Miriama Vojčíková, riaditeľka Hotela Lomnica: „Moja vízia cestovať po svete sa zmenila na túžbu kariérne rásť a posúvať služby na Slovensku na svetovú úroveň“

Pochádza z Popradu a hoci sa pôvodne chcela stať veterinárkou, dnes vedie jeden z najlepších hotelov na Slovensku. A hoci túžila cestovať, po ukončení školy v zahraničí sa vrátila domov, aby si na chvíľu oddýchla. Nakoniec to však osud a jej húževnatá povaha zariadili inak a z plánovanej letnej brigády sa stalo zamestnanie, ktoré jej zmenilo život.

Miriama, vieme o vás, že ste v Hoteli Lomnica takmer od jeho vzniku. Čím vás hotel oslovil?

Po ukončení štúdia medzinárodného turistického biznis manažmentu v Spojenom Kráľovstve som sa vrátila na Slovensko do rodného Popradu s tým, že po letných prázdninách opäť vycestujem do zahraničia. Konkrétne bolo v pláne Švajčiarsko.

Počas tých dvoch letných mesiacov som si však nevedela predstaviť sedieť doma, a tak som sa rozhodla nájsť si prácu. Keďže som popri štúdiu v zahraničí robila čašníčku, išla som touto cestou.

Pri hľadaní ma zaujali len dve ponuky a jednou z nich bola ponuka Hotela Lomnica*****. Veľmi sa mi páčil spôsob, akým tu pristupovali k službám, a keďže sa mi to približovalo k tomu, na čo som bola zvyknutá zo zahraničia, prácu čašníčky som vzala.

Spomenuli ste školu v zahraničí. Neťahalo vás to predsa len nakoniec vycestovať?

Vždy som chcela pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu mimo Slovenska. Pôvodne ma lákalo Dánsko, ale v maturitnom ročníku som sa zúčastnila prezentácie o University College Birmingham, ktorú robila Slovenka študujúca na tejto škole. Podmienky ma zaujali natoľko, že som išla na univerzitu na DOD a to ma presvedčilo. Brala som to ako skvelú príležitosť osamostatniť sa a nabrať nové skúsenosti. Navyše som spoznala množstvo skvelých ľudí a zdokonalila som sa v angličtine. V tomto to absolútne naplnilo moje očakávania.

Igor Gondár, riaditeľ Hotela Zlatý Kľúčik: "V posledných rokoch sme viac personalisti a psychológovia ako hotelieri. Pozitívne je, že stále nie sme psychiatri."

Čítať viac >

V Hoteli Lomnica sa však moja vízia cestovať po svete zmenila na túžbu kariérne rásť a posúvať služby na Slovensku na svetovú úroveň. Našla som si novú misiu.

Ale o tom, že jedného dňa budete hotel, v ktorom ste začínali ako čašníka viesť, sa vám zrejme ani len nesnívalo.  Alebo?

Určite nie. Po rozplynutí detských túžob stať sa veterinárkou som sa rozhodla, že budem pracovať v cestovnom ruchu a cestovať po svete, spoznávať ľudí, ochutnávať rôzne jedlá a hlavne zdokonaľovať sa v cudzích jazykoch. Nakoniec som sa musela vrátiť domov, aby som zistila, že všetko spomínané si ma nájde aj tu.

Myslíte si, že je to výhoda prejsť si jednotlivými činnosťami a vyskúšať si rôzne pozície v rámci hotelierstva?

Verím, že človek je prispôsobivá bytosť, obzvlášť my, Slováci. Ja osobne si však neviem predstaviť prejsť z jedného konceptu do úplne iného. Určite by mi trvalo minimálne pol roka aby som navnímala ideu a ľudí v danej spoločnosti. Práve preto si myslím, že prejsť si jednotlivými pozíciami od základu je veľkou výhodou. Keďže F&B oddelenie je najväčším v hoteli, mala som možnosť zažiť si toho naozaj veľa.

Som veľmi zvedavý človek, a tak som od začiatku potrebovala vedieť, ako fungujú aj iné strediská. Vďaka tomu teraz viem poradiť či pomôcť vo všetkom, čo je potrebné. Samozrejme, každé oddelenie má svojho manažéra, ktorý je v danom okruhu odborník, a ja som rada, že sa na svojich kolegov môžem spoľahnúť.

Ste rodená Tatranka, alebo ste sa tu ocitli len pracovne? V čom vám učarovali Tatry, že ste tu zostali pracovať? Nelákalo vás to predsa len do Spojeného Kráľovstva?

Celý život som žila v Poprade, paradoxne som však Tatry navštevovala len zriedka. Až keď je človek dospelý, uvedomí si, aké má šťastie, keď môže žiť pod našimi krásnymi veľhorami. Mám rada teplé letné mesiace, kedy sa vždy rada vyberiem na nejakú zaujímavú prechádzku po tatranských turistických chodníkoch a takmer každý večer idem na prechádzku po Tatranskej Lomnici.

