Mamičky z kaviarničky

Keď sa práca snúbi s materstvom a ruka v ruke sa stanú poslaním. Vtedy má naozaj zmysel. Aký je kaviarenský život, práca v ňom a vedenie prevádzky spoločne s materstvom? Dá sa vôbec byť súčasne skvelou mamou aj úspešnou podnikateľkou? Na to nám odpovedali mamičky, ktoré zvládajú pracovné povinnosti i starostlivosť o svoje, nielen kaviarenské, poklady. Prajeme všetkým mamičkám všetko najlepšie!

Andrea Palušková je spoločne s manželom spolumajiteľkou kaviarne Enjoy Bistro a venuje sa aj móde. Monobrandové butiky talianskych značiek Luisa Spagnoli a Coccinelle má nielen v Bratislave, ale aj v Prahe. A doma je mamou na plný úväzok 7-ročnej Nikolky.

„Kaviarenský život je premenlivý: raz je plný inšpirácií, nápadov, radosti a úplne ma napĺňa, inokedy je stresujúci, napínavý, neistý… Keď všetko klape, mám veľkú chuť otvoriť ďalšie prevádzky. Keď však nemáme dostatok zamestnancov, sme v strese. Všetko je to o ľuďoch, ktorí v bistre pracujú a ako poskytujú služby. Vedenie prevádzky nie je jednoduché. Máme tím, manažérku a prevádzkárku. Všetci nám pomáhajú organizovať deň za dňom a chod prevádzky, pretože popri iných povinnostiach, ako podnikateľských, tak aj materských (máme dcéru prváčku), by sa to zvládnuť bez ujmy nedalo. Vďaka ľuďom, ktorých máme na blízku, sa môžeme spoľahnúť na bezproblémový chod bistra aj v našej neprítomnosti, čo nebolo samozrejmosťou hneď od otvorenia. To, že som sama mamou mi pomáha viac pochopiť mamičky s deťmi, ktoré k nám prichádzajú do kaviarne oddýchnuť si, a tak prispôsobujeme menu, detský kútik, aj terasové sedenie v chladnejších mesiacoch, aby si mamičky mohli pokojne užiť horúcu čokoládu, kým im ratolesť vonku v kočíku spí.”

Claudia Sopková, event manažérka v kaviarni Monsterscafe and bar. Venuje sa organizovaniu akcií, eventov, workshopov, osláv – inými slovami všetkému, čo sa v kaviarni okrem “kávičkovania“ dá robiť. Má dcéru Paulu, ktorá má 13 rokov.

„Zdanie veľakrát klame. Viacerí, ktorí poznajú môj aktívny až akčný životný rytmus a štýl by povedali, že si pri mne oddych ani nevedia predstaviť, ale verte – viem a niekedy aj potrebujem úplne vypnúť. Obrovská vďaka preto patrí všetkým mojim kolegom, vďaka ktorým si to môžem dovoliť. V “dobíjaní bateriek“ mi pomáhajú tak pasívne (milujem knihy, aj filmy) ako aj aktívne koníčky. Najmä je to šport – inline korčuľovanie, plávanie a v týchto dňoch najmä joga a poctivý strečing. Najkrajšie “dobíjanie bateriek” je však vždy v prírode. Prevažnú časť svojej agendy a vlastne celú administratívu riešim prácou z domu, čím som oveľa efektívnejšia. Milujem byť v kaviarni, ale popri všetkých vzruchoch mi tam práca trvá oveľa dlhšie. Kaviarenský život a stretnutia si potom nechávam radšej na poobedie či večer. Samozrejme, ak je treba, tak tam viem byť kedykoľvek. Naša kaviareň sa stáva čoraz obľúbenejším miestom na rôzne firemné akcie, prednášky, besedy, workshopy či v letných mesiacoch aj denné tábory či oslavy. Je to celkom pestré, ale stále zvládnuteľné. Najmä vďaka všetkým „monsters“ kolegom, ktorí sa na všetkom spolupodieľajú. A keďže moje dieťa je už šikovnou a samostatnou bytosťou, starostlivosť o ňu nie je pri mojej práci žiadnou veľkou prekážkou. Veľmi mi pomáha svojím zodpovedným prístupom k škole, ako aj iným povinnostiam. V mojom prípade mi materstvo prinieslo najmä radosť a obohatenie, ale zároveň je obrovskou príležitosťou na osobný rast, ktorý by sa nikde inde nedal zažiť.“

Jitka Šprtková je majiteľkou a  vedúcou  prevádzky BON BON  Chocolaterie v Trenčíne. Má jednu dcérku, 8-mesačnú Lauru.

