„Konkurenciu vnímam, ale neprispôsobujem sa jej. Považujem za dôležité vedieť, kto sme, čo chceme dosiahnuť a ísť za svojím cieľom,“ hovorí riaditeľka Almanac X Alcron Prague, Alena Spišiaková.
- Hotely
Michaela Krivdová- 17 minutes read
Hotelierstvo jej bolo istým spôsobom dané do vienka a hoc vyskúšala aj iné pracovné pozície, vždy sa k nemu vrátila. Vyrastala na Štrbskom Plese, hneď vedľa hotela, kde jej rodičia pracovali. A tak sa hotel a jeho zákutia stali jej ďalším domovom. Alena Spišiaková pracovne precestovala svet, pôsobila na lukratívnych miestach a bola tiež súčasťou zaujímavých začiatkov. Reč je nielen o luxusnom hoteli Kempinski High Tatras, ale tiež Almanac X Alcron Prague, ktorý rozkvitá aj vďaka jej prínosu.
Práca v hotelierstve ponúka mnoho výhod, ktoré z nej robia atraktívnu kariérnu cestu. Aká bola tá vaša?
Moja cesta v hotelierstve začala oveľa skôr, než by sa čakalo. Obaja moji rodičia totiž pracovali v hotelierstve, a preto som s ním do určitej miery spojená už od narodenia. Bývali sme na Štrbskom Plese, hneď vedľa hotela, kde pracovali. Neskôr sme sa presťahovali, ale veľa chvíľ som strávila v hoteli a vyrastala som na hotelových chodbách, v kanceláriách či v telocvični. Moja prvá brigáda bola na recepcii hotela. Síce som niekoľkokrát v kariére urobila krok mimo hotelierstva, do marketingu, ale vždy som sa k nemu nejako vrátila.
Ako si dnes, s odstupom času, spomínate na prvú pracovnú pozíciu? Bolo niečo, čo ste v tom momente považovali za najväčšiu výzvu? A mali ste vôbec z niečoho obavy?
Obavy sa objavia asi vždy, ale snažím sa im nevenovať príliš veľa pozornosti. Skôr ich vnímam ako výzvy a myslím si, že veci treba skúšať. Je zbytočná panikáriť dopredu, preto sa radšej vrhnem do ďalšej výzvy a idem vpred, testujem svoju komfortnú zónu, učím sa a získavam nové skúsenosti.
Výzvy, ale aj úspechy, nás posúvajú vpred. Otvárajú dvere, prinášajú nové príležitosti. Čo pre vás znamená úspech?
Úspech je veľmi subjektívny. Mám pocit, že všetko nás posúva k ďalším príležitostiam. Nie som človek, ktorý má jednu métu, za ktorou ide. Je to ako cesta na vrchol tatranského štítu. Keď si myslíte, že vidíte vrchol, je to len kopec, za ktorým je ďalší a ten chcete zdolať tiež, lebo tam bude lepší výhľad.
Vráťme sa aj k spomínaným príležitostiam. Aké prišli a ktoré ste sa rozhodli prijať?
Po vysokej škole som vycestovala do Austrálie, kde som si našla prácu v hoteli – najprv na housekeepingu, neskôr na recepcii, rezerváciách a revenue. Po návrate domov som ostala v odbore a aj keď pri ďalších cestách mimo Slovensko prišli iné segmenty okolo marketingu, nakoniec ma domov a do hotelierstva vrátil Grand Hotel Kempinski High Tatras. Keďže hotel otvorili v mojom rodnom mieste, nemohla som odolať. Bol to prvý 5* značkový hotel na Slovensku. Neskôr som pôsobila v TMR, kde bolo portfólio hotelov väčšie a rôznorodejšie, a opäť sa vrátila do Kempinski. Tento hotel je skutočne mojou srdcovou záležitosťou. Po 5 rokoch prišla ponuka viesť S&M hotelov v Chorvátsku a Slovinsku pre Kempinski, čo mi prišlo ako krásna výzva. No a po covide som vymenila ponuky v Kempinski a nadchla sa pre výzvu rekonštrukcie a rebrandingu hotela v Prahe, kde teraz pôsobím. Z obchodu a marketingu som sa presunula do operatívy.
Potrebujete v živote rôznorodosť a pestrosť? Meniť nielen pracovnú pozíciu, ale ja miesto, kde dokážete žiť?
Určite áno. V mojom prípade je to nevyhnutnosť. Vždy som bola veľmi zvedavá, rada som spoznávala nové veci, nové krajiny. Nemám rada stereotyp, asi aj preto mám rada hotelierstvo. Každý deň prináša niečo nové. Potrebujem sa posúvať vpred, riešiť výzvy. Nevyhnutne nepotrebujem neustále meniť miesto, kde dokážem žiť. Skôr dokážem žiť na rôznych miestach a hľadám v nich ich krásy.
… alebo je to aj u vás tak, že kvôli lukratívnej pozícii dokážete zbaliť kufre, kus svojho života a žiť zase niekde inde?
