Anna Jarinová zo zámockého hotela Galicia Nueva: „Snažíme sa nezabúdať na históriu a prebudiť tradície, ktoré sú len naše.“
Práca robená s láskou a zanietením zaručene prinesie ovocie v podobe úspechu. Svoje o tom vie aj úspešná riaditeľka Galicia Nueva, zámockého hotela**** Anna Jarinová, ktorej meno v hotelierstve niečo znamená. Po rokoch v cudzine sa vrátila na Slovensko a aktuálne svoje skúsenosti, ľudský prístup, úsmev na tvári a pozitívnu energiu rozdáva plným priehrštím na prenádhernom zámku v Haliči.
Každý z nás je predurčený na istý typ práce. A hoc sa niekto možno trošku hľadá, iný vie hneď, čoho sa takpovediac „chytiť“. Pre vás to bolo hotelierstvo. Viete dnes, s odstupom času zhodnotiť, čím si vás získalo?
Hlavne tým, že každý deň je skutočne iný. K životu potrebujem výzvy, pretože ak prídem do stereotypu cítim, že nenapredujem. A hotelierstvo je presne o tom. O neustálych výzvach, ale aj náročných situáciách, bez ktorých to v konečnom dôsledku nejde. Na sklonku dňa, keď si všetko zrekapitulujem, alebo po tom, ako sa stretnem s hosťami, ktorí sú šťastní a vďační za to, ako si u nás oddýchli, ako bolo všetko perfektne zorganizované, cítim ten skvelý pocit na duši, že sme urobili maximum. A zrazu sa aj ten stres, ktorý sme prežívali, pominie. Človek jednoducho cíti pozitívnu energiu.
Takže ste ten typ, ktorý potrebuje stále nové výzvy, aby sa posúval vpred a zároveň nestagnoval…
Rozhodne. A pokiaľ si ich nevymyslím ja, vymyslia mi ich iní. 😉
Hotelierstvo je najmä o ľuďoch. Práca s ľuďmi a pre ľudí. V čom je táto profesia náročná?
Najviac azda v tom, že chcem, aby boli všetci spokojní. A ono to niekedy nejde. Často vidím a uvedomujem si, že hoc sa snažím niekomu pomôcť, nasmerovať ho tou správnou cestou, nestojí o to. Ja sama dokážem byť prísnejšia a vyžadovať viac od ľudí, v ktorých vidím potenciál. Na ľudí, ktorí vedia byť dobrí v tom, prečo sa rozhodli. Na ľudí, ktorí majú ambíciu a chuť rásť. Ale musia to chcieť predovšetkým oni sami. Tak nejak som sa naučila míňať energiu už len tým správnym smerom.
A v čom výnimočná? Čo je ten esprit, ktorý vám stále „chutí“?
Pre mňa osobne je to asi to, že neustále stretávam a pracujem s ľuďmi, pri ktorých sa aj ja vždy niečo naučím. Profesne, aj ľudsky. Pretože môžeme tvrdiť čokoľvek, ale za tie roky som presvedčená o tom, že každý, s kým sa stretneme, nám, či chceme, alebo nie, do života niečo nové a inšpiratívne prinesie. Učíme a posúvame sa ďalej vzájomne.
Patríte medzi tých šťastných ľudí, pre ktorých je práca splneným snom?
Určite. (úsmev) Nie je nič krajšie a motivujúcejšie, ako sa každý deň tešiť do práce, ktorá vám dáva zmysel a aj po rokoch vás napĺňa. A zároveň neustále prekvapuje.
Prešli ste si viacerými lukratívnymi pozíciami v špičkových hoteloch a SPA. Od USA, Mexika cez Prahu až po Slovensko. Aká bola vôbec tá prvá?
Vyštudovala som cestovný ruch a potom mi bývalý absolvent univerzity, vtedy riaditeľ Swissotel Chicago, ponúkol, že môžem na študentské víza vycestovať do Chicaga. Začínala som na účtovnom oddelení v hoteli. Bola to výborná práca, keďže ma vždy bavili čísla, ale aj analyzovať veci. Po roku som sa sama seba pýtala, čo ďalej, a snažila som sa šéfovi od účtovníctva trošku utiecť. Pričuchla som k organizovaniu kongresov, banketov aj svadieb. Zrazu som po pracovnom týždni v kancelárii cez víkend vyšla na rajón, bola som s hosťami. A to ma bavilo azda ešte viac. Život ma neskôr zavial do Mexika, kde som si hľadala prácu len tak, od hotela k hotelu. Napriek počiatočným obavám som sa dostala do wellnessu, kde som sa vypracovala až na pozíciu riaditeľky, ktorá mala pod sebou 70 ľudí.