Ste fanúšik zimnej sezóny v Tatrách alebo skôr tej letnej?

V Tatrách je každé obdobie krásne a niečím zaujímavé, no aj s ohľadom na návštevnosť preferujem zimnú sezónu, keď sa to tu naplní lyžiarmi a dobrou náladou.

Hotel Lomnica nie je len o 5-hviezdičkovom ubytovaní a nadštandardných službách, ale aj o výnimočnej gastronómii. Ako by ste tú vašu hotelovú charakterizovali?

Gastronómia v našom hoteli čerpá inšpiráciu z habsburskej kuchyne. Keďže Lomnicu v minulosti hojne navštevovala práve rakúsko-uhorská šľachta, zdalo sa nám prirodzené pokračovať v tomto odkaze. Hostia nájdu na našom jedálnom lístku napríklad Tafelspitz či sladký trhanec Kaiserschmarn, obľúbené jedlá cisára Františka Jozefa I.

Návštevníci Tatier aj naši ubytovaní hostia môžu našu kuchyňu ochutnať v dvoch reštauráciách – v à la carte reštaurácii Sissi a v reštaurácii Franz Josef, našom fine diningovom koncepte, ktorý predstavuje tú najvyššiu formu gastronómie.

Ako prví ste zaviedli večeru ako jednotlivé chody a nie bufet. Prečo ste sa tak rozhodli?

Každou našou službou sa snažíme byť s hosťom v kontakte. Ideálne je, ak vie, že sme tu pre neho a v žiadnom prípade nás svojimi požiadavkami neotravuje. To platí aj v reštaurácii. Veríme, že aj vďaka obsluhe u nás hosť dostane jedinečný zážitok, ktorým ho na chvíľu vytrhneme z reálneho života.

Tiež po 17. hodine máte v reštaurácii Sissi odporúčaný dress code. Ako to hostia prijali?

Naše priestory samé osebe nabádajú k elegancii a noblese. Naši hostia to vidia a prirodzene tak rešpektujú požadovaný dress code, nie je potrebné nikoho upozorňovať. V prípade, že daný dress code hostia nemajú k dispozícii, vieme im odporučiť gastronómiu v prevádzke Kuszmannovho bazára a na niektorých izbách taktiež poskytujeme možnosť room service.

Vo svete je bežné v kvalitných reštauráciách účtovanie servise charge, aký máte na to názor tu na Slovensku?

Všetko je o zvyku. Na Slovensku hostia odmeňujú služby dobrovoľným prepitným a service charge je v podstate to isté. Táto odmena je však daná rovno v účte a hosť si tak nemusí prepočítavať, koľko má vlastne nechať. V mnohých veciach sme svetoví aj na Slovensku a aj preto sme v Hoteli Lomnica rozhodli pristúpiť k zavedeniu service charge. Tento poplatok bude určený zamestnancom, ktorí sa pričinili o to, že u nás hostia strávili príjemný čas a všetky financie zo servisných poplatkov budú pravidelne vyplácané celému tímu.

Pýchou hotela je vaša fine diningová reštaurácia Franz Josef, aké jedlá sa budú podávať, je však zahalené rúškom tajomstva. Čo majú hostia očakávať napríklad od 8-chodovej degustačnej večere?

Už sa až tak nebránime menu ukázať, ak si to hosť vyžaduje. Chápeme, že niektorých záujemcov môže nevedomosť odradiť od kúpy daného zážitku. Čo vieme hosťom zaručiť je, že degustačná večera obsahuje všetko, čo je potrebné pre vytvorenie maximálneho chuťového zážitku. Obsahuje jedlá s rôznymi komponentami od zeleniny cez ryby, rôzne upravované a spracovávané pyré a espumy až po kvalitne spracované mäso.

Ak môžete prezradiť, v akom duchu sa nesie zimné degustačné menu?

V prvom rade s ohľadom na aktuálne trendy a dostupnosť surovín. Určite v ňom nenájdete čerstvé lesné ovocie či ľahkú prepeličku. V zimnom období je čas na zastavenie sa aj pôžitky a tomu je menu prispôsobené. Toto obdobie je príznačné ťažšími mäsitejšími jedlami, francúzskymi maslovými omáčkami a zemitými farbami.

Aký je postup pred uvedením nového menu? Musí prejsť aj vašimi chuťovými pohárikmi?

Nové menu sa spravidla začína pripravovať už od uvedenia nového menu. (úsmev) To znamená, že už v momente, keď uvedieme jarné, kolegovia začínajú uvažovať nad tým letným. Aké suroviny použijú, ako ich spracujú… Doladené menu musí v prvom rade prejsť cez nášho najdôležitejšieho kritika, ktorým je Tomáš Ševčík, Group Executive Chef of ZAR. Je dôležité, aby si menu vyskúšal aj obsluhujúci personál, ktorý tým získa všetky potrebné informácie pre hostí.

