Ministerstvá pripravujú nové schémy a navýšenie vyčlenených prostriedkov
O financie zo zverejnených schém pomoci je veľký záujem. Ministerstvá robia čo môžu, no stále množstvo žiadateľov čaká na spätnú väzbu a peniaze. Až 64% podnikateľov v cestovnom ruchu nemá, podľa prieskumu Ministerstva dopravy a výstavby SR, alternatívny plán a svojmu podnikaniu naďalej verí. Ako pomôže štát cestovnému ruchu v obnove?
„Nemôžme si dovoliť, aby sme tohtoročnú letnú turistickú sezónu nemali, žiadna pomoc nie je dostatočná na to, aby nám vykryla všetky náklady a preto najlepším riešením je, aby sme mohli otvoriť prevádzky a privítať v nich hostí,“ povedal pre Rádio Slovensko Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. Podľa prieskumu iniciatívy Pomoc pre gastro podalo v schéme pomoci žiadosť viac ako 4/5 opytovaných gastroprevádzok a v polovici februára takmer 2/3 stále nemali ani len odpoveď o schválení pomoci a až 78% žiadateľov z pomedzi účastníkov prieskumu, financie z tejto schémy pomoci nedostalo, uviedla pre Rádio Slovensko Magdalény Koreny a dodala, že štát by sa mal zamerať aj na opätovné naštartovanie tohto sektora po tom, ako sa zlepší na Slovensku situácia s koronavírusom. Práve príprava na oživenie po kríze, je dôležitá aj podľa ekonómov. „Uvítal by som, aby vláda neprichádzala s opatreniami, ktoré ešte viac zaťažia živnostníkov a prevádzkarov, ktorí už nemajú ani na to, aby nakúpil potraviny, z ktorých môžu variť,“ povedal pre nás v nedávnom rozhovore Július Činčala z poradenskej spoločnosti V4 Group. „Štát by mal prísť s riešeniami, nikto netvrdí že len finančnými, ktoré budú mať pochopiteľne dopad na štátny rozpočet, ale aj nefinančnými – z hľadiska administratívnej záťaže a skrátenia doby pri jednotlivých úkonoch nevyhnutných k podnikaniu a situáciám, ktoré podnikanie prináša,“ dodal.
Navýšenie o 180 miliónov eur
Na účet podnikateľov v cestovnom ruchu odišlo zo schémy pomoci, už viac ako 25 miliónov eur. A je jasné, že pôvodne vyčlenený balík 100 miliónov eur nebude postačovať ani na vyplatenie pomoci za rok 2020. 72% opýtaných podnikateľov, podľa ministerstva, potvrdzuje, že pomoc v cestovnom ruchu je nateraz dostatočná, no problémom môže byť práve objem financií. Minister dopravy Andrej Doležal avizoval, že bude žiadať koaličných partnerov o navýšenie sumy o ďalších 180 miliónov eur.
O pomoc žiadajú najmä reštaurácie
Z doterajších dát vyplýva, že až 40% žiadateľov sú reštaurácie. Hneď za nimi podnikatelia poskytujúci ubytovanie. Finančnú pomoc prevádzky využívajú najmä na úhradu faktúr a odvodov. Ministerstvo sa maximálne snažilo uľahčiť vypĺňanie žiadostí formou manuálov na webovej stránke a taktiež zriadením linky pomoci. Viac ako 96% opýtaných podnikateľov potvrdilo, že poskytované informácie sú dostatočné a sú s nimi spokojní. A až 84% respondentov prieskumu na základe dotazníka pre Schému pomoci de minimis, ktorý spracovala sekcia cestovného ruchu rezortu dopravy uviedlo, že administratíva pri vypĺňaní a zhromažďovaní podkladov nie je náročná a vyplnenie žiadosti im trvalo menej ako hodinu. „Je to ocenenie práce zamestnancov a dobrovoľníkov, ktorí pracujú aj cez víkendy, aby sa pomoc čo najskôr dostala k tým, ktorí to potrebujú. Aj vďaka nim je vypĺňanie žiadosti takmer bezproblémové,“ poznamenal generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu Radúz Dula. Vynikajúcou správou je, že ministerstvo už finalizuje veľkú schému pomoci, na ktorú Európska komisia navýšila objem pomoci z 3 na 10 miliónov eur.
