcú do týchto vecí investovať. Vedia, že ak si kúpia kávovar od renomovanej firmy za 15-tisíc eur, tak jeho životnosť so všetkými službami od Kolektívu bude dlhšia, ako keď si kúpia niečo lacné a nikto sa im o to nebude vedieť starať. Stroje už začínajú stáť toľko, čo autá. Špeciálne pri La Marzocco neexistuje kávovar pod 10 000 eur.
Povedomie v našom kávovom segmente je však dnes už iné. Inak sa tieto veci vysvetľovali pred 10 rokmi v porovnaní s dneškom. Podnikatelia rátajú s tým, že kávovar má byť dobrý a že budú musieť investovať, keď už sa rozhodnú otvoriť si kaviareň.
Presne tak. Preto myšlienka Kolektívu ide o krok vpred pred predaj. Ide o to, že máme showroom, zákazník si môže vyskúšať konkurenčné veci, nie je tu len jeden výrobca. Môžu si vyskúšať veci v rôznych cenových kategóriách a my s nimi konzultujeme, čo naozaj potrebujú a na čo nemajú vyhadzovať peniaze. Dbáme na to, aby ľudia nerobili chyby. Dnes našťastie nemusím komunikovať o technológii to, čo pred 10 rokmi. Dnes sa do regiónov vracajú kvalitní ľudia zo zahraničia a naša debata je úplne rovnaká, či už sa rozprávam s niekým z Michaloviec, z Lučenca alebo z Bratislavy.
Uvedieš, prosím, tri príklady vašich zákazníkov?
Miro Škorvánek U Baristu. Keď sa dozvedel, že robíme La Marzocco, okamžite menil technológiu, lebo vie, že je to krok navyše. FELKA café & brew bar v Poprade. Po 4-5 rokoch sa rozhodli, že potrebujú inovovať, a existujúci projekt chceli posunúť ešte o level vyššie. Nedávno sme riešili zmenu z jednopákového výkonného, no základného kávovaru na vyšší level pre pražiareň Alter-Nativ Coffee z Nového Mesta nad Váhom.
Komunikácia dnes a pred 10 rokmi je naozaj iná. Samozrejme, ak sa vybuduje povedomie o špičkových technológiách, nájdu sa ľudia v kúpyschopnejších regiónoch, ktorí to chcú len pre to, že to videli niekde inde. Čo je vlastne super, lebo je to biznis pre nás, ale je otázka, či to naozaj potrebujú. Vzťah a rozvoj gastronomického remesla sa enormne rozvíja aj v regiónoch, čomu sa teším. Je to teda naozaj hlavne o kúpyschopnosti regiónov, aj preto máme showroom práve v Banskej Bystrici.
A ľuďom sa chce chodiť do Banskej Bystrice?
Myslím si, že máme zákazníkov, ktorí k nám chcú chodiť, lebo vedia, čo im dokážeme ponúknuť. Sme tí z mála, ktorí so zákazníkom dokážu otvorene komunikovať, dať predĺženú záruku, nejaký servis v cene zariadenia alebo si zaň zákazník priplatí vopred a lepšie plánu svoj cash-flow.
Ak už si raz kupujem niečo za viac peňazí, musí k tomu byť nejaký „support“, služba navyše. A to je Kolektív. Priniesli sme služby, ktoré vzhľadom na ceny zariadení jednoducho musia byť. Bolo by úplne ideálne, keby to pochopili aj výrobcovia a začali to podporovať. Sú totiž výrobcovia, ktorí to chápu trochu viac, a tí, ktorí trošku menej. Preto sme sa rozhodli rozšíriť portfólio výrobcov, lebo od niektorých cítime viac podpory, od niektorých menej.
V predajni si vieš vybrať chladničku od 8 výrobcov a môžeš si ju kúpiť pod jednou strechou, dajú ti predĺženú záruku atď. A zrejme si človek vyberie chladničku, na ktorú je záruka 10 rokov, lebo si neplánuje v blízkom čase kupovať novú. To je niečo, čo aj my chceme ukázať ľuďom.
V Kolektíve vieme lepšie komunikovať detailné “zákutia” prípravy kávy, Kolektív oddeľujeme od kávy, čo je nevyhnutné nielen kvôli komunikácii, ale aj kvôli výrobcom. Inak sa k nám stavajú, keď sme nezávislí od značky kávy. Jednoducho je to taká komplexná téma, že si zaslúži obzvlášť veľkú pozornosť. Toto chceme v Kolektíve naučiť gastronómov.
Z toho, čo hovoríš, vnímam, že ťa veľmi ovplyvnila tvoja škola.
Dovolím si tvrdiť, že áno. Kedysi, keď som si robil PhD. (ktoré som nedokončil), som dostal otázku, ako sa pozerám na to, že popri štúdiu podnikám. Nemám pocit, že ma škola ukrátila o nejakú energiu. Na druhej strane niektoré veci, ktoré mi škola ukázala, by som možno v živote zisťoval 10 rokov. Teraz sme si po rokoch robenia s kávou sadli s mojou mamou, ktorá mi robí účtovníctvo, a robili sme inventúru do poslednej „šrauby“, ako sa hovorí (no u nás doslova s tými náhradnými dielmi), a to ma vrátilo do školy, lebo som riešil veci, ktoré som od školy neriešil.
Mama ti je oporou odmala, ale ja viem, že ťa veľmi ovplyvnil aj otec
Vďaka mame je poriadok tam, kde má byť. Je niekedy až príliš dôsledná, čo je ale vynikajúca vec. Na druhú stranu, otec je typ riaditeľa. Vidí, čo a kde treba spraviť, ale nejde do detailov. Usporadúva mítingy, vidí za roh a rozdeľuje úlohy tak aby sa celý tí dostal úspešne do cieľa. Obaja sú taký dobrý mix a každý mi dá svoj pohľad.
Keď mám nejaký problém, moja manželka, mama a otec sú ľudia, s ktorými všetko komunikujem. A je fajn mať takých blízkych ľudí.
Neviem, či som mal niekedy viac stresu ako za posledný polrok. My sme totiž malá firma na veľké úvery a veľká firma na malé úvery. Niekedy si vravím, že by som mohol byť aj menej ambiciózny. No keď už niečo robíme, je to o tom, tu chceme pôsobiť. Dobré meno, ktoré sme si vyrobili, chceme niesť aj v inej oblasti. A ľudí, ktorých k sebe priberáme, napríklad La Marzocco, nechceme sklamať. Keď už niečo robíme, je to o tom, že to chceme robiť najlepšie ako sa vieme, najlepšie ako sa v súčasných podmienkach dá. Proste si chcem o pár rokov povedať, že sme to zvládli. To, čo sme chceli my, aj to, čo ste chceli vy.
Kolektív nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Text: Simona Budinská
Fotografie: archív Šimon Staš
