Každá minca má dve strany
Je advent pri pečení medovníčkov si v duchu rekapitulujem končiaci sa rok. Nastala v ňom u mňa veľká zmena – z manažérky veľkej a dôležito sa tváriacej korporácie sa stala drobná podnikateľka v gastro biznise.
Nie, ja na korporát nemám zlé slová – všetci sme tam boli (alebo ešte možno v jednej ste) dobrovoľne. Ako bývala HR riaditeľka nepoznám žiadnu firmu, kde by dokázali držať zamestnancov násilím ☺. Teda aspoň nie tým klasickým, fyzickým spôsobom. Korporácie používajú iné, jemné metódy ako si udržať ľudí – sú schopné naplniť potreby nášho ega, peňaženky, alebo životnej istoty.
Áno, aj mňa tieto motivátory dlho držali vo veľkej korporácii. Na prahu 40-ky som však pocítila krízu stredného veku a povedala som si – buď teraz, alebo nikdy. Buď teraz vyskúšam, aké to je byť samostatná, alebo budem navždy hľadať výhovorky, prečo sa to nedalo.
V takýchto chvíľach najmä my, ženy, čakáme na znamenie z vesmíru či neba, ktoré nám pomôže pri rozhodovaní sa. Moje znamenie má dnes 1,5 roka a volá sa Julinka. Julinka mi dala priority opäť na pravú mieru – že úspešný deň je vtedy, keď jej narastie prvý zúbok, alebo sama na obrázku nájde psíka a nielen vtedy, keď ste dobre odprezentovali rozpočet pred predstavenstvom.
Aby sme sa správne chápali, ja hrdo priznávam, že som korporáciám za mnohé vďačná. Veľké firmy, v ktorých som pracovala, ma v živote naučili efektívne hľadať a viesť ľudí, pracovať v komplexnom a nepredvídateľnom svete, riešiť problémy a veľa vydržať. To všetko používam denne aj dnes, pri vedení môjho malého obchodu a bistra, kde mám 4 zamestnancov a pár brigádnikov a množstvo malých dodávateľov lokálneho a bio jedla. Možno aj preto v ňom mám stály tím kolegov, ktorých mám rada a myslím, že to, že majú oni radi svoju prácu je vidno na tom, ako ju robia.
Ja som svoj krok k nezávislosti urobila a teším sa zo všetkého, čo teraz môžem robiť a vtedy som nemohla. Mať priamy kontakt so zákazníkmi a vidieť a počuť čo im chutí a čo nie, samostatne rozhodovať a nečakať na schválenie predstavenstva, byť o jednej poobede doma a ísť s dcérkou a psíkom na hodinu do lesa… A samozrejme teším sa aj z toho, čo teraz už robiť nemusím. Poznáte to možno aj vy – týždenná porada, kde má šéf svoj hodinový monológ, ktorý sme už všetci 100x počuli, ale keďže sme dobre platení, ticho sedíme a pritakávame.
A keďže aj podnikateľská minca má dve strany, moja nezávislosť priniesla aj to, že každý mesiac riešim, čo som predtým nemusela. Pretože korporát nech je akýkoľvek, každý mesiac vám pošle výplatu, dá stravenky a poskytne na požiadanie dovolenku. Teraz kontrolujem, či odišli všetky platby, koľko peňazí je na účte, či neustále všetci dodržujeme predpisy a množstvo nariadení. To je druhá strana mince, ktorou človek platí za svoju nezávislosť.
Ak sa pohrávate s myšlienkou vlastnej kaviarničky, výroby koláčikov, či čohokoľvek iného, vlastného, pri pečení medovníčkov pouvažujte o oboch stranách mince. A rozhodnite sa. Akékoľvek to rozhodnutie bude, bude vždy to najlepšie možné!
Pokojné prežitie vianočných sviatkov a šťastný nový rok 2017 praje
Jana Palenčárová,
Majiteľka Sklizeno- Ozajstné jedlo
