Lukáš Špilák zo Šimák Zámok Pezinok: Našim hosťom dávame zážitok
Roky plynú a z ruiny pri príjemnom parku v Pezinku sa stal obľúbený hotel, ktorý absolútne využíva svoj potenciál a je v blízkom i ďalekom okolí známy ako Šimák Zámok Pezinok. Podujatia, oslavy, akcie, eventy, výstavy. Medzinárodná galéria moderného skla a 800 ročné pivnice s výrobou vína a expozíciou vinárstva a vinohradníctva. Prekrásna budova poskytla priestor vizionárskej rodine Šimákovcov, ktorí ho premenili na ikonu v malokarpatskom regióne. Spolu s riaditeľom Lukášom Špilákom roky pracujú na zveľaďovaní miesta a neustálom posúvaní sa vpred, najmä v oblasti zážitkov. A práve za to boli nedávno ocenení od Asociácie historických hotelov Európy.
Šimák Zámok Pezinok sa stal domovom okrem iného aj pre duálne vzdelávanie, kde sa mladí ľudia učia nielen v kuchyni, ale aj v oblasti manažmentu. Riaditeľ Lukaš Špilák, ktorý prešiel od čašníka až na samotný vrchol, sa s nami podelil o cestu, novinky a výzvy, tohto netradičného hotela.
Šimák Zámok Pezinok za pár rokov fungovania dokázal získať množstvo zaujímavých ocenení. A pred niekoľkými týždňami ste mali možnosť si prevziať ďalšie. Viete nám o ňom povedať niečo viac?
Bolo to vyhodnotenie Asociácie historických hotelov Európy. Tento rok sa to prvýkrát konalo na Slovensku, a to práve tu u nás na zámku, čo bola pre nás tiež česť. Každý rok sa vyhodnotenie koná v inej krajine, a sme radi, že tento rok pripadlo práve na Slovensko.
Počas odovzdávania sem prichádzajú všetci majitelia, grófi alebo riaditelia historických hotelov, ktoré sú členmi tejto európskej asociácie. V nej je niekoľko desiatok naozaj skvelých hotelov, pričom sa oceňujú rôzne aspekty ich fungovania, ako napríklad gastronómia, kultúra či zážitok.
Ako na zorganizované podujatie v Šimák Zámok Pezinok reagovali vzácni hostia? Predsa len je asi trošku náročnejšie hostiť odborníkov z b2b oblasti…
Najviac ma prekvapilo to, prečo niektorí pozvaní neprišli. Pretože sa báli našej krajiny, sme blízko vojny a dokonca o nás kolujú informácie, že sa tu unášajú ženy. Preto práve mnohé vznešené dámy neprišli. Je neuveriteľné, aký obraz máme v zahraničí. Vtedy nás to veľmi zamrzí a snažíme sa proti tomu bojovať ešte s väčším nasadením.
Na druhej strane hostia, ktorí prišli ocenili náš hotel. Páčila sa im nielen stavba a služby, ale i prepojenie s umením a vínnymi pivnicami. Nájsť v Európe takéto prepojenie nie je len také jednoduché. No a my ho máme priamo tu doma, v Pezinku. Môžeme byť na seba hrdí.
V ktorej kategórii ste boli úspešnými?
To, čím sa môžeme popýšiť my, je práve kategória zážitok. Osobne sme očakávali, že vďaka nášmu bohatému programu na zámku by sme mohli byť skôr v kategórii kultúra, keďže toto ocenenie sme získali aj minulý rok. Preto nás výsledok veľmi milo prekvapil.
Takže by sa dalo povedať, že je to aj taká nadstavba, nie? Predsa len aj kultúra je súčasťou zážitku.
Áno, presne tak. Ja som si to uvedomil a ocenil až na ďalší deň, keď som sa nad tým zamyslel. Našim hosťom dávame zážitok. Zážitok zahŕňa aj kultúru, ktorú sa naozaj snažíme podporovať. Zároveň je zážitkom aj prehliadka našich vinných pivníc s ochutnávkou, či múzeum motoriek JAVA. Patrí sem iste aj romantický víkend v našom spa alebo exkurzia po zámku s výkladom kurátora. Pre nás je zážitok naozaj širokým pojmom – od kultúry až po takéto osobné skúsenosti hostí.
