„Káva u nás má oveľa bohatšiu históriu, než si myslíme.“ Pravý Kávičkár ju odhaľuje v knihe Kávový Baťa

Takmer 200 preštudovaných kníh, roky výskumu a príbeh starého kávovaru, ktorý prerástol do veľkého knižného projektu. Nová kniha Kávový Baťa prináša pohľad na dejiny kávy na našom území, o ktorých mnohí z nás dodnes netušia. Jej autor Boris Blahovec, ktorého mnohí poznajú aj pod prezývkou Pravý Kávičkár, sa do pátrania pustil zo zvedavosti. Výsledkom je dielo, ktoré chce zmeniť náš pohľad na domácu kávovú kultúru.

Od starého kávovaru ku knihe Kávový Baťa

„Vždy bol mojím snom napísať knihu. Vo svojej knižnici mám vyše 1 200 kníh (nehovoriac o tom, že toto číslo stále stúpa – napísal som knihu, aby som mohol mať ďalšie knihy (smiech),“ približuje svoje pohnútky k napísaniu knihy Boris Blahovec. Prvé stránky začali vznikať celkom po starom. „Oprášil som starý písací stroj a prvé stránky knihy na ňom naťukal s kávou v ruke a kvalitným tabakom, po večeroch niekedy aj s pohárikom kvalitnej whiskey.“

Pôvodne malo ísť o osobný výskum príbehu Huberta Lamplota a značky Lamka. Postupne však Boris pochopil, že jeden príbeh nestačí. „Vedel som, že keď predstavím iba príbeh Lamplota, ľudia nepochopia súvislosti, ktoré na seba nadväzujú. Nepochopili by problematiku danej doby.“

Takmer 200 kníh a história, ktorá čakala na odhalenie

Z pôvodného rukopisu sa tak stala ambícia zmapovať dejiny kávy na našom území od prvých zmienok až po súčasnosť. „Chcel som, aby čitateľ pochopil, ako to vzniklo, ako to vyzeralo, ako káva chutila, ako sa pražila, ako vyzerali kaviarne a ako a prečo to všetko zaniklo,“ vysvetľuje. Boris pri výskume siahol aj po knihách z 18. a 19. storočia, pátral v archívoch, navštevoval múzeá, cestoval a hľadal historické materiály na aukčných platformách. „Musel som prečítať skoro 200 kníh o káve,“ hovorí o práci, ktorá mu otvorila dvere do zabudnutého sveta.

Jedno z jeho najvýraznejších zistení sa týka bohatstva niekdajšej kávovej kultúry: „Tu som pochopil, že ľudia v minulosti pri práci s kávou neboli až takí ‚hlúpi‘, ako si dnes takmer každý naivne myslí, a že káva má u nás naozaj hlboké korene a bohatú kávovú kultúru. No po roku 1948 tento strom dejín nadobro vyschol.“

Priestor, kde je história opäť voňavá: Ako Stará Baťovka v Partizánskom získala novú dušu

Čítať viac >

Viac než len zalievaný turek

Pre Borisa bola jednou z hlavných motivácií skutočnosť, že o dejinách kávy vieme prekvapivo málo. „Povie sa druhá svetová vojna a každý o nej niečo vie. Povie sa história lietania a každý aspoň niečo málo vie. Ale povie sa história kávy a každý iba odpovie: ‚No však to je iba zalievaný turek a nič viac.‘ Pretože nič viac nikto nevie.“ Práve preto sa rozhodol vytvoriť knihu Kávový Baťa, ktorá ukáže, že história kávy na Slovensku a v Česku je oveľa bohatšia, než sa na prvý pohľad zdá. „Povedal som si: toto bude kniha kníh! Odhalí zabudnutú históriu a dokáže ľuďom opak – že ‚zalievaný turek‘ sa v súčasnosti pije viac než pred rokom 1948.“

Roky práce, ktoré sa konečne pretavili do knihy Kávový Baťa

Najintenzívnejšie sa Boris venoval dokončovaniu knihy Kávový Baťa od septembra 2025 do augusta 2026. Popri práci a ďalších povinnostiach riešil výskum, text, sponzorov, tlač aj grafické spracovanie. „Volal som sponzorom, do tlačiarne, grafičke, no jednoducho som rád, že to mám za sebou,“ hovorí dnes už so smiechom. A keď sa obzrie za celým procesom, s typickým humorom dodáva: „Osobne si myslím, že počas písania tejto knihy by som dokázal napísať ďalšiu knihu o tom, ako som písal túto knihu (smiech).“

Kávový Baťa tak nie je len príbehom Huberta Lamplota a značky Lamka. Je aj pozvánkou objaviť zabudnuté kapitoly našej kávovej minulosti a pripomenúť si, že za každou šálkou sa skrýva omnoho dlhší príbeh, než si možno myslíme.

Knihu Kávový Baťa si môžete kúpiť TU.

Text: Katarína Kántorová

Fotografie: Dominika Noskovičová, Ondrej Bobek

Priestor, kde je história opäť voňavá: Ako Stará Baťovka v Partizánskom získala novú dušu

Čítať viac >