Ivana Holubčíková z Château Gbeľany: Bez spoločnej vízie a skvelého tímu nemožno napredovať

Ivana Holubčíková mala k histórii vždy blízko. Keď zistila, že sa otvára nový historický hotel s ohromným potenciálom, skúsila šťastie. To sa na ňu usmialo a dnes je riaditeľkou Château Gbeľany, kde spolu s jeho majiteľmi, manželmi Janíčkovcami, neúnavne pracujú na tom, aby stále napredoval. O tom, že sa im v tom darí, svedčia viaceré ocenenia a hlavne – spokojní hostia. Viac o svojej práci prezradila Ivana v rozhovore.

Jedna riaditeľka butikového hotela mi raz povedala, že ženy sú v riadení rovnako dobré ako muži a navyše majú väčší zmysel pre krásne veci a oveľa empatickejšie manažujú tím. Aké je pre teba viesť Château Gbeľany?

Perfektné! Moji kolegovia by povedali, že som tá najlepšia šéfka. (Smiech.) Začínala som ako F&B manager a práca s kuchármi má svoje úskalia. Okrem toho, že sú muži, tak sú aj kuchári. (Smiech.) Dodnes si pamätám výraz môjho kolegu, keď som sa v 24 rokoch stala jeho nadriadenou. Ale celé je to o nastavení hraníc a férovosti. Viem aj požartovať, aj pochváliť, ale ak je to potrebné, tak aj zvýšiť hlas, aby sa urobilo, čo vyžadujem.

Občas mi kolegovia, zamestnanci či podriadení hovoria, že ich nemám rada. Ja som tu však na to, aby hotel fungoval, a nie na to, aby som ich mala rada. Aj keď to ani zďaleka nie je pravda – mám ich všetkých rada. Viem všetko o ich životoch, zaujímam sa o to, čo sa u nich odohráva. Občas sa smejem, že by som si na dvere kancelárie mala dať ordinačné hodiny, lebo často riešime aj osobné problémy. Neraz som išla s kolegami aj k lekárovi, pomáhala im na stavbe domu a tak podobne… Áno, byť ženou v tejto role je náročné, ale mám plnú podporu majiteľov.

Aká bola tvoja cesta do sveta gastronómie, hotelierstva a nakoniec do Gbelian?

Moja mama pracuje na hrade Strečno a odmalička som jej chodila pomáhať. Neskôr som brigádovala popri škole a pracovala ako pokladníčka a sprievodkyňa. Takže k histórii mám blízko. Počas vysokej školy som začala pracovať ako recepčná v jednom historickom hoteli. V priebehu roka som sa posúvala, najprv na vedúcu recepcie, neskôr som k tomu vzala aj celý housekeeping a po dvoch rokoch som už mala na starosti chod celého hotela ako manažérka hotela. Práca ma nesmierne bavila a pohltila. Po skončení školy a piatich rokoch na jednom mieste som však cítila, že už sa nemám kam ďalej posunúť.

Vtedy som zaregistrovala, že sa otvára nový historický hotel – Château Gbeľany. Poslala som životopis, trocha pootravovala majiteľov, až mi nakoniec prišla pozvánka na pohovor. Ten sa konal na stavbe, kde som prišla v kostýme a lodičkách a majiteľ, pán Janíček, ma čakal v montérkach. (Smiech.) Mala som baleríny na prezutie, prešli sme si stavbu, a keď som videla ten ohromný potenciál, vedela som, že tam chcem pracovať! Mala som 6 pohovorov a o pár mesiacov neskôr som nastúpila ako F&B manažérka. Začal sa kolotoč prác, vzdelávania, spoznávania potrieb hotela z hľadiska gastra, práca s našimi šikovnými čašníčkami. Makala som 6 až 7 dní v týždni, postupne prešla na pozíciu sales a event manažérky a od roku 2020 som prvou riaditeľkou Château Gbeľany.