Záleží to asi od situácie, neplatí to všeobecne. Viem si predstaviť žiť dlhodobo na jednom mieste, napríklad aj tu v Prahe. Ťažšie by to bolo na nejakom malom ostrove, to by bolo asi na kratšie.
Veľká Británia, Írsko, Slovensko, Chorvátsko či aktuálne Praha. Dá sa vôbec povedať, kde sa vám žilo a pracovalo najlepšie?
Mám krásne spomienky na život v Austrálii. Uchvátila ma samotná krajina, životná úroveň, ľudia sú veľmi priateľskí a užívajú si život. Jediná nevýhoda je vzdialenosť od domova a rodiny. Aktuálne sa mi žije veľmi dobre v Prahe. Každá krajina, v ktorej som žila, však mala svoje krásy a prednosti. Pracuje sa vždy lepšie v krajine, kde rozumiete reči miestnych. Ako manažér vie človek veľa navnímať z rozhovorov ľudí, z drobných príhod ich emócií. Je to ako extra kanál pre pochopenie toho, čo sa v tíme deje.
Ako si spomínate na prvé roky v Grand Hotel Kempinski 5*?
Mám na toto čarovné miesto veľmi pekné spomienky a je to naozaj moja srdcovka. Zrejme kvôli tomu, že som na Štrbskom Plese vyrástla, poznala som budovu, keď to bol už chátrajúci liečebný dom a oceňujem, čo z neho dnes je, aj lásku, ktorá sa tomuto miestu venovala v každom detaile. Hotel má úžasné čaro a dýcha tu genius loci. Zároveň sa tu stretlo, a stále sa stretáva, množstvo úžasných ľudí. Pani riaditeľka, Kathrin Noll, je pre mňa veľkým vzorom, hlavne jej odhodlanosť a tvrdá práca. Pri náročnejších rozhodnutiach sa pýtam sama seba, čo by robila v tejto situácii Kathrin? 😊 Hotel sa otváral v roku 2009 a ja som nastúpila v roku 2010. Bolo to obdobie po svetovej kríze, prvý 5* hotel a luxusné služby, ktoré sme na Slovensku zatiaľ v takom rozmere nemali. Hľadali sme si miesto, učili sa a učili tiež verejnosť, čo to znamená, čo znamená sieť Kempinski. Úžasné obdobie, náročné, ale plné skúseností a odhodlaní. Tím, ktorý sa musel veľmi obracať. Otvorenie bolo do veľkej časti spojené aj so skúsenými manažérmi zo zahraničia, ktorí časom nechali priestor miestnym. Bolo potrebné veľa dokazovať.
Po „prestávke“, kedy ste sa profesijne na čas našli v Tatry Mountain Resorts, ste sa do Kempinski vrátili…
Áno, prišla ponúka vrátiť sa a ja som ju pani riaditeľke Kathrin nemohla odmietnuť.
Z Tatier na Istriu. Ako ste sa vysporiadali s touto zmenou?
V Tatrách už sme hotel krásne zabehli a nastavili, oslávili desiate výročie. Bol správny čas posunúť sa ďalej, z korporátu prišli ponuky a ja som sa rozhodla pre Istriu. Hotely som poznala. Oproti Tatrám sú väčšie a tým, že to bol cluster dvoch hotelov, ktoré majú inú zahraničnú klientelu, bola to pre mňa veľmi zaujímavá výzva. Po niekoľkých mesiacoch od nástupu prišiel covid, čo ale v našom prípade znamenalo otvorenie hraníc pred letom a rekordné výsledky. Zároveň sme budovali úplne nový produkt luxusných víl v Chorvátsku. No a medzi covidovými obdobiami sa nám podarilo natočiť film Šťastný Nový rok – Dobro došli, ako pokračovanie tatranského príbehu.
Je niečo, čo ste si z krajín či miest, kde ste pracovne pôsobili, „nosili“ so sebou? Ktorá skúsenosť bola pre vás natoľko silná a možno dôležitá, že ste sa ju vždy na novom pôsobisku snažili zakomponovať?
Materiálne veci nezbieram a nenosím domov, skôr si nosím množstvo zážitkov a hlavne priateľov, ktorí ostávajú na celý život. Nemyslím si, že je jeden recept, ktorý funguje všade. Najdôležitejšie je byť flexibilný a „questioning status quo“. Snažím sa dobre pochopiť ľudí, destináciu, trh a zákazníkov. A áno, pozerám sa, čo fungovalo inde, ale častokrát sú trhy či produkty úplne iné.
Kde ste sa v úplných začiatkoch videli v hotelierstve? A je méta, na ktorú máte stále chuť siahnuť?
Takto veľmi nerozmýšľam. Sústreďujem sa na prítomnosť a na to, aby ma prítomná práca napĺňala, aby som sa v nej zlepšovala. Keď už to tak nebude, je čas na zmenu.
Po viac ako 6 rokoch ste sa rozhodli pre zmenu a prijali ste ponuku Almanac X Alcron Prague. Prečo? Bola to ďalšia z výziev a príležitostí, ktoré sa jednoducho neodmietajú?
