Téma mesiaca: Ako urobiť z 2 eur, 90 centov jedným pípnutím

To, že sa bezhotovostné platby stávajú čoraz častejšou voľbou, je prirodzeným dôsledkom dnešnej modernej doby. Vzostup popularity platobných kariet urýchlili aj opatrenia v súvislosti s koronavírusom. Každá minca má však dve strany. Ako sa na to pozerajú prevádzkovatelia a zamestnanci v gastro segmente?

Urobili sme si prieskum a zistili sme, že sa názory na túto tému rôznia a každá prevádzka sa s ňou vyrovnáva „po svojom“. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, s dvomi eurami, ktoré necháte pri odchode čašníkovi jedným pípnutím karty, je spojených množstvo ďalších úkonov a „problémov“. Ako z tejto patovej situácie von? Treba ísť s dobou, platba kartou či mobilom, je čoraz častejšou voľbou zákazníka.  No ako sme sa dozvedeli od Petra Géca, člena Výkonného výboru Združenia pre bankové karty, aj keď je na Slovensku viacero prevádzkovateľov, ktorí poskytujú terminál na bezhotovostné platby so samostatne zadávaným prepitným, nie je ich využívanie zatiaľ trhovým štandardom. A tak má vo väčšine prevádzok momentálne zákazník iba tri možnosti:

1.Dať prepitné v hotovosti.

Možnosť, z ktorej sa obsluhujúci personál teší asi najviac, no pár eur na prepitné má už dnes vo vrecku málokto. Žijeme v modernom svete a hotovosť raketovým tempom ustupuje výdobytkom moderných technológií. Bezhotovostne dnes platíme už nielen kartami ale aj mobilmi, hodinkami či formou digitálnej peňaženky. Vzostupu bezhotovostných platobných operácii pomáha aj čerstvo zvýšený limit pre bezkontaktné platby, bez nutnosti zadávať PIN kód, z pôvodných 20 eur na 50 eur.

2.Zaokrúhliť sumu na platobnom termináli.

Ak si vyberiete túto možnosť, jednoducho sa pri platení opýtate personálu, či je možné, aby si zaokrúhlili sumu, o Vami navrhnutú výšku prepitného. Ich odpoveď je buď „áno“ alebo aj „nie“. A to z jednoduchého dôvodu. Technicky a účtovne to síce nie je problém. No zo sumy prepitného je nutné uhradiť a.) poplatok prevádzkovateľovi terminálu na základe zmluvných podmienok (hradí sa z obratu, ktorý je cez terminál zúčtovaný) b.) prepitné je zdanené daňou zo zisku a odvodmi, ktoré z neho zamestnávateľ zamestnancovi musí strhnúť. A tak sa na „konci dňa“ k šikovnému človeku, ktorého ste chceli potešiť prepitným,  dostane jeho slabšia polovica. A ako sa hovorí, je s tým viac problémov ako osohu.

3.Nedať prepitné vôbec.

Ako sa na prepitné pozerá legislatíva?

Pri momentálnom nastavení je suma prepitného, kvôli jeho výraznému zdaneniu zo zákona, ktorú vidí zamestnanec vo výplatnej páske a na svojom účte, radikálne nižšia ako tá, ktorú mu zákazník v dobrej viere zanechal… Pomôcť by mali nové možnosti platieb, ktoré avizuje do budúcna ZBK. Na názor sme sa  opýtali aj Slovenskej komory daňových poradcov. Ako sa teda z účtovného hľadiska pozerá na prepitné uhrádzané bezhotovostne kartou cez terminál? Zistili sme, že v otázke prepitného nie je jednoznačne definovaný legislatívny postup. „Z podstaty veci, že ide o dodatočnú odmenu k poskytnutému plneniu, by prepitné mohlo byť účtované ako dar. Otázkou je, či ide o dar prevádzke, ktorá prevádzkuje reštauráciu alebo kaviareň alebo ide o dar čašníkovi, ktorý poskytol servis obsluhy alebo je to ocenenie kuchára, ktorý pripravil výnimočné jedlo. Každý zákazník, ktorý poskytuje prepitné, má na poskytnutie prepitného svoj vlastný dôvod. Preto je náročné určiť jednoznačný legislatívny postup a zatiaľ táto téma nie je jednoznačne definovaná,“ odpovedá Ailina Hanková z SKDP. „Problémom“ je podľa daňových poradcov, či je prevádzka schopná jasne určiť, ktorému zamestnancovi prepitné prislúcha, t. j. aký bol úmysel zákazníka pri poskytnutí prepitného, či prepitné patrí čašníkovi, prevádzke, kuchárovi… Ak máte na prevádzke viacero čašníkov, potom je otázne, ako zabezpečiť evidenciu, koľko prepitného dostal ten-ktorý čašník. „Niektoré prevádzky to riešia tak, že prepitné rovnomerne delia medzi čašníkov danej zmeny. Prípadne je na prevádzke, ako si ošetrí túto evidenciu,“ pokračuje Hanková. A to je iba špička ľadovca. „Ak vychádzame z toho, že prepitné bude prevádzka poukazovať konkrétnemu zamestnancovi (že vie, komu a koľko prináleží), potom je prevádzka povinná zabezpečiť zrážku dane a odvodov z tohto prepitného. Pre zamestnanca takto prijaté prepitné predstavuje dar prijatý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Ide akoby o inú formu mzdy, prevádzka – zamestnávateľ je povinný zabezpečiť príslušné daňové a odvodové zrážky zamestnancovi a zamestnancovi poukázať sumu už po zdanení a odvedení odvodov,“ upozorňuje.