Po piatich rokoch v Mexiku som sa chcela vrátiť bližšie k svojej rodine, a tak som po odporúčaní svojej šéfky prijala ponuku viesť kúpele v ďalšom z luxusných hotelov Mandarin Oriental v Prahe. Stále som však nebola doma a keď prišla po ďalších 6 rokoch ponuka pracovať na Slovensku, neváhala som. Nasledovali koncepty v ZION SPA a dnes som tu, v nádhernom Galicia Nueva, zámockom hoteli ****.
My sme sa však dozvedeli, že ste mali aj exotickejšiu zástavku v Katare či na Cypre. Ako na vás zapôsobili tieto miesta a čomu ste sa venovali?
Napriek tomu, že to mala byť len taká kratšia skúsenosť, dalo mi to strašne veľa. Najmä osobnostne. Obe krajiny boli mojím snom už od školy, tak som si takpovediac tento sen splnila. Každému mladému človeku odporúčam nielen cestovať, ale pracovať a žiť v cudzej krajine. Každá má svoje špecifiká a zažiť veci na „vlastnej koži“ je na nezaplatenie. To, čo ma v oboch krajinách prekvapilo, je, že existuje niečo pomalšie ako „mexické mañana“ či arabské „Inshallah“, a to je cyperská pohoda.
V Katare som pracovala opäť v Mandarin Oriental Doha, ktorý vlastní Jej veličenstvo šejka Moza bint Nasser, matka súčasného Emira Kataru. Klientami hotela je miestna smotánka, klienti, ktorí si zakladajú na súkromí a špeciálnom prístupe. Služby hotela museli byť 100 %-né. Keďže to boli covidové roky, zvlášť v Katare boli porušenia hygienických pravidiel neprípustné. Napríklad, keby hygiena, ktorá chodila na detailné kontroly pravidelne, našla v spa nejaký produkt, hoci len jeden, s vypršanou zárukou, tak by spa zavreli a hotel by musel platiť vysoké pokuty. To isté platilo pre F&B či iné oddelenia hotela.
Na Cypre som mala kontrakt na prípravu rekonštrukcie spa. Nádherný 5* hotel Anassa v malej dedinke je ideálnym miestom na luxusnú dovolenku ďaleko od rušného sveta. Tu som mala možnosť zažiť, ako funguje sezónne letovisko. Pracuje sa 6 dní v týždni a nik (podobne ako v Katare) neráta svoje hodiny, nikomu za pol hodinu „nepadne“. Robili sa dlhé hodiny, ale ľudia boli vždy milí a spokojní. Hostia k nám chodili na týždeň, aj dva, a tak nejako sa vždy „zžili so zamestnancami“. Bola to super synergia. A reálne sme mali hostí, čo chodili do hotela opakovane niekoľko rokov za sebou, práve kvôli prístupu zamestnancov. A musím hrdo povedať, že takýto kolektív máme aj teraz v Galicia Nueva, zámockom hoteli****, kde sa hostia pravidelne vracajú nielen kvôli majestátnemu zámku, ale najmä kvôli srdečnému personálu, ktorý má hospitality v krvi.
Hovorí sa, že skúsenosť je neprenosná. Ktorá bola pre vás taká výrazná, že ste sa ich snažili na novom pôsobisku etablovať?
Jednoznačne prístup k ľudom. Keď sa obhliadnem v čase a vrátim sa v spomienkach napríklad do USA, vynorí sa mi chlad. Všetko bolo akési málo osobné a chladné, aj preto som si nevedela predstaviť, že tam ostanem žiť. V Mexiku mi zase veľmi vyhovoval ich temperament. Cítila som, že všetci sme boli jedno. A to je pre tím veľmi dôležité. Vždy som sa snažila o to, aby bol môj tím súdržný, aby sme sa vedeli podporovať v dobrých aj v zlých časoch. Podarilo sa. Aj po rokoch som s veľa ľuďmi, s ktorými som sa stretla a spolupracovala, v kontakte a rada sa tam aj vraciam. Opakovane.
Asi nie je nič horšie, ako v hotelierstve „zaspať na vavrínoch“… čo vás inšpiruje? V práci, ale aj v živote?
Každý deň ma fascinuje, aké je v dnešnej dobe všetko rýchle. Ale tiež ten protipól, ako sa dá v tejto dobe neobmedzených možností zastaviť a vnímať svet okolo v pokoji. Keď som prišla do Galicia Nueva, zámockého hotela****, v porovnaní s predchádzajúcimi hotelmi na mňa pôsobil v prvých okamihoch ťažko a historicky. A dnes by som ho nevymenila za nič. Zažívať denne ten pocit, že sa tu reálne zastaví čas, je úžasné. Hosť sa zrazu nemusí nikam ponáhľať, nemusí riešiť milión vecí.
