Holotéch Víška – prekvapenie na Kopaniciach
Uprostred malebných Kopaníc sa nachádza miesto, ktoré je ako z rozprávky. Obec Košariská, ktorá sa mimo iného preslávila aj ako rodisko nášho národného hrdinu, Milana Rastislava Štefánika. Priam až gýčové prostredie núka otázku – ako je možné, že Štefánik bol taký úspešný a dosiahol toho tak veľa? Jedno je isté. Pevná vôľa niečo vybudovať a tvoriť tu v ľuďoch drieme asi odjakživa. Tak ako v prípade rodiny Poláčkovej a ich penziónu Holotéch Víška.
Hototéch Víška – meno, ktoré odkazuje na minulosť
Cesta na Kopanice nepatrí medzi jasné skratky. Je malebná, plná zákrut a neskutočných výhľadov. Viete, je to také, ako keď začnete dovolenku hneď v aute. Tí, ktorí radi šoférujete, si iste cestu vychutnáte. “Dobré by to bolo aj na motorke”, vzdychol si náš fotograf Ondrej, ktorému som v ten deň robila doprovod. Mal pravdu. Už len cesta je cieľ, hoci je pravda, že nám do karát hralo aj skvelé počasie.
Čo znamená vlastne Holotéch Víška? Holotéch je odkaz na meno bývalého majiteľa domu. A hoci sa pán volal Holota, Kopaničiari vyjadrujú rodinnú príslušnosť príponou – éch a ích, preto Holotéch. Víška je typický kopaničiarsky výraz, ktorým sa nazývali komory nachádzajúce sa na poschodí domu. Víšky boli využívané na hospodárske účely- napríklad na skladovanie obilia, či materiálu potrebného k vykonávaniu remesla. Keď sa rodina rozrástla, slúžili aj ako ako obytné priestory. Dom kúpila rodina Poláčkovcov, ktorá pôsobila v stavebnom priemysle a premenila ho na penzión. Chceli vrátiť niečo rodnému kraju. A tak, s humorom ich vlastným, je umiestnený obraz otca, miestneho buditeľa Petra Poláčka st., hneď vedľa Milana Rastislava Štefánika. Obraz mu venoval syn Peter s nevestou Viky, ktorí chod penziónu plynule prebrali.
Steny víšky sa stavali len do výšky dobrého chlapa, ktorým bol spravidla sám majiteľ domu. Vstup na víšky bol v najstarších dobách väčšinou zvonku, z dvora, rebríkom, či strmými schodmi. Neskôr bol vstup na víšky vedený drevenými schodmi umiestnenými už vnútri domu, v pitvore.
Reštaurácia, ktorá láka gurmánov
O Holotéch Víška sme už počuli. Medzi gurmánmi sa totiž rýchlo rozniesla správa o originálnom koncepte, ktorý na kopaniciach sľubuje reálny gastronomický zážitok. Bez “Čerhohoru”, či bryndzových halušiek. A tak aj bolo. Šéfkuchár Zdenko Majzún, ktorý pôsobil aj vo Fachu, či zámockej reštaurácii Pálffy v Šimák Zámok Pezinok, sám o sebe vraví, že je dedinský chlapec. Letá strávil u babky, kde sa jedlo veľa kaší, ale i mäso. Bravčové, či jahňacie. “To sú naše tradičné pokrmy. Kaša z pohánky dokázala zasýtiť gazdu na celý deň. Snažíme sa k týmto pokrmom vracať. Avšak s eleganciou”, vraví mi, keď v drobnej kuchyni šúpe zelenú fazuľku.
Pozor však, nie zo struku, ale z obalu. Ten neskôr vysuší a premení na prach. A jedlo na kopaniciach získa iný nádych. “My tu žijeme zero waste. Už dlho predtým, než to začalo byť trendy. Veď sa popýtajte miestnych babičiek”, smeje sa Zdenko.
