Editoriál: Niečo navyše
Už vyše troch rokov vám prinášame naše tipy na zaujímavé miesta, ktoré sme (nielen) na Slovensku objavili. Stoja za nimi ľudia, ktorí svoju prácu milujú a berú ju ako poslanie. Poslanie robiť deň, či náš malý štát krajším.
Kaviarne a reštaurácie už dávno nie sú len o tom, ako si dať kávu, či sa najesť. Nie je to len o tom, ako ponúknuť dobrý servis. Je to aj o pocitoch, o akomsi hľadaní genius loci, o atmosfére. O tom, či sa na vás dnes obsluha usmeje, alebo nie.
Ten prístup je pre nás najdôležitejší. Aj v rámci prednášok, ktoré počas roka absolvujem, či konzultácii ohľadom PR (keďže to je moja špecializácia) vždy prizvukujem, že úsmev je zadarmo a dokáže najviac.
Záver leta sme strávili na blízkych jazerách, kde sme sa vybrali do nádherného podniku v podobe lode. Majiteľ tam musel investovať nie malé peniaze, všetko bolo skutočne vkusne zariadené a obyčajnému jazeru to dodávalo nádych prímorskej oblasti. Srdce mi zajasalo a tešila som sa na to, ako si vychutnám kávu a s malým si dáme koláčik.
Pokiaľ však prišla obsluha, čakali sme asi 5 minút. Kávy sme sa však nedočkali ani po 25 minútach, napriek tomu, že rajón bol naddimenzovaný a vo vnútri sa znudene opierali asi 4 čašníci. Zrušeniu našej objednávky sa ani nečudovali. Myslím, že sa vôbec nenechali vytrhnúť z letargie. Možno si v tomto momente poviete, že jasné, typicky slovenské.
Lenže to tak nie je.
Typicky slovenské podniky, ktoré navštevujeme my, sú plné ľudí, ktorí chcú priniesť niečo navyše. Sú o majiteľoch, ktorí tam trávia celé dni, obsluhujú, vyrábajú koláče, rozprávajú sa s ľuďmi. K svojmu podniku pristupujú zodpovedne, snažia sa klientom priniesť to najlepšie. Sledujú trendy, a aj počas dovolenky brainstormujú o tom, ako svoju kaviarničku, či reštauráciu vylepšiť.
Zanechajú povolanie snov, presťahujú sa a idú do absolútnej neznámej, len aby skúsili niečo nové a robili, to čo ich baví. Čoraz viac ľudí myslí aj na to, že keď vytvorí pridanú hodnotu, klienti sa vždy nájdu. A na cene koniec koncov až tak veľmi nezáleží… ľudia hľadajú ľudí, kvalitné produkty a až potom krásne miesta.
Som rada, že takýchto podnikov je čoraz viac a narastajú ako huby po daždi po celom Slovensku. Môj manžel sa ma pred troma rokmi skepticky pýtal, že čo keď nastane situácia, keď nebudeme mať o čom písať, jednoducho nebudú dobré podniky. Ja, ako tá, ktorá si večne lieta v oblakoch som odpovedala, že vždy bude o čom písať (aj keď som tomu sama veľmi neverila). Dnes je situácia taká, že nestíhame chodiť po reportážach, pretože nestíhame fotiť a písať, v takej kvalite, v akej ste zvyknutí. Pretože ani my nechceme poľavovať. Pracujeme s profesionálmi, či už v rámci redakcie ako je napríklad Mirka Germanová, redaktorka NY Times, či Branka Hronská, ktorá je autorka detských kníh. Ale aj v rámci fotografií. Vášmu oku lahodia krásne foto od Ondreja Bobeka, Miška Zajačeka, či Danka Kaplavku. Každý z nich je umelcom a ponúka vám svoj pohľad na prevádzku.
Preto vám chcem, milí čitatelia poďakovať za dôveru, ktorú nám dávate. Aj keď sme tak trošku iný magazín, ale robíme to najlepšie ako vieme. Dávame do toho niečo navyše.
Tak ako aj tí mladí, či starší ľudia, ktorí chcú zo Slovenska vytvoriť lepšie miesto. Aj prostredníctvom svojej prevádzky.
S láskou,
Simona
Foto: Ondrej Bobek