Dôležitá je samozrejme aj naša someliérka Soňa, ktorá spolu s pomocou všetkých ostatných kolegov, stojí za párovaním vín k jedlám. Ja si rovnako nenechám ujsť ani jednu ochutnávku menu. Keďže už dlhšiu dobu nejedávam mäso, mám akosi zintenzívnené chute a musím povedať, že aj napriek menším kritikám, ktoré sa občas vyskytnú, je menu vždy skvele vyvážené a je to doslova nebíčko v papuľke.

Aké je momentálne vaše najobľúbenejšie jedlo?

Myslím, že od našich kuchárov to vždy bude rybací chod. Ryby sú vždy dokonale spracované a skombinované s ostatnými surovinami, tak ako to vedia len u nás, a pre mňa je to neskutočný zážitok.

Od gastronómie prejdime k výtvarnému umeniu. V Hoteli Lomnica sú tieto dva svety krásne prepojené. Jednoducho s umením sa tu hosť stretáva na každom kroku. Nádherné obrazy od známych slovenských maliarov zdobia všetky hotelové chodby a v hoteli sa nachádzajú dokonca dve galérie. Je to pre vás stále výnimočné alebo ste si už zvykli na pracovný život presiaknutý umením?

Stále je to pre mňa zážitok a uvedomujem si, aké mám šťastie pracovať v takomto prostredí. Najmä keď vidím každý deň prichádzať do hotela nadšencov umenia, ktorí obdivujú krásu na stenách od rôznych umelcov. Navyše je pre mňa akýmsi zadosťučinením, ak im môžem povedať aj niečo viac o daných dielach.

Hotel vznikol v období Rakúsko-Uhorska, aby mohol hostiť významné osobnosti spoločenského a kultúrneho života – vysokých štátnych úradníkov, uhorskú šľachtu, umelcov. Stretávate sa s podobnou klientelou aj dnes?

Aj napriek tomu, že sa doba zmenila, zmodernizovaný hotel si zachoval noblesu, akou prekvital aj v dobách minulých a aj hostia sa tomu prispôsobujú. Náš hotel ale navštevujú ľudia všetkých vekových kategórií a rôznych povolaní a my sa tomu veľmi tešíme.

Umenie núti človeka zastaviť sa, vnáša do života pokoj, inšpiruje. Máte v hoteli svoje obľúbené obrazy, ktoré vám dokážu zlepšiť náladu?

Už som to myslím spomínala viackrát, ale mojím najobľúbenejším výtvarným dielom je dáma s malým čiernym psíkom s vyplazeným jazykom, ktorého na prvý pohľad nie je vôbec vidno. Dáma na obraze je prvá, ktorú vidím, keď vychádzam z výťahu ku svojej kancelárii, a vždy ma víta s úsmevom na tvári.

A ktorý apartmán či izba je vaša srdcovka?

Všetky naše izby majú v sebe niečo, kvôli čomu by som hosťom odporučila stráviť tam noc. Krásne je to, že hosťom vieme ponúknuť historickú izbu so secesným nábytkom a nádherným výhľadom na Lomnický štít, ale taktiež pokojnú izbu v modernej časti vybavenú škandinávskym nábytkom s balkónom pre vychutnanie si zvukov lesa.

Ako vnímate pracovnú atmosféru, ktorá vládne v hoteli? Môžete to porovnať s tou, keď ste nastúpili?

Myslím, že na celkovej atmosfére a vnímaní hostí sa od môjho nástupu nič nezmenilo. V hoteli, ktorý je ako živý organizmus, je každý deň iný, zaujímavý a veľakrát aj nevyspytateľný. Snažím sa však o to, aby vládla naprieč celým tímom dobrá nálada, a táto pohoda sa potom prenesie aj na hostí.

Na čom vám najviac záleží v pracovnom tíme a na čom si dávate extra záležať?

Je pre mňa dôležité, aby sa u nás cítili dobre nielen hostia, ale aj zamestnanci. Snažíme sa im dávať priestor na profesijný rast a je medzi nami naozaj veľa takých, ktorí si prešli viacerými miestami a v súčasnosti už pôsobia na manažérskych pozíciách. Verím, že to je pre našich zamestnancov motivujúce a zároveň je to pre nás, vo vedení, aj akási spätná väzba.

Vaša pozícia si žiada celého človeka. Ale keď vznikne priestor na oddych, čo vás dokáže najviac nabiť energiou?

Aj pri obyčajnej prechádzke viem prísť na nové myšlienky, preto sa snažím vyhradiť si na to aspoň chvíľku času každý deň. A milujem cestovanie, spoznávanie nových kultúr a miest. Pri tom vždy načerpám energiu aj novú inšpiráciu.

