Začali sme s plesom na dedine, dnes máme svadobný kalendár plný na rok dopredu      

La Reunion, kedysi prvý coworking v Trnave, dnes patrí  k navyťaženejším v meste a od konca minulého roka  sa rozrástol o kaviareň v centre. Catering rozbehol Tomáš Andel spolu so svojím spoločníkom Jurajom Vráblom. Dnes chystajú gastro eventy, plesy, oslavy či svadby na kľúč. Rok 2020 majú takmer vybookovaný.

Poďme pekne poporiadku, mnohí vás poznajú ako tvorcu obľúbeného, dnes už bývalého trnavského coworkingu La Reunion, odvtedy však prešiel nejaký čas…

Tomáš: Áno, keď sa vrátime ešte do roku 2015, vtedy sme spolu s mojím kamarátom Ferim Schrammom otvorili La Reunion Coworking & Caffe na Františkánskej ulici v historickej časti Trnavy. Bola to kaviareň s coworkingovým priestorom, ale tiež sme tam varili a obľúbené boli aj naše tematické akcie. Fungovali sme viac ako dva roky. Bohužiaľ, po nezhodách s mestom a susedmi sme museli podnik zavrieť. No poučili sme sa. Feri z nášho podnikania napokon vystúpil, už sa totiž nechcel venovať gastru. 

Po krátkej prestávke ma nahovoril Juraj, ktorý nám zostavil v prvom La Reunion celú kuchyňu, aby sme začali robiť cateringy. Myšlienka sa mi pozdávala a pridali sa k nám aj naše partnerky. Moja budúca manželka Deniska a Jurajova manželka Mirka.

Znie to veľmi ľahko, ale prechod z jedného podnikania do druhého nebol asi jednoduchý, však?

Tomáš: Áno, po tomto fiasku som si povedal, že „gastro“ už nikdy viac. No dnes zo srandy hovorím, že sa ho neviem zbaviť, pôsobím v ňom takmer celý život, aj keď nemám ešte ani tridsať. Ako malý som čapoval pivo v krčme mojich rodičov, ktorú majú dodnes v Dolnej Strede. Keď som sa potom rozhodoval kam na strednú, smer bol jasný – hotelová akadémia. Už počas nej som aktívne pracoval, pretože ma to v tom prostredí veľmi bavilo. Dva týždne po maturite sme s kamošom Ferom otvorili svoju prvú piváreň v Trnave, ale bez skúseností sme ju po roku zavreli. Po čase sa začal črtať La Reunion, no aj počas tohto obdobia som ešte krátko vŕtal do realít. Bol to trocha iný štýl biznisu. Ako hovorím – namiesto kávy som predával byty. (smiech) Keď sme potom prevádzku zavreli, finančne som sa z toho dostával rok. Juraj po čase dostal nápad, prebrali sme to, a tak ma ukecal. (smiech)

Mali ste šikovného kuchára, vernú klientelu, chuť organizovať veci, tak vyhrala cateringová spoločnosť pod hlavičkou La Reunion?

Tomáš: Aj keď sme chceli pokračovať v gastre, netlačili sme na pílu, čo je niekedy aj lepšie. Život plynul a časom si nás to našlo samo. Zobrali sme do prenájmu agropenzión v Ružindole a začali s akciami. Cítil som, že do dennej prevádzky nechcem ísť a práve tento štýl – organizovanie eventov na objednávky – sa mi páčil. V penzióne máme dnes veľkú záhradu so stanom, čo je ideálne na oslavy, ale tiež kočujeme v okolí Trnavy: Hlohovec, Modra, Červený kameň, ale aj Bratislava.

Prečo práve táto lokalita, je to predsa len dedina za Trnavou.

