Hotel Almanac Palais Vienna – keď sa história snúbi s dizajnom
Zvonku historický, zvnútra plne moderný. S focusom na umenie, dizajn, absolútne pohodlie hostí a organickú kuchyňu. S vlastnou fancy kaviarňou, ktorá patrí medzi najlepšie výberové kaviarne vo Viedni. Poďte sa spolu s nami pozrieť na tento netradičný hotelový klenot, v ktorom sme bývali počas našej púte za viedenskou kaviarenskou kultúrou. Vitajte v Almanac Palais Vienna.
Málokedy sa nám stane to, že nás doslova šokuje prepojenie dizajnov tak, ako to bolo v hoteli Almanac Palais Vienna
Kombinácia histórie a moderného dizajnu Hotela Almanac Palais Vienna je značná aj tomu najväčšiemu ignorantovi. Tu sa totiž s ničím nemaznali. Zatiaľ čo zvonku vidíme fasádu klasického viedenského paláca, po prechode historickou chodbou prejdeme do moderného a holistického priestoru recepcie. Táto kombinácia starého a nového vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá okamžite zarezonuje v každom návštevníkovi. Nenechá nás chladných, pričom sa pozastavíme a premýšľame, či sa nám to páči, alebo nie. Niečo nás núti hotel objavovať vo všetkých smeroch a intenzívne čakáme, kým dostaneme kľúče od svojej izby.
Izby disponujú perfektnou rozlohou, tak typicky štedrou pre stredoeurópske pomery. V tých našich sme veru aj trošku poblúdili.
Priestor palácu povolil to, že základné izby sa vlastne začínajú na suitách – tá najmenšia má rozlohu 47 m2, najväčšia sa zase končí na veľkosti 390 m2. Moderné vybavenie a minimalistický dizajn tvoria harmonický celok, v ktorom sa budete cítiť ako doma. Napriek tomu, že izba poskytuje dostatok súkromia, hotel nezakrýva svoju lokalitu a vy budete s Viedňou priamo prepojení. Hudba z neďalekého mestského parku, kde sa pravidelne konajú koncerty, zvuk kávového mlynčeka, ruch debát i električiek a cinkot lyžičiek o porcelán z kaviarní. Vitajte vo Viedni.
Raňajky v štýle viedenského trhu
To, že sa nachádzame v 21. storočí, je v tomto hoteli nesmierne citeľné. Moderný duch absolútne ovládol historickú budovu a presiahol ju do takmer všetkých kútov. Či vo wellness, v suite, kde si nájdete ukrytý tlakový mini kávovar na pody, alebo v blízkom bare. Ale najviac sme trendy metropoly precítili na raňajkách. Reštaurácia Donnersmarkt je inšpirovaná tradičným viedenským trhom a ponúka jedinečný gastronomický zážitok pre návštevníkov. Zaujímavosťou raňajok v Donnersmarkt je to, že uprostred miestnosti sa tiahne dlhý spoločný stôl, ktorý povzbudzuje na debaty a nové priateľstvá. Ale, samozrejme, aj na obľúbené „sharovanie“ jedla.
Apropo, jedlo. Nehľadajte bufet, raňajky sa tu objednávajú výlučne à la carte. Menu je zamerané najmä na organické produkty a európsku kuchyňu. My sme si vybrali shakshuku, vegánske waffle a french toast, a pochutili sme si.
Raňajky v Donnersmarkt sú skvelou príležitosťou, ako spoznať autentickú viedenskú kuchyňu a vychutnať si jedinečné chute a vône, ktoré táto reštaurácia ponúka. Servis je nenápadný, má na sebe jednoduché čierne tričká a splynie s hosťami. Tak trošku nám pripomenie severské moderné hotely. Vďaka nerušivým detailom sa viete dokonale sústrediť na kvalitné suroviny a jedinečný kulinársky zážitok, pričom robia z týchto raňajok skutočnú lahôdku pre všetkých návštevníkov.
Umenie na každom kroku – aj od Slováka Martina Lukáča
Hotel sa s nami hral na každom kroku. Či už netradičným príchodom, kedy sa honosné zmenilo na minimalistické, alebo rôznymi zákutiami, ktoré boli buď také jednoduché, že sme nevedeli nájsť ani toaletu, alebo starodávne, že sme sa nevedeli na ne vynadívať. Keďže sme hotel navštívili počas majstrovstiev vo futbale, v lobby časti hotela sa premietal na plátne futbal s azda asi najsilnejším zoskupením, ktoré mohlo Rakúsko zažiť – Rakúsko vs. Turecko (v Rakúsku žije početná turecká menšina, pozn. redakcie).
To, na čo sme však narazili na každom kroku, bolo umenie. O čo väčším prekvapením pre nás bolo, keď sme zistili, že v hoteli Almanac Palais Vienna sa nachádzajú aj diela slovenského umelca Martina Lukáča. Jeho obraz visí aj priamo v Donnersmarkt bar a v blízkosti Heritage Rooms, historických častí hotela, ktoré pochádzajú z roku 1871 a stále ostávajú v pôvodnom dizajne, v akom vznikli počas vlastnenia budovy zámožnou rodinou Henckel von Donnersmarck. Pravidelne sa v nich konajú rôzne eventy, večierky či svadby.
Elias Coffee Shop. Prekvapenie s výberovou kávou v Almanac Palais Vienna
Almanac Palais Vienna sme si vybrali najskôr ako ubytovaniu kvôli reportážam o historických a najlepších moderných kaviarniach. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme pri rešerši kaviarní zistili, že sa priamo v hoteli nachádza štýlová kaviareň s výberovou kávou – Elias Coffee Shop. Kaviareň je prepojená s reštauráciou Donnersmarkt, ale disponuje aj vlastným vchodom z ulice. Nezainteresovaný hosť veru ani netuší, že sa vlastne nachádza v priestoroch hotela Almanac Palais Vienna.
Elias Coffee Shop je samostatným svetom. Príjemný, nevtieravý a čistý, s bielymi dlaždicami a výraznými zlatými detailmi. Všetko je navrhnuté tak, aby sa vynikol ostrovček pre baristov uprostred miestnosti. Na ňom jednoznačne dominuje „modbar“, ručne robený espresso stroj, ktorý sa v kávovom svete považuje za Porsche medzi espresso strojmi a dodáva servírovaniu kávy kus značného štýlu. A o ten v tejto prevádzke, ktorú pomenovávajú aj ako „Viennoiserie“, veru nie je núdza.
Samoobslužná kaviareň – silné prepojenie s hosťom i networking
Pýtame si kávu, espresso, cappucino i filter. A znovu prichádza prekvapenie. Kaviareň je samoobslužná. Vyberiete si koláčik, dáte na tanierik, alebo do take-away vrecka a pri bare objednáte kávu, pre ktorú si potom prídete. Veľkosť podniku aj napriek tomuto systému predpokladá silné prepojenie s hosťom, personálom, ale i povzbudzuje na networking. Chvíľku pokecáme s personálom, sledujeme jeho zručnosť a aj vychutnávame si kávu z viedenskej pražiarne Caffè Couture, ktorá sa špecializuje na praženie výberových kávičiek. Vnímame atmosféru nesmierne kosmopolitného mesta a mixu štýlov, ktorý sa tu nachádza, a hoci sa nám ťažko odchádza, vieme, že sa do Elias Coffee Shop čoskoro veľmi radi vrátime.
Almanac Palais Vienna nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Text: Simona Budinská
Foto: Ondrej Bobek