Zdenko premenil pôvodné veľké porcie, ťažké “slovenské” jedlo a vniesol do menu penziónu refresh. A systém do kuchyne. Ten získal aj z pôsobenia v zahraničí, v prevažne michelinovských reštauráciách v Londýne. “Tam to funguje úplne inak, bez systému by sme neprežili”, zhodnocuje Zdenko.
“Jahnacie ragú zapekané ze šúlancami a sirom”, či “Brafčové líčka na červenom víne, zemáková kašša, údené oškvarki, hríbi”. “To sú jedlá, na ktorých staviame, pekne naservírujeme a zároveň ukážeme tú lokálnosť, ktorá tak často znie z dnešných reštaurácii. Veď ako inak, než lokálne? To sa snáď ani nedá”, prizvukuje Zdenko. Reštaurácia si zažila svoju cestu i vyladenie konceptu. Zmenili sa hostia, niektorí ostali, iní odišli a ďalší prišli. Dnes je reštaurácia penziónu Holotéch Víška otvorená od piatka do nedele, aby poslúžila svojim hosťom a splnila ich predstavy na maximum.
Reálne jedlo, reálne porcie a čo nás extrémne milo prekvapilo i reálna káva z bratislavskej pražiarne Goriffee. Viete ako to chodí, keď na takýchto miestach vyladia jedlo, káva ostáva v úzadí. Asi by ste tu výberovku neočakávali. Lenže Peter je veľký kávičkár a hrá sa s latte art na na kávovare Victoria Arduino. Espresso steká do prekrásnych šálok vyrobených šikovným keramikárom z Modry. Jednoducho všetko tu nejak ladí tak, akoby na takomto mieste malo. Očakávame zádrhel, ale ten nejak nechodí. Je to taký vyladený a krásny vidiecky koncept, kde všetko spolu hrá a nesklame. Prostredie, zariadenie, dekorácie, jedlo i káva.
Ubytovanie v Holotéch Víška i omnoho viac
Cestu sme síce neplánovane, ale o to viac symbolicky začali v Ivanke pri Dunaji, na mieste, kde Štefánik zahynul. Do jeho rodiska sme sa dostali po necelej hodinke a pol jazdy. Vzdialenosť úplne super na výlety, či na teambuildingy. “Vieš, keď sme boli v Toskánsku, hocijaké lokálne ubytovanie bolo skvelé a ľudia si to tam vychutnávali. Rodina si vzala celú vilu na rodinnú oslavu a dali si super jedlo, či vínko. Taký servis chceme a vlastne aj vieme ponúknuť našim hosťom. Vínko z Tajnej, pekne upravené dámy a rodinné oslavy, ktoré sa môžu predĺžiť, pretože deti dáte spať – aj do víšky”, približuje myšlienku ubytovania v penzióne Viky Poláčková.
Hostí privíta aj čerstvý, absolútne chrumkavý chlebík, ktorý šikovný team upečie v kuchyni penziónu. Chlebík si viete kúpiť aj so sebou domov.
Pre hostí sú pripravené 3 izby s kapacitou 14 osôb. K dispozícii je však aj domček, kde sa zmestí ďalších osem osôb. Využívajú ho väčšie rodiny, ale aj firmy, ktoré si tu radi urobia netradičné eventy. Kúsok od penziónu Holotéch Víška nájdete stodolu vhodnú na eventy, veľké ihrisko, miesto na gril.
To všetko v objatí bylinkovej záhrady a nekončiacich lúk. Tie s láskou (veď ako inak nazvať tento dlhočízny proces?) kosí zakladateľ penziónu a dnes už spokojný dôchodca, Peter Poláček. Prihovorí sa a nie je veta, aby tam nevtesnal humor. Pretože tu to tak je. Kopanice plné radosti, až ľutujeme, že sa naša návšteva blíži ku koncu. Snáď čoskoro zas.
Text: Simona Budinská
Foto: Ondrej Bobek
