Dajme šancu mladým

Hovorí Tiago Vigano, riaditeľ trenčianskeho hotela Elizabeth. „Sme najväčší hotel v Trenčíne, menšie prevádzky sledujú za aké ceny predávame. Nehodlám poškodzovať  biznis,“ dodáva rodený Brazílčan, ktorému sa Slovensko stalo domovom.

Aké boli Vaše začiatky?

V Brazílii som vyštudoval hotelierstvo. Chcel som získať nejaké skúsenosti, naučiť sa jazyk. Rozhodol som sa, že pôjdem do „štátov,“ pobudnem tu pár rokov a vrátim sa domov. Ale ako to už býva, zasiahol osud. Spoznal som svoju terajšiu partnerku -Slovensku. Kam budú smerovať moje kroky bolo jasné.

Presťahovali ste sa na Slovensko …

Áno, žijem tu už deväť rokov. Musím povedať, že som mal šťastie na ľudí. Prakticky každý, koho som stretol mi vychádzal v ústrety. Ľahšie sa začať ani nedalo. Po mesiaci som si našiel prácu a začal spoznávať tunajšie hotelierstvo.

Čo bolo pre Vás najťažšie?

Jednoznačne jazyk. Čo sa týka kultúry, to až taký šok nebol. Som síce rodený Brazílčan, ale dlhšiu dobu som žil v USA. Okrem toho, myslím si, že som veľmi flexibilný, rád spoznávam ľudí a dokážem sa rýchlo adaptovať. Brazília bude vždy pre mňa moja krajina, mám tam rodičov, sestru, ale doma som na Slovensku.

Vaše pôsobenie sa vždy spájalo s tým, hotelierstvom? 

Áno. Nič iné by som robiť ani nevedel. V rámci hotela som prešiel viacerými pozíciami. Už ako 22 ročný som bol front office manažérom. Práca ma nesmierne baví. Nezáleží mi na tom, či strávim v hoteli šesť alebo dvadsať hodín denne.

Pri nástupe do funkcie ste plánovali posilnenie víkendovej obsadenosti. Podarilo sa Vám to?

Pred štyrmi rokmi sa pohybovala víkendová obsadenosť hotela na úrovni 30 percent. Dnes je 50 percentná a stále stúpa. Môžem povedať, že celý hotel ide „hore.“ Týka sa to RevPar aj celkovej obsadenosti.

Plánovali ste aj užšiu spoluprácu s agentúrami …

Tak toto predsavzatie nevyšlo. Ale to je dobre! Agentúry totiž tlačia ceny dole. Hotel Elizabeth má však určitú úroveň a kvalitu, nemôžeme si dovoliť tlačiť ceny dolu na úkor kvality. Na druhej strane sme najväčší hotel v Trenčíne, menšie prevádzky sledujú za aké ceny predávame. Určite nechcem dumpovať ceny a poškodzovať tak biznis.

Aká je Vaša cenová politika?

Až 90 percent našej klientely predstavuje korporátna klientela. Tak máme presne stanovené podmienky – minimálny počet prenocovaní atď. Pochopiteľne stáli klienti majú iné podmienky. Vo všeobecnosti však fungujeme na báze flexibilnej ceny, ktorá vychádza z aktuálnej obsadenosti hotela. Vždy si však držíme minimálnu cenu. Pod 109 eur, čo je pultová cena jednolôžkovú izbu nepredávame. Ceny dvojky je cez týždeň 119 eur. Víkend začína na 79 eurách. Ceny za posledné roky pochopiteľne rástli. Zvyšovali sa náklady, tak aj z výnosovej strany sme potrebovali niečo robiť. Nevieme pracovať s rovnakými cenami ako pred štyrmi rokmi, keď náklady išli hore o 25 %. Klienti však rast cien pocítili minimálne.

Aké kanály používate za získavanie klientely?

Pri korporátnej klientele je to priamy predaj. Zo začiatku to bolo ťažké, ale teraz je to už jednoduchšie. Hostia zistili, aké služby ponúkame. Spoznali, že sme dobrí. Pri predaji nám veľmi pomáhajú referencie. Aj vďaka nim sme sa dostali do momentu, že sme sa museli niektoré firmy odmietnuť. Buď kvôli cene. Nevedeli im poskytnúť to, čo chceli za požadovanú cenu alebo kvôli plnej obsadenosti. Prišli do momentu, keď sme začali pracovať s 30 – 40 klientami ročne. Klienti sa opakujú, čo je dobre, ale snažíme sa získať aj nových a väčších klientov. Nielen z Trenčianskeho kraja, ale aj z Bratislavy.

Ako chcete do Trenčína pritiahnuť bratislavskú klientelu? V čom je konkurenčná výhoda Elizabeth?

V Bratislave je obrovská konkurencia, čo sa týka cenovej ponuky. Minuloročné predsedníctvo vyhnalo ceny ešte vyššie. My vieme pracovať s inými cenami. Mimo Bratislavy sú ceny nižšie, ale kvalita porovnateľná. Doteraz sme boli v rámci portálu TripAdvisor v top desiatke hotelov v rámci SR. Tento rok sme sa dostali do top 5 hotelov na Slovensku, čo ma nesmierne teší. Za hlavnú konkurenčnú výhodu považujem už samotný objekt hotela. Máme krásny priestor. Hrad je pridaná hodnota, ktorú dokážeme ponúknuť. Organizujeme napríklad dobové hostiny na hrade. Chceme, aby sa tento produkt dostal k našej cieľovej skupine. Z vlastne skúsenosti môžem povedať, že večerať na hrade je skvelý zážitok. V Brazílii hrady nemáme, o to viac som si večeru užil.