Pandémia historické hotely nezlomila

Čítať viac >

(Do roku 2020 riadili hotel samotní majitelia, postupne však vytušili potenciál pre riadenie prevádzky práve v Ivane a povýšili ju na pozíciu riaditeľky. Dnes sa majitelia naďalej aktívne zapájajú do chodu hotela, p. Janíčková vedie ekonomické oddelenie a spoločne s riaditeľkou Ivanou riešia stratégie do budúcnosti. pozn. red.)

Veľmi pekne hovoríš o majiteľoch, manželoch Janíčkovcoch. Aké máte vzťahy z pohľadu majitelia – riaditeľka? Predsa len vízie napredovania hotela môžu byť občas rôzne.

Ja hovorím, že dohodnúť sa dá na všetkom, len o tom treba hovoriť. Pred problémami nestrkám hlavu do piesku, a keď sa vyskytnú, tak ich spolu s majiteľmi riešime. Sú veľmi féroví a to je dôležité, pretože si môžeme povedať veci na rovinu tak, ako sú. Sem-tam máme iný pohľad na vec, ale funguje nám to a ešte sa nestalo, aby sme nedokázali vyriešiť akýkoľvek problém, ktorý sa v hoteli vyskytol. A môžem povedať, že naša spolupráca je výborná.

Čím je pre teba Château Gbeľany takým výnimočným miestom?

Gbeľany sú pre mňa najvýnimočnejšie! Stavbou a tým, ako kvalitne sa spravila rekonštrukcia. Občas, keď prídete do historického hotela, padne na vás ťažoba priestoru. Zlato, mramor, baldachýn, zlaté sošky, zlaté obrazy… U nás milujem tú ľahkosť priestoru, vkusný dizajn, prírodné materiály. Prechod medzi historickou a modernou časťou je plynulý. Hoci ste v historickom objekte, nachádza sa tu veľký wellness, fitko. Pre klientov je pripravený bowling, biliard, volejbalová sieť a krásny park. A naša reštaurácia Belene.

V rámci celého priestoru hotela organizujeme množstvo podujatí, degustačné večere, koncerty, divadlá, vianočné trhy, stretnutia veteránov… Každý si tu nájde niečo pre seba a nezabúdame ani na tých najmenších, pre ktorých organizujeme špeciálne pobyty a akcie. Z každého rožka troška. A najmä sa o našich hostí starajú výnimoční ľudia – moji kolegovia ako náš Marek, Janka, Gabika, Dominika, Tonko a mnohí iní na rôznych úsekoch, s ktorými tu bojujeme už od začiatku. Veľmi oceňujem, že do chodu hotela sú zahrnuté aj deti majiteľov. Od začiatku s nami prechádzali všetkými akciami a postupne sa presúvajú jednotlivými úsekmi, aby získali celistvý pohľad na fungovanie jednotlivých prevádzok a ich problémov. Musím povedať, že najčastejšie počúvam pochvaly práve na personál a to ma robí hrdou. Vďaka tomu všetkému, čo robíme, s kým to robíme a čo všetko máme v pláne, sú pre mňa Gbeľany výnimočným miestom.

Často sa v rozhovoroch stretávame s ťažkými príbehmi hotelov, kaviarní, reštaurácií počas pandémie kovidu. Ako si zvládla ako čerstvá riaditeľka túto situáciu?

Na pozíciu riaditeľky som naskočila v januári a v marci sme pre kovid museli zatvárať. Bolo to extrémne náročné obdobie. Dúfali sme, že to bude trvať len pár týždňov a nakoniec to boli dva roky… Bolo to neskutočne dlhé obdobie, ktoré si užil jedine náš kaštieľsky pes Rex, ktorý behal navoľno po parku a strážil. Bola som zvyknutá žiť v tempe, byť v práci aj 6 dní v týždni a naraz som jednoducho nemohla. Ešte prvý mesiac som si to užívala s myšlienkou „takýto oddych som potrebovala“. Ale po dvoch mesiacoch mi bolo dlho a po troch som to už nevedela vydržať.

