René Hauser a Michal Janček z Mlsnacava: Naše vzťahy sú viac než biznis. Musíme si sedieť ľudsky.

| Foto: Ondrej Bobek
Hovorí sa, že káva spája ľudí. V prípade banskobystrickej pražiarne Mlsnacava to však nie je len klišé z marketingovej príručky. Za úspechom značky totiž nestoja len stroje na espresso či vrecúška s čerstvo napraženými zrnami. Stoja za ním ľudia, ktorí kávu vnímajú ako záväzok a partnerstvá si vyberajú podľa toho, či si s majiteľom kaviarne „sadnú“ ľudsky. Vyspovedali sme Reného Hausera a Michala Jančeka, obchodnú tvár dvoch značiek – Mlsnacava a Kolektiv, aby sme zistili, čo sa skrýva za ich netradičným prístupom k biznisu.

Keď sa povie „obchodný zástupca“, mnohí si predstavia človeka v obleku s tabuľkou v ruke, ktorý naháňa kvóty a za každú cenu sa snaží predať. René a Michal? Tí sú presným opakom. René je vo firme ako doma už desať rokov – prešiel si cestu od baliča, technika až po človeka, ktorý dnes zastrešuje obchod. Michal je v tíme štyri roky a do firmy priniesol svieži vietor so zameraním na výberovú kávu.

Sme viac než firma
Keď sa ich pýtate na filozofiu, ktorou sa riadia, nehovoria o percentách rastu. Hovoria o komunite. „Sme ako rodina. Ak vypadne balič, ide baliť pražiar. Ak majú technici veľa práce, ideme pomôcť my,“ opisuje atmosféru René. V Mlsnacava neexistujú prísne korporátne bariéry. Každý je pripravený zaskočiť za druhého, pretože vedia, že len vďaka vzájomnej podpore dokáže firma fungovať tak, ako má.

Táto „rodinná“ DNA sa prenáša aj do vzťahov s odberateľmi. Pre chalanov z Mlsnacava nie je každá kaviareň na mape potenciálnym cieľom. Práve naopak.
Exkluzivita postavená na sympatiách
„Nebeháme po Slovensku s cieľom osloviť každú jednu prevádzku v každom meste,“ vysvetľuje Michal Janček. „Našou prioritou je, aby nám boli ľudia v kaviarni sympatickí. Aby to bol projekt, na ktorom vidno, že majiteľovi na ňom skutočne záleží. Ak nám niekto zavolá, že chce našu kávu len preto, aby sme veci robili za neho, spolupráca nemá význam. My hľadáme partnerov, s ktorými budeme spoločne rásť,“ dopĺňa Michal.
Tento prístup im prináša slobodu, po akej mnohé firmy len túžia. Namiesto boja o každý meter štvorcový v presýtených centrách veľkomiest radšej vyhľadajú „skrytý poklad“ – kaviareň v menšom meste, kde ich káva a podpora technológií prinesú skutočnú pridanú hodnotu. René Hauser túto myšlienku približuje: „Z našich skúseností množstvo firiem zabúda na regióny, kde sa kultúra v gastronómii mení uplne rovnako ako v centre veľkých miest. Sme tu pre všetkých, ktorí to s kávou myslia vážne”

Dôvera, ktorú si Mlsnacava za roky vybudovala, sa odráža aj na miestach, kde ich kávu nájdete. Dnes je súčasťou viacerých rešpektovaných slovenských reštaurácií a hotelov, medzi nimi aj ORIGIN v Lučenci, ECK a IRIN v Bratislave či Gašperov mlyn v Batizovciach. Nejde pritom len o výber kávy. Sú to podniky, ktoré spája rovnaký dôraz na kvalitu, poctivé remeslo a zážitok hosťa. Práve v takomto prostredí podľa Reného a Michala ich káva dáva najväčší zmysel – ako prirodzená súčasť gastronómie, ktorá si zakladá na detailoch a autenticite.

Keď káva spája „love brandy“
Chalani neskrývajú svoju vášeň pre značky, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty. Spolupráca s ikonickou značkou kávovarov La Marzocco nie je náhodná. Je to pre nich symbol kvality a remesla, ktoré rešpektujú. „Keď vojdete do podniku a vidíte tam La Marzocco, viete, že majiteľovi na tom záleží. Ešte som sa nestretol s podnikom, ktorý by mal túto technológiu a zároveň by tam bola zlá káva alebo ľahostajný prístup,“ hovorí Michal.

Práve preto sa rozhodli prijať ponuku a stať výhradným slovenským importérom tejto ikonickej talianskej značky. Podľa Reného Hausera to nebolo rozhodnutie založené len na obchodnej príležitosti.

„Nikdy sme nechceli zastupovať značku len preto, že je známa. Chceme vždy partnera, s ktorým zdieľame rovnaký pohľad na kvalitu, remeslo a dlhodobé vzťahy. La Marzocco tieto hodnoty reprezentuje už desaťročia. Keď niečo odporúčame našim partnerom, chceme za tým vedieť stáť aj ako ľudia, nielen ako obchodníci,“ vysvetľuje René Hauser.
Výhradné zastúpenie značky tak pre nich nepredstavuje len ďalší produkt v portfóliu. Je prirodzeným pokračovaním filozofie, na ktorej firma vyrástla – ponúkať len to, čomu sama verí a čo by si bez váhania vybrala aj pre vlastnú kaviareň.