Áno, nemala som ešte skúsenosť z otvárania nového hotela či celkovej rekonštrukcie a zároveň rebrandingu. Stotožňovala som sa s víziou majiteľky, s hodnotami značky a možnosťou pracovať na jej samotnom rozvoji.
Aký bol váš prvý dojem z tohto elegantného miesta len kúsok od Václavského a Staromestského námestia?
Ešte pred mojím nástupom som doma pozerala Pelíšky a keď vo filme spomenuli Alcron, prekvapilo a potešilo ma to zároveň. Hotel som spoznala ešte pred rekonštrukciou a učarovala mi jeho zaujímavá história a to, aké silné napojenie má s českou verejnosťou. Nasledovali mesiace rekonštrukcie, počas ktorých sme pracovali na prípravách novej éry Alcronu.
S akou víziou ste do Almanac X Alcron prichádzali? Dnes už to určite viete zhodnotiť, podarilo sa vám splniť ju?
Vízia bola preniesť Alcron do novej éry a z tradičného hotela urobiť lifestylový, ktorý osloví aj mladšiu klientelu a bude naďalej silno prepojený s miestom, kde sa nachádza. Predstaviť novú značku Almanac a nájsť jej svojich verných zákazníkov. Sme rok po rekonštrukcii a znovuotvorení, sú to teda ešte stále začiatky. Hotelu sa darí a zbierame prvé ovocie. Podarilo sa nám osloviť novú klientelu a trhy, vytvoriť silné obchodné väzby, vybudovať nový silný tím a prinášať zaujímavé eventy. Počuť o nás v Prahe a značka, ktorú veľké značky podceňovali, nemali ju ani v comp-sete, je teraz úzko sledovaná.
Čo ešte tomuto miestu dodáva výnimočnosť, ktorú treba z jednej strany, tej vašej, neustále budovať a z tej druhej, pohľadu hosťa, zažiť?
Výnimočnosť nášho hotela je v jeho histórii a ľuďoch, ktorí v ňom pracujú. Máme úžasný tím. Zároveň prepájame hotel s miestnymi umelcami, hosťom sprostredkúvame miestne zážitky mimo hlavných turistických trás a aj miestne chute, ako ich ešte nepoznajú.
Ide o miesto, kde sa stretáva umenie s kulinárskymi zážitkami. Na čom si dávate ako hotel mimoriadne záležať? V čom spočíva vaša unikátnosť v porovnaní s konkurenciou?
Alcron bol synonymom kulinárskeho umenia v minulosti a verím, že takým znova je a bude. Máme ešte mnoho cieľov. Aktuálne sme do tímu prijali mladého talentovaného Slováka Richarda Bielika, s ktorým predstavíme množstvo noviniek a zaujímavých eventov. A do Prahy prinesieme aj trochu slovenských chutí. Zároveň sa v rámci našich hodnôt profilujeme plant-forward cestou. Ide o zodpovedný smer, minimal waste a fokus je na zeleninu, strukoviny, ale nevylučuje ani mäso či ryby. Chceme ponúknuť vyvážené kulinárske zážitky, lokálnu kuchyňu v modernom prevedení, s najlepšími surovinami. Alcron ostane inovatívny. Veď, napríklad, naša kaviareň má dokonca vegánské jedlá.
Máte tendenciu porovnávať? Čo si ako prvé všimnete v inom hoteli, kde ste ako hosť?
Samozrejme, trpím pracovnou deformáciou. Keď cestujem, všímam si v hoteloch všetky detaily a hodnotím ich. Rada cestujem do hotelov a destinácií, ktoré vedia byť príkladom a inšpiráciou. Nechcem však porovnávať s konkurenciou. Považujem za dôležité vedieť, kto sme, čo chceme dosiahnuť a ísť za svojím cieľom. Konkurenciu vnímať, ale neprispôsobovať sa jej. Zlepšovať sa neustále a ísť svojím smerom.
Ak by ste mali povedať jednu vec, ktorá z vášho pohľadu robí výborný hotel výborným, ktorá by to bola?
Za mňa sú to vždy v prvom rade ľudia, ktorí tam pracujú. Práve oni vám vedia dať pocit, že ste vítaní, že ste „doma“ a že ste súčasť miesta, kam ste pricestovali. Vedia vám ponúknuť pohľad miestneho.
Práca v hoteli je dynamická, rôznorodá, neraz vyčerpávajúca. Viete od nej úplne vypnúť a nájsť work&life balance?
Myslím, že všetci hotelieri tŕpnu nad touto otázkou. Práca sa nám veľmi pretkáva so súkromím, a preto to robia dlhodobo len ľudia, pre ktorých je to vášeň. Častokrát nachádzame oddych v tom, s čím pracujeme. Za mňa funguje cestovanie a čas s rodinou a priateľmi, opäť objavovanie nových miest, reštaurácií a chutí, architektúra, umenie, ale najmä príroda.
Čo vás inšpiruje? V práci ale aj v osobnom živote?
Život sám, ľudia okolo a príroda.
Almanac X Alcron Prague nájdete aj na Facebook-u a Instagrame.
Text: Michaela Krivdová
Fotky: Ondrej Rychnavský