O finančných stratách, ktoré postihli nielen nás, ale celý sektor, sa nemusíme ani baviť. Pre mnohých aj pre nás to bola katastrofa. Keď sme znovu otvorili, mali sme, našťastie, nadpriemerne dobré tržby. Hotel sa však nedá nafúknuť ani neadekvátne zvýšiť ceny a dva skvelé letné mesiace ani zďaleka nevykompenzujú 9-mesačné straty.

Kľúčové bolo, že sa nám podarilo udržať takmer celý personál, a preto sme nemali problém so znovuotvorením hotela. Dokonca sme počas zavretých mesiacov v hoteli aj bývali a striedali sa s kolegami a majiteľmi, aby budova nebola úplne opustená. Po kovide bolo najťažšie vrátiť sa do pracovnej rutiny, ktorú sme si museli od začiatku vybudovať. A spomenúť si na prihlasovacie údaje do hotelových systémov. (Smiech.) Chvíľku to trvalo, ale do starých koľají sme sa zabehli pomerne svižne.

Udržanie personálu sa v mnohých prevádzkach ukázalo ako kľúčové a mnohí mali problém nájsť ten správny po skončení pandémie. Ako sa vám to podarilo?

Pestujeme dobré vzťahy a vytvárame veľmi silný a súdržný tím. Ako som vravela na začiatku, riešime osobné problémy, pomáhame si ľudsky aj mimo práce. Máme skvelé vzťahy s hotelovkami v regióne a so študentmi pracujeme v rámci duálneho vzdelávania. Myslím, že práca u nás je zaujímavá, konajú sa tu akcie, hotel je krásny, jedlo je skvelé aj naši hostia sú veľmi dobrí. A študenti u nás naozaj pracujú, učia sa a neposedávajú len tak niekde, ako to môže byť na praxi u niekoho iného. A potom u nás mnohí po skončení ostávajú alebo ďalej brigádujú počas štúdia na VŠ.

A sú tu, samozrejme, naši zamestnanci na TPP, ktorých si tiež starostlivo vyberáme tak, aby nám osobnostne zapadali do kolektívu. Často to ani nemusia byť ľudia, ktorí majú nejaké gastronomické pozadie či konkrétnu prax a vzdelanie na pozíciu. Oveľa dôležitejšia je chuť a zápal. Zručnosti sa dajú naučiť. Keď sa moja kolegyňa Kristína vrátila po materskej do hotela, hovorila mi, že má pocit, akoby bola preč len týždeň. Stretla známe tváre na chodbe, recepcii či bare. Samozrejme, ľudia nám odchádzajú, prichádzajú, fluktuácia na niektorých pozíciách je aj u nás. Ľudia sa chcú posúvať v kariére, životné okolnosti im neumožňujú pracovať alebo dostanú lepšiu ponuku pre nich. Ale jadro nám ostáva a za to som vďačná.

Gbeľany zbierajú ocenenia od začiatku svojej existencie. Čo je kľúčové pre dlhodobé udržanie tak vysoko nastavenej latky? Je to práve stabilný personál?

Z môjho pohľadu je dôležité mať rovnaký pohľad v smerovaní s majiteľmi. Vedieť, čo je ich predstava, čo chceme dosiahnuť a ako to chceme dosiahnuť. Hotel nemôže mať riaditeľa alebo riaditeľku, ktorý by nezdieľal víziu majiteľov. Koniec koncov je to ich srdcový projekt, ich investície a ich energia, vďaka ktorej sa podarilo postaviť Gbeľany. Ich zápal stojí za tým, že sme ako hotel získali toľko ocenení za stavbu, dizajn či celospoločenský prínos.