Čo takéto ocenenie pre váš hotel znamená?
Okrem uznania, že to, čo robíme, robíme dobre, je to aj skvelá marketingová príležitosť. Pevne verím, že sa nám týmto podarí viac dostať do povedomia aj v iných krajinách. Po získaní ocenenia sme mali naozaj pekný mediálny výtlak. Zaujímali sa o nás, náš hotel i našu prácu viaceré veľké zahraničné média.
Zároveň nechceme prestať robiť to, čo nás baví. Je veľmi pekné, keď nám hostia hovoria, že počas víkendového pobytu ani nestihli prejsť mesto, pretože mali v rámci hotela množstvo aktivít, ktoré chceli zažiť.
Keď som videl váš kultúrny program, vyzerá to, že plánujete veci ešte viac rozširovať. Je to tak?
Tento rok sme organizovali približne 32 podujatí. Minulý rok ich bolo 24 a na budúci rok máme naplánovaných až 44. Snažíme sa kultúrne vyžitie stále rozširovať. Obrovskú zásluhu na tom má náš Richard Šimák, ktorý si pod svoje krídla vzal produkciu koncertov. Mnohí to stále nevedia, ale v Zlatej sále nášho zámku bolo voľakedy nahrávacie štúdio OPUS. Vzniklo tu mnoho veľkých diel od intepretov a kapiel ako sú a boli ELÁN, Miroslav Žbirka, Karol Duchoň a mnohých ďalších. My sa snažíme na túto históriu nadviazať a nosíme sem nielen mená domácej, českej ale aj vzdialenejšej zahraničnej scény. Pán Šimák má pravidelne na uchu telefón a obvoláva svet, aby sem priniesol umelca so zvučným menom. Budúci rok tu máme nielen HEX, Michala Dávida, či Helenku Vondráčkovú. Ale aj Chrisa Normana, či Alphaville.
Niektorí hostia si už kupujú lístky na dva po sebe idúce koncerty a rovno sa u nás ubytujú. To nás veľmi teší, pretože tu nenechajú len jednorazovú tržbu za koncert, ale za celý víkend – aj s návštevou našich reštaurácií. Doplnia to skvelým vínom z naších pivníc, ktorým sa zas venuje druhý z bratov Šimákovcov, Štefan. Rodina Šimákovcov dala tomuto zámku srdce a je to cítiť, aj na unikátnych zážitkoch našich hostí.
Nie je to len o koncertoch, však? Všimol som si pri priechode cez nádvorie viaceré stánky…
Presne tak. Akurát dnes ste natrafili na deň, keď organizujeme vianočné trhy. Každoročne máme stánkarov aj sprievodný program, ktorým sa snažíme prepájať aj s Pezinkom a jeho obyvateľmi.
Dnešný program zahŕňa živú cimbalovu hudbu. Mali sme Mikuláša a jednu z adventných nedieľ sme mali vianočný brunch. Takéto akcie majú radi nielen Pezinčania, ale často k nám chodia aj ľudia z Bratislavy. Minulý rok sme mali na Mikuláša plné nádvorie, brunche máme tiež vypredané. Snažíme sa takto robiť ľuďom aj v okolí pravú vianočnú atmosféru. Na Silvestra otvárame našu Zámockú viechu, robíme tam program a máme tam dj-a. Vstup bude zadarmo. Chceme, aby Pezinčania prišli a užili si atmosféru avojho mesta. Viecha žila, má svoju históriu a my sa ju snažíme znovu navrátiť. Vytvárame podujatia, kde prinášame do mesta ľudí.
Ako sa vám darí budovať vzťahy s lokálnymi obyvateľmi?
Ako riaditeľovi sa mi to zatiaľ nepodarilo tak, ako by som chcel. (úsmev) Viem, že sa to dá vždy aj viac a aj lepšie. Na druhej strane práve cez akcie ako Mikuláš, fašiangy, zabíjačka či Deň detí sa snažíme ukázať, že Šimák Zámok Pezinok nie je len pre najvyššiu vrstvu, ale pre každého.