Tomáš: Keď sme natrafili na túto možnosť, vedeli sme, že dennú prevádzku tam urobiť nechceme, v Ružindole je dobrá reštaurácia, ktorá už roky funguje. Samozrejme, že by bolo fajn mať takýto priestor v meste, ale nevychádzalo by nám to finančne. Poučení z trnavskej prevádzky sme si povedali, že na oslavy je to úplne ideálne. Ako my hovoríme, je to len „dve pesničky v aute“ od Trnavy, je to na konci dediny, v prírode, teda úplný pokoj a nikoho nerušíme, máme priestor vnútri (pre 90 ľudí) aj vo vonkajšom stane (aj pre 150 ľudí).

Čo bola vaša prvá akcia?

Tomáš: Náš comeback so značkou La Reunion bol Burger fest, ktorý sme odvtedy už viackrát zopakovali. Bolo to v priestoroch agropenziónu Hubert,  kde sme si vlastne prvýkrát odskúšali takúto akciu. Nevedeli sme čo čakať, no na základe jedného postu na Facebooku prišlo asi 300 ľudí. Musím sa priznať, že sme preto trocha pohoreli s personálom – dlhšie sa čakalo, ale ľudia nám to odpustili. Ukázalo sa, že značka má dobrý základ, že ľudia nám veria a prídu za nami. Prvý rok na cateringoch sme naozaj ťažili len zo zákazníkov, ktorí nás poznali z kaviarne z Františkánskej, to ma naozaj tešilo. A už vtedy sme si povedali, že nebudeme odmietať ani malé akcie, pretože ľudia si medzi sebou o nás povedia, a to nás dostane k akciám s 300, 500 či 1000 ľuďmi.

Kedy ste si teda vyskúšali urobiť vašu prvú veľkú akciu?

Tomáš: Pred dvomi rokmi v novembri, pol roka po tom, čo sme robili cateringy, sme si povedali, že urobíme ples. V novembri sme začali plánovať, v decembri predávať lístky a potom to už malo rýchly spád, za necelé tri mesiace bol ples. Nechceli sme robiť obyčajný ples, preto nám napadlo robiť to tematicky. Let’s go Swing bol teda náš prvý. V kultúrnom dome v Ružindole sme mali asi 150 ľudí, dopadlo to nad očakávania – emocionálne, nie finančne. (smiech) Bol to trocha stres, mať zaplatené všetky zálohy vopred a nevedieť, ako to dopadne. A hoci to bola mínusová akcia, už prvý týždeň po nej nám vybookoval značnú časť sezóny 2018 – objednávky na oslavy, svadby. Takže sa to oplatilo. A odvtedy plesy robíme každý rok. Minulý rok to bol Let’s go Rockabilly a tento ročník sa niesol v latino duchu: Let’s do Cuba. Teší nás, že každý rok príde viac a viac ľudí, a vždy sa snažíme posúvať úroveň o čosi vyššie.

Takže svadby do toho prišli prirodzene?

Tomáš: V rámci eventov sme sa chceli špecializovať na svadby od začiatku. Sú to pekné udalosti, väčšinou prídu všetci natešení, preto je veľmi príjemné ich robiť.

Ako ste sa v rámci firmy zjednotili?

Tomáš: Juraj je kuchár, ktorý svoju prácu naozaj miluje, v jeho jedle to je cítiť. Poznali to už ľudia v prvom La Reunion a chodia za ním aj teraz. Veľmi dobre viem, že nájsť dobrého a oddaného kuchára je problém, pretože nedá do toho toľko, keď robí pre niekoho iného, ako keď robí pre seba. Tiež si menežuje všetky akcie: ponuky jedál, personál a celkový chod akcií. Jeho manželka Mirka sa stará o výzdobu, moja Deniska o marketing a teraz aj novú kaviareň a ja komplexne o chod celej firmy. Máme to rozdelené, taká je idea spoločnosti.