Druhý kľúčový faktor je správny výber zamestnancov a v našom prípade aj ich udržanie počas pandémie. Pre správne fungovanie je dôležité mať stabilný personál na kľúčových pozíciách, ktorý, rovnako ako ja, zdieľa víziu majiteľov a dokáže pracovať na cieľoch, ktoré si stanovíme. Potrebujeme tímových hráčov, tak trocha bláznov a nadšencov, bez ktorých by sa nám nepodarilo zorganizovať množstvo krásnych podujatí.

Keď som nastúpila ako riaditeľka, povedala som majiteľom, že máme ceny za stavbu a dizajn, teraz poďme ďalej. Získajme ďalšie ocenenia. A tak sme začali pracovať na kuchyni, investovali sme, okrem iného organizujeme degustačné eventy a dnes patríme medzi najlepšie hotelové reštaurácie. Snažíme sa neustále napredovať a zvyšovať úroveň našich služieb. Bez spoločnej vízie a skvelého tímu by to však nebolo možné.

Po kovide tú máme energetickú krízu – čo to znamená pre váš hotel?

S nadsádzkou poviem, že kovid je už len sladkou spomienkou a energokríza bude mať ďalekosiahlejšie následky pre celý segment. Ani nám sa nevyhne, neustále premýšľame, čo nás čaká a ako sa k tomu postaviť. U nás sme už skrátili otváracie hodiny reštaurácie, ak máme menej vyťažený hotel. Zvažujeme uzatvorenie niektorých častí hotela v určitých dňoch. Bohužiaľ, v tomto sme trocha bezmocní, pretože to nemáme v rukách, ale je na strane vlády a Európskej únie, na akej sume sa ceny zastropujú. Ak vôbec. Aktuálne platíme niečo vyše dvojnásobku a energetické spoločnosti s nami nechcú uzavrieť zmluvu, pretože tiež čakajú na vyjadrenie vlády. Odhad bez nejakej dohody je približne 6- až 7-násobné zvýšenie cien oproti minulému roku, čo je naozaj veľa. Už teraz počúvame, že hotely rušia wellnessové balíčky, mnohé štandardné služby sú za príplatok a niektoré sa aj zatvárajú. A to je len začiatok.

Segment služieb si vyberá daň v množstve odpracovaných hodín. Gastro a hotelierstvo zvlášť. Sama si hovorila o 6- až 7-dňových pracovných týždňoch. Aké je to skĺbiť takúto časovo intenzívnu a náročnú prácu s osobným životom?

Je to náročné. Moja rodina by vedela hovoriť o zrušených alebo skrátených dovolenkách, presunutých oslavách a podobne, pretože som musela byť v hoteli. Alebo sa niečo udialo a musela som prísť do hotela aj v čase svojho voľna. Vždy je možnosť odísť z tejto práce, ale veľmi ma baví, a preto sa radšej snažím hľadať balans. V tomto smere bol aj kovid vlastne dobrý, pretože som počas voľnejších dní stretla teraz už svojho manžela. Mala som čas poťahať mu medové motúzy popod nos, a keď som vhupla naspäť do pracovného kolotoča, už si to nemohol rozmyslieť. (Smiech.) A teraz sme manželia a som rada, že je, aký je, zvláda predčasne skončené dovolenky a dokonca nám v hoteli pomáha spolu s mojou rodinou pri mnohých akciách.

Aké máš plány pre Château Gbeľany na budúci rok?

No uvidíme, ako to dopadne s cenami energií. Chceli by sme zachovať všetky naše akcie, ktoré pravidelne organizujeme. S novým šéfkuchárom Richardom chceme obhájiť naše miesto v rebríčku najlepších reštaurácií. A keby som mala čas otvoriť zásuvku, určite by pribudlo množstvo zaujímavých podujatí. Na budúci rok by som chcela zorganizovať krásny tematický večer, ktorý už dlhšie nosím v hlave a do našich priestorov by sa krásne hodil.

Château Gbeľany nájdete aj na Facebooku a Instagrame.

Text a fotografie: Rudolf Sladkovský