V januári plánujeme študentské divadelné vystúpenia za skutočne ľudové ceny, aby sme oslovili mladších aj starších hostí.
Mesto Pezinok sa musí tešiť, že vás má, keďže predtým bol zámok dlho ruinou. Sám si to dobre pamätám.
Vzťahy s mestom neboli nikdy zlé, ale aktuálne sa veci uberajú iným smerom. Pred zámockou viechou máme veľké parkovisko, ktoré využívajú naši hostia aj miestni. Dostali sme však rozhodnutie, že začiatkom roka sa parkovisko uzavrie kvôli novej parkovacej politike. Tým pádom, aby sme zabezpečili komfortné parkovanie našim hosťom, budeme musieť vyštrkovať plochu okolo historického múru, ktorý je súčasťou vodnej priekopy a vytvoriť tam dodatočné parkovacie miesta. Vo vodnej priekope sme mali v pláne vytvoriť spoločensko – športové aktivity, aby sme znovu Pezinku priniesli niečo nové. Avšak parkovacia politika zmenila naše plány.
Samozrejme, boli by sme radi, ak by mesto túto politiku ešte prehodnotilo. Predsa len vytvárame tu značnú časť cestovného ruchu, všetci sme poprepájaní. Vďaka koncertom ktoré robíme, sem príde zvonka mesačne niekoľko stovák ľudí. Tí nie sú len v zámku, ale idú aj von. Dať si kávu, večeru, prespia tu, navštívia múzeum….
Keď sa obzriete späť na svoje pôsobenie v Šimák Zámok Pezinok, čo považujete za najväčší úspech?
Najväčšou výzvou bolo stabilizovať tím. Keď som nastúpil počas pandémie, situácia bola poddimenzovaná. Podarilo sa nám však vybudovať výcvikové stredisko duálneho vzdelávania. Dnes sme v bratislavskom kraji jedným z najlepších zariadení v gastronómii. Veľmi ma teší, že máme stabilný tím ľudí, ktorí si postupne prešli rôznymi pozíciami a teraz sú z nich manažéri.
A organizujeme koncerty nielen tu, ale vieme sa “presťahovať” s teamom aj napríklad do NTC.
Rozprávali sme sa o tom, čo vás čaká budúci rok, ale poďme sa teraz obzrieť späť. Riaditeľom ste už nejaký ten rok. Čo je podľa vás vec, ktorá sa vám počas vášho pôsobenia najviac podarila?
Bolo to zaujímavé. Na túto pozíciu som prechádzal počas pandémie, a majitelia ma museli naozaj veľmi presvedčiť. Nebol som nastavený ako F&B manažér na takéto veľké sústo, ale nakoniec som sa nechal presvedčiť. Dosť mi paradoxne pomohla práve samotná pandémia. Tým, že bola situácia aká bola, mal som o dosť pomalší štart, a mohol som sa viac pripraviť a aklimatizovať na takúto veľkú výzvu.
V tom čase bola situácia celkom dosť poddimenzovaná, takže som začal pracovať aj so študentmi a komunikovať aktívne s hotelovými školami. Dokázali sme vybudovať výcvikové stredisko duálneho vzdelávania. Viem hrdo povedať, že sme v Bratislavskom kraji v rámci gastronómie jedni z najlepších a najväčších. V našom teame máme 35 žiakov.
Krivka nám každý rok zatiaľ po covide stúpa, čomu sa tešíme a sme radi. Našťastie, keď som tu ešte pracoval len ako f&b manažér, pracovalo so mnou veľa šikovných ľudí, z ktorých som ja mohol následne spraviť manažérov. Čiže žiadne inzeráty ani neboli potrebné.
Dnes napríklad na Front office máme manažérku, Martinu Moravčíkovú, ktorá si prešla viacerými profesiami. Išla najprv na nočnú recepciu, potom na dennú recepciu. Naša Guest Relation manažérka, Lenka Gaštanová, začínala zas ako čašníčka. HSK manažérka, Lenka Singliarová je expert v tom čo robí a pritom začínala u nás ako chyžná. V gastre musíme byť všetci pružní, o to viac v tejto dobe.
