Menhard Vrbov – prekvapenie pod Tatrami

Reštaurácie
Simona
7. októbra 2020
9 minutes read

Vrbov je skromná dedinka na polceste medzi Popradom a Kežmarkom. Dominantnejší susedia mu síce vzali z turistického ruchu, ale dodali mu žiadaný pokoj. V kombinácii s termálnym kúpaliskom to znie ako dobrá kombinácia. O to viac, ak tam nájdete prekvapivo dobrú gastronómiu.

Musím sa priznať, že o Vrbove som nepočula, až kým ma na neho neupozornil náš fotograf Ondrej. Bol tam fotiť svadbu a dobre sa najedol. Druhýkrát to bola naša babka, ktorá sa „fantasticky“ vykúpala v miestnom termálnom kúpalisku. A do tretice to bola Zuzka Bretz, nevesta majiteľov hotela Menhard Vrbov, ktorá nás pozvala k nim do hotela na degustačnú večeru. Fine dinning vo Vrbove. Znie to zvláštne, že?

Ak by sa dala namaľovať cesta z Popradu do Vrbova, podobala by sa gýčovému obrázku. Kľukatá cesta, z oboch strán olemovaná políčkami. Chvíľku mi cestu skrížil traktor, chvíľku som sa pokochala výhľadom na kone. Žiaden bilboard a v spätnom zrkadle stále panoráma na krásne Vysoké Tatry. K tomu zlaté slnko jesenného dňa a romantika ako vyšitá. Keď sa vám takto začína deň, je vysoká pravdepodobnosť, že bude skvelý.

Do hotelíka som trafila na prvý pokus. Nachádza sa totiž priamo na námestí, s výhľadom na kostol i renesančnú vežu. Praktické pre svadobčanov, preletelo mi hneď hlavou. Hotel vznikol citlivou rekonštrukciou dvoch budov, potravín a pohostinstva. Privítali nás vrúcne, tak ako sa na rodinný hotel patrí. Degustačnú večeru sme naplánovali netradične na obed, kvôli času. Napriek tomu musím povedať, že to bol zážitok.

Reštaurácia je priamou súčasťou hotela a je ladená v príjemných tónoch. Tak, aby nerušila svojim dizajnom, ale aj tak, aby sa v nej pohodlne sedelo na sedačkách. Keď mi Zuzka vymenovávala, ako postupne menili každý jeden detail priestoru- ako pribudli živé steny, stoličky, či redizajn baru, začala som sa na celý priestor dívať jej optikou. Rovnako menším redizajnom prešla aj zvyšná časť hotelu – od recepcie po izby. Dokonca hotelík pre hostí počas korony ponúka bezkontakný check-inn. Na všetko využili vlastné prostriedky, žiadne fondy či podpory.

Sľubujem, na tomto mieste prestávam a prechádzam k jadru veci. „Behind the scenes“, je koncept zážitkových večerí, ktoré vyplynuli z trpezlivej práce majiteľov a šéfkuchára. Na začiatku nás usadia za nachystaný stôl a dajú nám do rúk kartičky s popisom menu a s informáciou o sledovaní instagramu. V ich storkách sa totiž prehráva pozadie z kuchyne, kde sa pripravuje naše menu. Šikovný šéfkuchár, Dávid Švarc tam kraľuje a kreuje špeciálne pre nás. Vidíme veľa dymu, mäsko, nejaké vetvičky. Čo to len bude?

Dávid nesklamal, ba priam prekonal očakávania. Zúžitkoval naplno skúsenosti z michelinovských reštaurácii z Viedne v ktorých za posledné obdobie pracoval. Chytil sa príležitosti a chce dokázať, že aj do Vrbova sa dá ísť za kvalitnou gastronómiou. A pozor! Vedia veľmi pružne pracovať aj s intoleranciami. Dokonca pritom nebudete počuť ani nadávanie z kuchyne, ako sa nám stalo v jednom hoteli naposledy.

Na stole nám najprv pristál pozdrav z kuchyne. Oriešok, cvikla a špenát. Jesenné chute, vykreované vraj za pochodu. Už len prvý amuse bouche prezradil, že máme do činenia s profíkom. Nezapreli sme sa, dochutili sme začiatok i kvapkou vínka, ktoré nám poradila šikovná obsluha. Vyladené na maximum. Nasledovala klasika. Tatarák. Priznám sa, že doteraz mám v sebe chuť dokonalého z niekdajšej Liviano restaurant, kde sa s ním skvelo vyhral šéfkuchár Martin Miklošík. Teraz nám na stole pristál i dizajnérsky počin. Je skvelé, ak majiteľ počúvne šéfkuchára a dopraje mu aj netradičný riad. Tatarák uložený v drevenej kocke medzi smrekovými výhonkami, jemne zaudený je nielen skvostom pre ústa ale aj pre oči. Úprimne, potešila som sa. Nasledovala kačacia pečeň, moje obľúbené jesenné jedlo. Ani to nesklamalo. Skombinované s hruškou bolo lahodné. Z celého 6 chodového menu len ťažko vybrať to najlepšie. Azda za špeciálnu zmienku stojí ešte bravčové v bylinkovej kruste na sene z póru, či kačacie prsia dokombinované s čokoládou.

Dobrou správou je to, že nevaria tak len pre nás. Kolega Ondrej s priateľkou majú v Menharde prejedené svoje, a vždy sú spokojní. Apropo, Ondrej je pre mňa človek, ktorý má vyladené chuťové bunky na maximum. Šéfkuchár Dávid teda skutočne ulahodil bežným fajšmekrom akými sme my.

Takmer všetky jedlá, ktoré sme jedli, si viete vychutnať aj bežne v reštaurácii, v „normálnych“ porciách. A za normálne ceny. Aspoň tak sa našej bratislavskej optike zazdalo.

Menhard stojí za návštevu. Jednoduchosť reštaurácie sa pekne snúbi s prepracovanosťou jedla. Či už na výlet z okolitých miest, alebo turistom z Tatier. Som rada, že na našu dosť malú gastromapu v Tatrách a okolí pribudlo niečo takto výnimočné.