„Vždy bolo naším snom mať vlastný sladký biznis. Keď sa nám to podarilo dosiahnuť, zistila som, že mi v živote ešte niečo chýba. Rozhodnutie mať dieťa bolo jednoduché. Bála som sa však opustiť prevádzku, stratiť kontakt so zákazníkmi. Keď prišla Laura na svet, všetko zrazu išlo bokom, úplne prirodzene a pochopiteľne. Prvé mesiace prebral riadene podniku manžel. Keď to však milujete, nedá sa to len tak odstrihnúť. Postupne sme si s dcérkou našli svoj režim. Začala som sa opäť zapájať do diania v prevádzke, chodili sme spolu do čokoládovne na “návštevy”. Ak bolo treba s”kočiť” po tovar, urobili sme si výlet. Zaniesť papiere na úrad s malou? Žiaden problém! Práveže to odporúčam: pri úsmeve bábätka zmäknú, všetky úradnícke srdiečka. Zažili sme už aj situácie, že som musela zastúpiť kolegyňu na celý deň v prevádzke a manžel mi dcérku nosil na dojčenie každé 3 hodiny. Chvíľu som mala výčitky, že je celý deň bezo mňa, no manžel bol rád, že ju má pre seba a hrdo ju kočíkoval po meste. Niekedy sa stane, že potrebujem vybaviť milión vecí počas 2 hodín, no viacnásobné nakladanie a vykladanie dieťaťa, kočíka z/do auta zaberie minimálne polovicu z toho času. Vtedy nastupuje na pomoc moja rodina – maminka, svokra, sestra, neter… Našťastie máme veľmi dobré dievčatko, takže chvíľu ju postrážiť zvládne aj môj 24-ročný brat. Telefonáty vybavujem v aute počas presunov (samozrejme cez bluetooth), maily riešim, keď Laura spí. Myslím, že všetko sa dá, keď sa chce a keď máte okolo seba tých správnych ľudí, ktorí stoja za vami. Prajem veľa krásnych chvíľ s vašimi detičkami!”

Slavomíra Selnekovičová spolumajiteľka kaviarne Leháro v Trnave, má štvorročnú dcérku Margarétku.

„Mať kaviareň bol mojím snom už veľmi dávno. Splnil sa mi zrovna vtedy, keď som to najmenej čakala – v čase, keď sa nám narodila dcérka, a preto rozhodnutie nebolo vôbec jednoduché. Vďačím za to hlavne môjmu manželovi, ktorý má od začiatku podporoval a nabádal, aby som neváhala. A aj vďaka našej dcérke, ktorá naozaj svoje prvé mesiace prespinkala a ani sme o nej nevedeli, som sa do toho aj s kamarátom pustila. Zo začiatku som vôbec netušila, do čoho idem a čo všetko to zahŕňa. Som veľmi rada, že sme na podnikanie s kamarátom dvaja. Vzájomne sa dopĺňame a myslím si, že je to tak dobre – ja vnímam niektoré veci inak, takže sa zameriavame každý na čosi iné. Tak sme si aj naše úlohy prirodzene rozdelili. Na prvé stretnutia s dodávateľmi, či pohovory s čašníčkami som chodila aj s dcérkou, ktorá mi väčšinou zaspinkala v kočíku alebo na mne. Popri tom som vybavila, čo bolo potrebné. Dnes už má 4 roky a chodí do škôlky. Niekedy sa sama čudujem, ako som to stíhala a zvládla aj s ňou. Samozrejme, musím spomenúť aj moju maminu, ktorá vždy, keď som potrebovala „odbehnúť“ do kaviarne, prišla a ochotne mi pomohla s dcérkou. Aj teraz mi ju častokrát povaruje, keď musím ísť do kaviarne. Spomínam si aj na obdobie, kedy som riešila veľa vecí v noci, keď zaspinkala – hlavne faktúry, odpisovanie na e-maily a podobne. Keďže sa od začiatku fungovania kaviarne zameriavame aj na organizovanie rôznych eventov, prešli sme si množstvom situácií, kedy sa na nich zúčastnila aj Margarétka. Každý deň je iný, no dni materstva, ktoré sa dajú skoordinovať s prácou sú tie najkrajšie.“

Text: Augustína Markócsyová

Foto: Ondrej Bobek, Kávičkári