Denisa: Na začiatku sme si stanovili, akú budeme mať každý  vo firme úlohu. Každý z nás mal nejakú preddispozíciu a predstavu, bolo potrebné to už len rozvíjať. Všetci sme živé povahy, ktoré sa neboja roboty, takže všetko väčšinou funguje tak, ako má. Už pri prvom spomínanom plese sme mali úlohy pekne rozdelené. Mirka sa vždy veľmi chcela venovať dekoráciám, ale nemala sa kde realizovať. (smiech) Zobrala si to na starosť a veľmi ju to baví. A Juraj je opäť kráľom svojej kuchyne. Tomi rieši hlavne administratívne záležitosti. Zároveň sa nepletieme jeden druhému do práce, poradíme sa, keď je treba, samozrejme, ale funguje nám to takto.

Tomáš: Máme za sebou dve plnohodnotné sezóny a jednu polovičnú. A budúci rok máme takmer vybookovaný – čaká nás 20 svadieb u nás a 40 vonku. Sú aj víkendy, keď máme naraz 4 akcie, čo nás teší.

K takémuto náporu však potrebujete aj veľa spolupracovníkov, ako si ich vyberáte?

Tomáš: Obaja s Jurajom sme v tomto fachu už veľmi dlho, veľa ľudí poznáme, máme veľa bývalých zamestnancov aj kolegov. Robilo sa nám s nimi dobre, takže ich obsadzujeme aj teraz. Ostávajú pri nás, pretože vedia, že máme objednávky na celý rok. Vždy im dáme vedieť, kedy bude akcia a vyhovuje im to, často majú aj inú prácu a ku gastru sa len radi vracajú. Musím povedať, že máme naozaj šťastie na ľudí, máme skvelých čašníkov, no hoci máme v kuchyni pomocníkov, k Jurajovi stále hľadáme jeho dvojičku, niekoho, komu by vedel na nejakú akciu odovzdať celú kuchyňu – aby sa dopĺňali a pomáhali si.

Ako fungujete, keď máte aj niekoľko akcií naraz?

Tomáš: Doteraz sme mali najviac tri akcie naraz, budúci rok to budú aj štyri. Väčšinou je to v Trnave, potom bližšie okolie, ako napríklad Hlohovec. Maximálne dôležitá je príprava a logistika. Juraj je hlava kuchyne, takže on si všetko naplánuje, vrátane ľudí, jedla, rozvozov. Ružindol je v zásade taká centrála a odtiaľ všetko donesieme na miesto. V budúcnosti by sme mali radi aj pojazdnú kuchyňu.

Aké sú teraz trendy, čo si ľudia najviac žiadajú?

Tomáš:  Čo sa týka jedla, buď si vyberú z našej ponuky alebo, si povedia, čo chcú. Ale musím povedať, že nechcú už len obyčajné veci, klasiku, ako v minulosti. Teda už to nie je len šunková rolka či rezne, i keď aj tie vie Juraj urobiť ešte o čosi krajšie, vyhrá sa s tým. Ľudia majú nápady, neboja si vypýtať, čo chcú. Najviac idú líčka, roast beef, losos a podobne. Keď nie sú rozhodnutí prídu ku nám na degustačné menu. Často sa u nás presvedčia aj nerozhodní rodičia. (smiech)

Robievame často aj live kuchyňu – street food, rezance, rebierka, burgre. Záleží to od zloženia akcie, či je na oslave viac mladých, alebo starších ľudí. Väčšinou sa stáva, že mladí tvoria rad pred live kuchyňou a starší pri rezňoch, no aj to, že starší sa osmelia a vidíme „šóru“ dôchodcov čakajúcich na street food.

Denisa: Čo sa týka neviest a hlavne výzdob, venuje sa im Mirka. Vie im poradiť a usmerniť ich. Dnes ale  chodia nevesty s celkom jasnými predstavami. Stretávame sa s mnohými ľuďmi z brandže a zhodujeme sa na tom, že dnes sú pinterestové nevesty. (smiech) Vedia, čo letí, aj keď sa trend rýchlo mení. Každá nevesta je iná a Mirka sa snaží čo najviac priblížiť ich predstave.

