Čaj o piatej – história, zvyklosti a nové trendy
- Zaujalo nás
Simona- 8 minutes read
Čaj o piatej. Zvyk, ktorý sa nám tak nejako podvedome spája s noblesou čias minulých, eleganciou dám a vychutnávania si prítomného okamihu. V rozmanitých príbehoch prevažne z Anglicka je „Čaj o piatej” zaznamenaný v knihách, seriáloch i filmoch. Kde sa tento zvyk vzal a aké sú jeho pravidlá? Spýtali sme sa na to našej spolupracovníčky a expertky na etiketu, Lucie Sandrin Breznayovej alias Madam Etikety.
Kedy vznikol „Čaj o piatej”?
Odborníčka a naša spolupracovníčka Lucia Sandrin Breznayová začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 – 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad.”
Za všetkým hľadaj ženu
A ako to už býva, za všetkým hľadaj ženu. Aj za jedlom. Anna Maria Rusell bola siedma vojvodkyňa z Bedfordu a zároveň aj dvorná dáma kráľovnej Viktórie v rokoch 1837 až 1841. Okolo roku 1840 Anna „vynašla” zvyk, resp. tradíciu „Čaju o piatej”.
„Jedného popoludnia počas pobytu bola Anna u piateho vojvodu z Rutlandu na zámku Belvoir. Ten budú iste poznať milovníci seriálu The Crown, pretože v seriáli znázorňoval hrad Windsor,” tvrdí Madam Etiketa s úsmevom.
„Vojvodkyňa bola taká hladná, že požiadala, aby jej služobníctvo donieslo čaj, chlieb, maslo a koláč. Na druhý deň si to objednala opäť a zistila, že je celkom príjemné dať si takto pár hodín pred večerou niečo malé, sýte, ale hlavne sladké. A pozvala aj svojich priateľov, aby sa k nej pridali. Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách,” popisuje vznik zvyku odborníčka na etiketu.
V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.
Čaj o piatej a jeho pravidlá
Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. To je vám už asi jasné z predošlých postov. „Ale čo je asi menej známe je fakt, ako sa správne drží uško šálky,” poučí nás Madam Etiketa. „Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky.”
Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky. Čajové vrecúška môžu bežne obsahovať aj zvyšky čajových rastlín alebo seno.
Pozor na správne použitie obrúska
Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane – etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom “tea napkin”. „Nedávno som v slovenských novinách čítala nesprávny návod, ako tento obrúsok používať. Pozor – nikdy ho neskladáme na polovicu, ale, naopak, prestrieme si ho celý do lona,” rozvíja Madam Etiketa.
V posledných rokoch sa rozmohlo podávať k čaju aj pohár „Champagne”. Tento zvyk nemá s tradičným poobedňajším čajom nič spoločné. Je to však novodobý trend, ktorý s nadšením nasledujú prémiové hotely po celom svete. Jedným z nich je aj Hotel Lomnica, ktorého ilustračné zábery sme použili na účely tohto článku.
Text: Simona Budinská
Foto: Dominika Noskovičová, archív Hotela Lomnica