Pre chalanov nie je kaviareň len odberateľom. Je to miesto, kde sa ich „love brand“ stretáva s lokálnou komunitou. Netúžia byť najväčší na trhu. Túžia byť tými, ktorí do každej šálky vložia kus svojej poctivej práce a vzťahu, ktorý si za roky budovania firmy vypestovali.
Gastronómia rastie skrze nás
Mlsnacava nie je len o výberovej káve. Je to o prenose know-how do regiónov, kde by ste kvalitnú kaviareň možno ani nečakali – od Tornale až po Partizánske. Často pomáhajú začínajúcim podnikateľom nastaviť procesy tak, aby si mohli dovoliť kvalitnú technológiu postupne.

„Slovenská gastronómia rastie skrze nás. Keď vidím klienta, ktorý sa úprimne teší, že vďaka našej pomoci a technológii pozdvihol úroveň svojej prevádzky, je to pre mňa zadosťučinenie. Nezlepšuje sa len gastro, ale aj podmienky pre zamestnancov. Je to o ľudskom prístupe,“ hovorí René.
Keď je majiteľ srdcom prevádzky
Obaja sa zhodujú, že v slovenskom gastre je kriticky dôležitá nielen kvalita jedla či kávy, ale najmä servis. „Niekde ti dobre navaria, ale zle ťa obslúžia – tam už neprídeš. Pre mňa je lepšie, keď ma dobre obslúžia, aj keby bolo jedlo priemernejšie. Ak je tam problém a vedia ho riešiť ľudsky, dá sa všetko vyriešiť,“ hovorí Michal.

Ako príklad uvádzajú svojho klienta z Partizánskeho – pána, ktorý je „stará škola“, no k práci pristupuje s neuveriteľnou precíznosťou. „Má kúpené dva trojpakové kávovary, aby mal istotu, že sa mu počas sezóny nič nepokazí. Každý deň stojí v bielej košeli za barom a obsluhuje. To je ten prístup, ktorý si vážime,“ opisuje Michal s rešpektom.
V hre je viac než len biznis
V Mlsnacava majú jeden nepopísateľný dar: v každom podniku dokážu vidieť príbeh. Či už ide o mladého nadšenca v novootvorenej kaviarni alebo o staršiu generáciu cukrárov v Partizánskom, ktorí si pri podnikaní zachovávajú noblesu a každý deň stoja za pultom v košeli a bielej zástere, chalani v nich vidia rovnocenných partnerov. „Sme hrdí na to, že môžeme spolupracovať s kýmkoľvek – od mladých talentov až po skúsenú ‚starú školu‘. Pre nás nie je dôležité, koľko má podnik metrov štvorcových, ale to, aké srdce do toho majiteľ vkladá,“ vysvetľuje René.

Táto ich misia má však hlbší presah. Chalani otvorene priznávajú, že ich úsilie nie je len o predaji technológií. Ich cieľom je kultivovať slovenskú gastronómiu „od podlahy“. Pomáhajú partnerom nastaviť procesy, hľadajú riešenia aj tam, kde iní vidia prekážky, a vďaka tomu spoločne rastú. „Slovenská gastronómia rastie aj skrze nás. Keď vidíme, že vďaka našej podpore funguje podnik lepšie, spokojnejšie a kvalitnejšie, je to tá najväčšia satisfakcia, akú môžeme dostať,“ dodáva Michal.
Gastronómia, ktorá má dušu (a tvár)
Keď sa rozprávate s Reném a Michalom, rýchlo pochopíte, že firma nie je len o kávových zrnách a technológiách. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí sa rozhodli, že gastronómiu na Slovensku chcú meniť nie „nátlakom“, ale príkladom. Ich úspech neleží v tabuľkách ani v agresívnom marketingu, ale v schopnosti vidieť za šálkou kávy človeka.


„Musíme si to tu robiť sami,“ smejú sa popritom ako hovoria, že vidia, ako vďaka ich úsiliu rastie úroveň služieb aj v mestách, kam by ste možno na kávu ani nezablúdili. A presne v tom je tá kľúčová pridaná hodnota. Nejde len o to, predať kávovar alebo vrecúško kávy. Ide o to, vybudovať vzťah, v ktorom si navzájom pomáhajú rásť. Pretože na konci dňa, keď opadne ruch za kávovarom a zhasnú svetlá v prevádzke, nezostane len zisk. Zostane pocit, že robíte niečo, čo má zmysel, čo robí Slovensko o kúsok krajším a čo spája ľudí, ktorí majú kávu aj život radi tak, ako sa má – s vášňou a úprimným záujmom.
Možno práve preto Mlsnacava za roky pôsobenia nevyrástla len na úspešnú pražiareň. Vyrástla na značku, ktorej ľudia dôverujú. A v gastronómii je práve dôvera často tou najcennejšou ingredienciou.
Text: Štefánia Nováková
Foto: Ondrej Bobek, Tomáš Turek a Rudolf Sladkovský