Tomáš: Spolupracujeme aj s cukrármi, čo sa týka zákuskov a tort. Samozrejme, môžu si priniesť aj svoje vlastné, ale keď chcú, vieme urobiť celú svadbu aj na kľúč. Vieme poradiť dobrého fotografa, hudobnú produkciu alebo čokoľvek čo sa spája so svadbami.

Sami si riešite aj marketing, čo sa vám najviac osvedčilo?

Denisa: Silný odrazový mostík bol pre nás Facebook, keď sme pred rokmi začínali. Bola to rýchla cesta dať o sebe znovu vedieť širokému záberu ľudí, ktorí už na stránke boli. Instagram sme znovu naštartovali a lajky pribúdajú. Sociálne siete sú dnes povinná jazda. Výborné sú krátke videá, tie majú vždy najväčší dosah. Tomi je väčšinou aktér, je taký náš maskot. (smiech) Ľudia ho milujú. Ja sa pred kameru odvážim len veľmi zriedka. Ďalej sú super reakcie aj na klasické príspevky. Sociálne siete sú živý organizmus, o ktorý sa treba starať. Ľudí zaujíma, čo je nové, aká bola posledná svadobná výzdoba, ako vyzeralo menu alebo aké máme aktuálne v „kaféčku“ koláče. Ľudia nás často oslovujú cez sociálne siete, preto sa snažím reagovať rýchlo – aby vedeli, že nám na nich záleží. Web je samozrejme tiež „must have“, aj keď ten náš ešte nie je celý hotový.  Odozvy teda sú, čo je super, teší ma to.

Tomáš: Mimo sociálnych sietí nemáme žiadnu inú reklamu, iba jeden bilbord pri vstupe do Ružindola. To je taká povinná jazda, keď idú ľudia okolo, nech o nás vedia: „Haló, sme tu, tu nás reálne nájdete, nielen na internete.“ (smiech)

Teraz ste však na trnavskej scéne opäť, ale s trocha iným La Reunion. Ako ste prišli k vašej novej kaviarni?

Tomáš: Zaujímavé je, že ponuku na tento priestor sme mali aj pred rokmi – vtedy však na to nebol čas, chuť a ani peniaze. Teraz sa nám to zase vrátilo ako bumerang. Ja sám som sa dennej prevádzke bránil, ale Deniska sa podujala, že si zoberie kaviareň na starosti, tak sme si povedali, že do toho ideme. Sme späť v  centre mesta.

Denisa: Bola to doslova „rýchlovka“. (smiech) Ponuku na priestor sme dostali začiatkom novembra, zobrali sme si pár dní na premyslenie, stretli sa s prenajímateľmi priestoru a bolo to. Otvorili sme 28. novembra 2019. Dizajn kaviarne sme nemenili, skôr sme sa snažili vylepšiť a prispôsobiť si veci za barom, aby šla práca plynulejšie. Rozšírili sme ponuku, ktorá je aktuálne pestrá a bude sa, samozrejme, sezónne a dopytovo obmieňať. Nájdete u nás výbornú kávu Piacetto, slovenské aj svetové vína, hlavne bezlepkové koláče, rumy z Dominikánskej Republiky alebo malé snacky. Plánujeme tento priestor, už našej kaviarne, vyťažiť na maximum a určite sa tu budú  v budúcnosti konať zaujímavé akcie.

A čo plánujete v budúcnosti?

Tomáš: Juraj by veľmi chcel pojazdnú kuchyňu, ktorú som spomínal, foodtruck. Umožnila by nám robiť viac akcií vonku, bola by to podpora pre náš catering. Je to zaujímavá možnosť aj pre eventy či svadby vonku. Len si hodíme veci do auta, kde máme kuchyňu, a ideme. Tešíme sa na to. (smiech)

La Reunion nájdete aj na instagrame.

Text: Lucia Čížová

Foto: Ondrej Bobek