 Zdanenie prepitného daňou zo zisku a DPH

Téme prepitného sa na svojej stránke venuje aj Finančná správa Slovenskej republiky. „Keďže tzv. prepitné možno považovať za dar, dar poskytnutý v súvislosti s príjmom z podnikania alebo z príjmov zo závislej činnosti je predmetom dane z príjmov. Uvedený príjem zdaní buď majiteľ reštaurácie ako príjem z podnikania, alebo sa zdaní u zamestnanca spolu so mzdou v mesiaci, v ktorom mu bol vyplatený,“ uvádza. „Ak vychádzame z toho, že prepitné je darom prevádzke, potom ak prevádzka je právnickou osobu, predmetom dane z príjmov nie sú prijaté dary. Ak prevádzku vedie živnostník – fyzická osoba, v tomto prípade platí, že ak je dar prijatý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, tento dani z príjmov podlieha a je potrebné ho z pohľadu dane z príjmov zdaniť. Ak by sme prepitné považovali za dar obsluhujúcemu personálu, t.j. zamestnancovi prevádzky – v takom prípade je to pre daného zamestnanca zdaniteľný príjem, keďže dary, prijaté v súvislosti s výkonom závislej činnosti sú predmetom dane u zamestnanca, tak, akoby išlo o inú formu mzdy“, vysvetľuje opäť podrobnejšie Hanková. A čo DPH? Podlieha mu takáto platba? Zákon o DPH sa tejto téme nevenuje, resp. ju samostatne nešpecifikuje. „Ak vychádzame z definície, čo je predmetom DPH – predmetom DPH je dodanie tovaru a poskytnutie služby za protihodnotu, t.j. za odplatu. DPH sa platí z celej hodnoty, ktorú dodávateľ prijme od svojho odberateľa/zákazníka, t. j. ktorú mu zákazník zaplatil. To znamená, že ak prevádzka prijme od zákazníka vyššiu sumu, mala by z celej tejto sumy odviesť DPH,“ dodáva.

TIP DAŇOVEJ PORADKYNE

Odporúčala by som prepitné uvádzať ako prepitné pre prevádzku ako celok. Následne, ak sa prevádzka rozhodne prepitné poukazovať zamestnancom, zvoliť si kľúč, podľa ktorého bude postupovať (t. j. komu koľko prináleží) a položku priznať do mzdy. V súčasnosti nie je prípustné zamestnancovi poukázať prepitné bez toho, aby toto nepodliehalo dani a odvodom, keďže ide o príjem, ktorý zamestnanec získa v súvislosti s výkonom závislej činnosti pre zamestnávateľa.

Nový návrh zákona

Zdá sa, že sa pohli ľady a túto tému si konečne všimli aj v poslaneckých laviciach. Podľa návrhu poslancov za Sme rodina Martina Borguľu a Ľuboša Krajčíra, ktorý ho plánujú predložiť na septembrovej schôdzi parlamentu, by prepitné malo byť oslobodené od daní a odvodov. „Tringelt je svojím spôsobom váš osobný dar obsluhujúcemu personálu. Keď to však platíte kartou, tak z toho tringeltu treba odpočítať DPH, odvody, treba z neho odpočítať ďalšie daňové zaťaženia a v konečnom dôsledku človek z dvojeurového tringeltu dostane možno 0,90 eura,“ podotkol Borguľa pre TASR. Keďže však ide o medzirezortnú tému, je nutná spolupráca aj s Ministerstvami dopravy, financií a práce. Tento návrh privítala i Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska, kde najpálčivejšie vnímajú zmeny nákupného správania sa hostí v gastro a hotelovom segmente, v súvislosti s koronakrízou. Znížil sa záujem o ubytovacie aj stravovacie služby a ak už zákazník príde, poväčšine platí bezhotovostne.  “Z tohto dôvodu vidíme ako nevyhnutné, aby sa evidencia a možnosť dávania prepitného pri platbe kartou stala jednoduchšou pre prevádzkovateľa a zaujímavou voľbou pre samotného spotrebiteľa. Súčasné daňové predpisy však zo sumy prepitného berú viac ako polovicu,” uviedol pre TASR generálny manažér asociácie Marek Harbuľák.  Ak zákon bude schválený, do platnosti by mal prísť od 1. januára 2021.

Text: Mária Baláž Gyuránová

Foto: archív kávičkári.sk