Zmenila za posledné roky skladba klientely? Nepribudli napríklad cudzinci, ktorí začali Slovensko viacej navštevovať?

Cudzinci ani nie, naopak viac začali chodiť domáci. Mojím cieľom bolo dosiahnuť prenocovanie 1 – 2 noci a to sa podarilo. Ako hoteliera ma to teší. Ako človeka, čo pozná mesto naopak trochu prekvapuje. Priznajme si, tento región je síce krásny, ale neponúka veľa možností. Je potrebné, aby subjekty cestovného ruch začali intenzívnejšie spolupracovať a prinášali na trh nové produkty.

Čo pre to robíte vy?

Tento rok napríklad začíname spoluprácu s bike parkom v Kalnici. V auguste sa uskutoční na hrade koncert IMT Smile, počas letných mesiacov plánujeme oživiť terasu hotela pravidelnými grilovačkami. Od apríla máme novú marketingovú riaditeľku, ktorá má dlhoročné skúsenosti s marketingom a PR. Vymenila Vysoké Tatry za mesto a prináša aj nový vietor do nášho hotela. V júli otvárame nový hotel vo Veľkých Karloviciach, ktorý bude súčasťou nášho holdingu. Našim cieľom je využiť synergie a cross marketing, keďže ide o dva úplne odlišné hotely.

Spomínate ďalší nový hotel. Vydáte sa cestou budovania vlastnej značky? Neuvažujte o spolupráci s väčšou značkou?

Vybudovali sme veľmi pekný hotel, plus pre spustením je hotel vo Veľkých Karloviciach. Ak fungujete pod cudzou značkou má svoje plusy aj mínusy. Musíte dodržiavať stanovené pravidlá. Nemôžete robiť veci po svojom. Okrem toho, nemám rád uniformitu. Chceme vybudovať vlastnú značku Synot Holiday.

Elizabeth deklaruje triedu 4 hviezd. Nepomýšľate nad piatou?

Som veľmi spokojný! Od začiatku ma prekvapil len v dobrom. Celé hotelierstvo má problém nájsť kvalifikovaný personál. Náš tím je stabilný. Za dva roka sme hľadali jednu čašníčku a teraz kuchára. Mám 64 zamestnancov a všetci fungujeme ako rodina. A ak má rodina problém, dokáže ho spoločne vyriešiť.

Vybudovať dobrý tím, to nejde samé od seba. Čo preto robíte?

Najdôležitejšia je komunikácia. Moje dvere sú pre každého otvorené a je jedno, či je to člen manažmentu alebo chyžná. Vypočujem si každého. Tím tiež pravidelne školíme. Keď príde zamestnanec a povie, že by sa rád zúčastnil školenia, či mu preplatím cestu a hotel, poviem: prečo nie? Som rád, keď sa ľudia chcú učiť.

Aké sú základné piliere hotela?

Personál a potom kvalita zariadenia. Hosť musí cítiť, že sa nachádza v udržiavanom hoteli, kde si potrpia na čistotu a celkovú úroveň.

Čo si všímate Vy, keď prídete do hotela ako hosť?

Nepotrpím si na luxus, ale hneď keď vstúpim, musí mi byť jasné, že o hotel je dobre postarané. Hotel musí byť príjemný, voňavý, celkovo zladený. Musí mať atmosféru. Dôležitá je recepcia, či si všíma hosťa a ako s ním komunikuje.

Aký je Vás pracovný deň?

Hneď ráno si zapnem počítač a pozriem si čísla z predchádzajúceho dňa. Ako sa „hýbeme“ v rámci plánu. Potom idem robiť „kolečko“ po hoteli. Začnem recepciou, skončím v reštaurácii na raňajkách. Nie preto, že som lenivý robiť si raňajky, ale preto, že chcem vedieť, čo hosťom ponúkame, aj to ako sa hostia na raňajkách cítia. Snažím sa odpozorovať, čo je dobré a naopak, čo treba zlepšiť. Nemám problém osloviť klienta, porozprávať sa s ním.

Ako by ste zhodnotili hotelový trh na Slovensku?

Od kedy som tu, stále počúvam: servis to je katastorfa, všetci kvalifikovní ľudia odišli. Zo začiatku to možno bola pravda, ale prišla jedna kríza, druhá kríza a Slováci sa začali vracať domov. Na rad prichádza mladá generácia, ktorá sa dostáva do vedenia. A to je dobre! Majú iné názory, sledujú trendy a chcú robiť veci inak, lepšie. Rád cestujem po Slovensku, poznám hotely a môžem povedať, že sa zlepšujú. Vždy bude problém, ak majitelia nebudú mať snahu investovať do personálu. Primerane ich platiť „na papier,“ investovať do ich vzdelania. Okrem toho na Slovensku je neskutočné odvodové zaťaženie. Keď človek zarobí v hrubom 800 eur, v čistom je to zhruba 600 eur, to je hrozné! Tiež vláda by mala pochopiť, že turizmus nie je len na papieri. Tak, ako ja podporujem svojich zamestnancov, aj štát by mohol podporiť mňa ako hoteliera.

Text: Tatiana Terenová

Foto: Ondrej Bobek