Rada spoznávate služby iných hotelov? Dokážete si pobyt užiť, alebo všetko pozorne sledujete a hľadáte inšpirácie pre hotel pod vaším vedením?

V Hoteli Lomnica sa snažíme nasledovať nové trendy, prirodzene preto vnímam, ako to robia iní a rada sa nechám inšpirovať. Aj vďaka tomu potom dokážeme zvyšovať úroveň a kvalitu našich služieb a posúvať sa vpred. Hotelierstvo a gastronómia sú oblasti, ktoré rovnako podliehajú aktuálnym trendom, je preto dobré mať vždy oči otvorené.

Riaditeľ hotela musí byť aj dobrý psychológ, aby vedel odhadnúť ľudí, predvídať a zvládať náročné situácie na rôznych úrovniach medziľudských vzťahov. Máte to tak aj vy?

Určite áno, pri svojej práci sa denne stretávam s veľkým množstvom ľudí, od kolegov cez hostí až po klientov. Dostávam sa do najrôznejších a často náročných situácií, ale snažím sa do nich v prvom rade vnášať pokoj a harmóniu, čo sa mi dúfam, aj darí.

Oproti Hotelu Lomnica sa nachádza najmladší prírastok do rodiny ZAR – Kuszmannov bazár so slávnou históriou, ktorý zaujímavo dopĺňa koncept hotela. Okrem toho, že vaši hostia zbožňujú jeho vychýrenú pekáreň, sú ešte nejako prepojené?

V priestoroch Kuszmannovho bazára sa okrem remeselnej pekárne a cukrárne nachádza aj Reštaurácia PaB s ponukou nášho vlastného remeselného piva Pálffy Brauerei, ktoré dopĺňa menu plné tradičných „pivných“ jedál v modernejšom duchu. Gastronómia aj v tomto prípade vychádza z klasickej rakúsko-uhorskej kuchyne, reštaurácia však hosťom ponúka uvoľnenejšiu, menej formálnu atmosféru.

V decembri minulého roka sa v hoteli po druhýkrát konala michelinská večera. Ako ste vnímali všetky tie prípravy okolo nej, nezaskočil vás taliansky tím nejakými špeciálnymi požiadavkami? Predsa len sme odlišné kultúry…

Myslím, že sme akciu veľmi dobre zvládli, aj preto, že sme sa na taliansku živelnosť dobre pripravili. Všetci členovia tímu talianskej reštaurácie však boli veľmi príjemní, nevyžadovali žiadne špeciálne požiadavky, ktoré by nás prekvapili. Verím, že aj oni si celú večeru užili tak ako my. Koniec koncov, v Hoteli Lomnica sme túto akciu spojili s oslavou prvého roka od získania piatej hviezdičky a myslím, že to bola adekvátna a vydarená pocta tomuto nášmu úspechu.

Ako z vášho pohľadu spolupráca prebiehala? Máte spätnú väzbu, ktorá kuchyňa hosťom chutila viac – či naša slovenská alebo talianska? Ja sa musím priznať, že som bola ohúrená práve tou našou, slovenskou časťou večere.

Talianska reštaurácia Osteria di Passignano je michelinskou reštauráciou svetovej úrovne. Musím ale povedať, že nielen vaša, ale aj ostatné reakcie od hostí nás veľmi milo prekvapili. Všetky jedlá, ktoré odprezentoval tím nášho šéfkuchára Martina Klauča, hostia ohodnotili po všetkých stránkach na úrovni talianskej reštaurácie. Sme radi, že sa hostia aj vďaka tomuto mohli presvedčiť o tom, že naša gastronómia je naozaj svetová.

Kedy sa môžeme tešiť na ďalšiu večeru podobného charakteru?

Máme v pláne celú sériu takýchto degustačných večerí a momentálne už intenzívne pracujeme na ďalšej. Veríme, že všetkým milovníkom špičkovej gastronómie budeme môcť sprostredkovať ďalší kulinársky zážitok už začiatkom mája.

Koncept Hotela Lomnica je vystavaný na príbehu Sissi a Franza Josefa. Ako vnímate tieto historické postavy? Aj ste sa niečím od nich vo svojej práci inšpirovali?

Pre Franza bola typická jeho oddanosť – láske, rodine aj krajine. Ja sa snažím byť rovnako oddaná svojej práci, každým dňom sa zlepšovať a čo najlepšie tak reprezentovať hotel aj seba samú. Naopak Sissi bola veľmi nespútaná až nezastaviteľná, a to sa odráža v snahe nielen mňa, ale celého tímu, neustále posúvať hranice toho, čo robíme, ďalej.

Text a foto: Kristína Brezinová Rídekyová