Napríklad hoci sme manažéri, nemáme problém sa zbaliť, presťahovať časť teamu do NTC a zorganizovať tam veľký koncert. Urobíme catering, obslúžime ľudí. Alebo sa ideme prezentovať na konferencie. Veľmi nám v tom pomáhajú aj obaja bratia Šimákovci, ktorí nie sú len majitelia, ale priamo sa zapájajú do chodu hotela. Naša dlhoročná spolupracovníčka, Karin Minarová, pravá ruka ešte nášho zosnulého pána Štefana Šimáka, je tu s nami stále. Pre rodinu pracuje už 25 rokov a vidí výborne do každého odvetvia tohto biznisu. Rovnako veľmi nápomocná je naša marketingová manažérka, Simona Kukumbergová, ktorá je s nami v zámku od jeho nového počiatku. To sú ľudia, ktorí sú flexibilní a vedia robiť to, čo treba. Keď ich vidia aj zamestnanci, vedia, že je to normálne a sú súčasťou skladačky, kde je každá časť veľmi dôležitá.
To sú veci, ktoré sa teda podarili. Keď sa však opäť obzriete, teraz trošku sebakriticky, čo by ste spravili inak?
Tým, že som bol taký samouk, som si strašne neveril ísť do tohto. Nemal som žiadne ambície, že raz budem riaditeľom hotela. Proste som vyštudoval hotelovú školu, robil som čašníka, začínal som ako raňajkový čašník v Kempinski a postupne to nejak tak so mnou išlo. Ale ja som to nechcel, aby to so mnou išlo.
Keď som dosahoval pozície ako supervisor či restaurant manager, prišla táto ponuka. Majitelia mi boli naozaj veľkou oporou, verili mi. Možno by som teraz tak uvažoval, že by som sa nenechal prehovárať, ale nakoniec to bolo dobré rozhodnutie.
Keďže so Šimák Zámok Pezinok už roky spolupracujeme, sledujeme konkrétne aj Vašu cestu a vieme, že máte za sebou naozaj ohromnú prácu so študentmi. Je však niečo, čo by ste si vedeli predstaviť vylepšiť v vzdelávacom systéme?
Je to jeden veľký problém. Už len pri poslednej zmene, kedy zrušili plnohodnotný odbor kuchár/čašník/cukrár. Mne je to strašne ľúto. Treba však povedať, že ide aj o prístup rodičov. Keď som ja chodil na hotelovú školu a praxoval som v hoteli Kyjev alebo v hoteli Danube, moji rodičia ma, aj keď som mal horúčku, nakopali do zadku, keď som nešiel na prax.
Bol som hrdý na to, kde pracujem. Teraz je to úplne iné. Rodičia vôbec nedbajú, respektíve viac ako polovica sa ani nezaujíma, kde ich syn alebo dcéra praxuje. Väčšinou je rodič na strane žiaka, obhajuje ho. Čo samozrejme nie je zlé, ale niekedy to robí škodu, najmä ak ich majú naučiť správnym návykom ako budúcim zamestnancom v gastronómii.
Napríklad my v rámci hotela máme duálne vzdelávanie, s tridsiatimipiatimi žiakmi. A rodičia si myslia, že budú chodiť od 8 do 4 na prax. Ale ono to tak nie je. Je to drina. lenže tá sa oplatí aj z finančného hľadiska. Hovorím to všade, keď som na konferenciách – kuchár zarobí viac ako riaditeľ hotela, a to je v tejto dobe normálne.
Zrušením týchto odborov sa teda opäť vracia trend nálepky pre učňovky, že sú to školy pre „zlé deti“. Je veľký problém otvoriť jednu triedu. Tým, že som v rade školy, vidím, že sa musia spájať triedy kuchárov a čašníkov, aby ich bolo aspoň 11 dokopy. Snažíme sa to zmeniť aktívne i preto vytvárame rôzne podujatia, aby sme mladých motivovali. Viem, že aj vy robíte veľkú záslužnú činnosť v rámci (ne)konferencii Gastrolove. Netreba v tomto smere poľavovať. Ani my, ani vy, ani štát, dieťa, no a najmä rodič.
Text: Martin Papai
Foto: Noskovič / Ondrej Bobek