Ale aj napriek tomu, že tam vonku ide všetko extrémnym tempom a všetko je možné, naozaj nemôžeme zaspať na vavrínoch. Sledujem trendy zo zahraničia, inšpirujem sa tým, čo sa dá robiť lepšie a efektívnejšie, objavujem novinky, ktoré chceme priniesť aj našim hosťom. A to nové nemusí byť výlučne moderné. U nás na zámku sa snažíme nezabúdať na tradície. Je krásne zobudiť to, na čo sme možno už zabudli. Minule mi jedna klientka po zahryznutí koláčika tak zasnene povedala: „Tento koláčik mi pripomenul ten, čo mi robievala stará mama.“ Presne aj toto chceme pripomínať hosťom. Jednoducho ctiť si to, odkiaľ sme a čo našu históriu tvorilo.
Čo je pre hoteliera najväčšou odmenou? Samozrejme, okrem spokojného hosťa.
Zamestnanci, ktorých práca nielen baví, ale aj napĺňa. Ktorí rastú v tom, čo robia. A odvaha či túžba nakaziť aj mladú generáciu svojím elánom a nadšením.
Ak chce človek uspieť, potrebuje tím. Aký je ten váš a ako si ho, aj napriek časom, kedy nadšencov pre hotelierstvo ubúda, vyberáte a na akých pilieroch budujete?
Myslím si, že v tomto prípade musí fungovať dôvera. Dôvera v to, že jeden pre druhého robíme maximum toho, čo môžeme. A že máme spoločný cieľ. Napríklad uchovať tento krásny zámok v takom nádhernom stave aj pre budúce generácie. Predstaviť ho čo najviac ľuďom tak, aby sa tu cítili dobre a výnimočne a zažili niečo, čo sa v štandardných hoteloch zažiť nedá. Tu reálne každý detail dýcha históriou.
Hotel je hotel. Máju ľudia chuť pracovať na zámku?
Sme naozaj výnimoční nielen tým, že sme zámok, ale aj preto, aké služby ponúkame. Platové podmienky v cestovnom ruchu sú také, aké sú, ale mám šťastie na ľudí, ktorí tu robia. Každý deň vidím, že svoju prácu robia srdcom. Páči sa im práca, prostredie, kolektív, ale aj to, čo dosahujú, a že sa hotel čím ďalej, tým viac napĺňa.
Galicia Nueva, zámocký hotel****, ktorý vediete, je skvostom regiónu. Vnímajú ho tak aj miestni a sú naň patrične hrdí?
Určite. Chodia k nám nielen vtedy, keď majú návštevu a chcú sa popýšiť. U nás majú vždy dvere otvorené dokorán. Žijeme tu spolu, a preto sa za dverami zámku nezatvárame.
Ako ste sama povedali, „cieľom je byť v regióne dobrým susedom.“ Ako na tom pracujete?
Halič ako obec žije aktívnym spoločenským životom a my k tomu veľmi radi prispievame. V spolupráci s obecným úradom pravidelne organizujeme rôzne podujatia. Či už ide o Deň detí – Cestu rozprávkovým lesom, spoločne oslavujeme v septembri aj narodeniny hotela. A mnoho iných udalostí, ktoré sa v priebehu roka vyskytnú. Miestni obyvatelia sa radi prídu len tak prejsť do záhrady, k jazierku či v sezóne deti zbierať gaštany na ich krásne výtvory.
Úspech znamená pre každého niečo iné. Čo však znamená pre vás?
Ťažko vyzdvihnúť iba jednu vec, ono je toho, samozrejme, viac. Mne sa úspech spája so spokojnosťou, s tým, čo človek dosiahol. Robíme fajn čísla, neriešime veľké problémy či sťažnosti, ľudia sa k nám radi vracajú. Cítia, že to, čo im ponúkame, nie je silené a strojené či podľa istých štandardov. Naopak, vnímajú, že je to prirodzené a srdečné.
Existujú ciele, ktoré si túžite splniť? Je v hotelierstve méta, na ktorú by ste si ešte chceli siahnuť?
Nemôžem o sebe tvrdiť, že som mala nejaké extrémne kariérne sny. Všetko si ma vždy tak nejak našlo a v správnom čase potiahlo na to správne miesto. Už túžim len došperkovať a dotiahnuť k lepšiemu to, čo robím každý deň. Vždy som sa snažila niečo po sebe zanechať. A zrejme som v živote mala šťastie na ľudí. Keď sa obzriem späť, aj tie výzvy, ktoré postupne prichádzali, tak nejako do seba pekne zapadli.
Galicia Nueva, zámocký hotel**** nájdete aj na Instagrame a Facebooku.
Text: Michaela Krivdová
Fotografie: Rudolf Sladkovský