Dotácia na nájomné sa meniť nebude
Aj rezort hospodárstva pokračuje v poskytovaní dotácií na nájomné. V rámci prvej a druhej vlny už vyplatili 30 825 žiadostí v celkovej sume 56,8 milióna eur. Systém dotácií na nájomné je, podľa ministerstva, výsledkom politickej dohody a od začiatku je postavený najmä na dohode nájomcu a prenajímateľa. „Nedokážeme uchrániť ani nájomcu ani prenajímateľa pred tým, ak mu ten druhý nevychádza v ústrety alebo nebodaj robí zle. Žiaľ, nie je v našich možnostiach a ani kompetencii robiť rozhodcu medzi dvomi stranami a neprimerane obraňovať alebo zvýhodňovať jedného či druhého,“ vysvetlil minister hospodárstva Richard Sulík. Dotáciu možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania. Ak sa prenajímateľ a nájomca dohodnú na nižšej zľave, alebo sa na zľave nedohodnú vôbec, nájomca bude mať možnosť zaplatiť nájomné za obdobie sťaženého užívania v 48 mesačných splátkach po skončení mimoriadnej situácie, najneskôr však od 1. apríla 2021. Ministerstvo spravodlivosti SR prišlo minulý rok v rámci svojich opatrení s ochranou nájomcu. V prípade, ak nájomca v dôsledku koronakrízy neuhradil nájomné za obdobie od 1. 4. 2020 do 30. 6. 2020, nezaplatenie nemohlo byť dôvodom na ukončenie nájomnej zmluvy do 31. 12. 2020. Rezort spravodlivosti však toto opatrenie na tento rok nepredĺžil.
Nekalé praktiky…
„Áno, zachytili sme informácie o rôznych nekalých praktikách. Napríklad niektorí prenajímatelia chceli 50 % nájmu od nájomníka a zvyšných 50 % sumy od štátu. Toto je však buď neporozumenie základnej podmienky pre dotáciu alebo pokus získať neoprávnený prospech. Sú to však ojedinelé prípady a neznamená to, že nefungujú nájmy,“ doplnil minister, ktorý tiež zdôraznil, že štát svojimi opatreniami vstúpil do právneho vzťahu dvoch podnikateľských subjektov, pričom obidva tieto subjekty – nájomcu aj prenajímateľa – v istej miere obmedzil. „V danej situácii sme sa snažili nájsť riešenie, v ktorom by sme dosiahli vyváženosť týchto obmedzení tak, aby žiadna zo zmluvných strán nebola neprimerane zvýhodnená. Nakoľko ide z legislatívneho hľadiska o veľmi citlivú tému, nechceli sme prísť s nariadením, ale s motiváciou nájsť dohodu medzi zmluvnými stranami na niektorej z ponúknutých možností,“ upresnil Richard Sulík. Prípadné spory si tak podľa ministra musia vyriešiť medzi sebou. „Ak to presiahne hranicu legálnosti, mali by sa obrátiť na príslušné orgány,“ doplnil šéf rezortu hospodárstva. Prenajímateľ aj nájomca sa ocitli v ťažkej situácii a malo by byť v ich záujme dosiahnuť dohodu v rámci svojich možností, ktorá im s pomocou štátu zabezpečí ďalšie fungovanie. Ministerstvo upozorňuje, že ak sa dohodnúť nedokážu, štát by nemal dlhodobo zasahovať do ich vzťahu neprimeranou ochranou jedného z účastníkov, čím by mohol zablokovať podnikateľské možnosti toho druhého. Pomôcť zatvoreným reštauráciám či iným gastropodnikom plánuje Ministerstvo hospodárstva aj schémou tzv. univerzálneho odškodňovania, keďže častou výčitkou podnikateľov je, že mnohé prevádzky momentálne prepadajú cez už nastavené schémy pomoci.
Zdroj: TS MHSR, TS MDVSR
Spracovala: Mária Baláž Gyuránová
Foto: Kávičkári