Názvoslovie kávových nápojov – Cappuccino
Cappuccino je kávový nápoj z espressa, do ktorého sa pridáva spenené horúce mlieko. Prvé záznamy o pití Cappuccina začínajú v 30. rokoch 20. storočia v čase, kedy sa espresso kávovary vylepšené a obohatené o trysku na napenenie mlieka začínajú šíriť po kaviarňach. Kde? No predsa v Taliansku.
Ako vznikol názov Cappuccino
V dobe, keď vznikol v Taliansku prvý espresso kávovar, už ľudia v Európe bežne pili kávu s mliekom. Vo Viedni sa káva pila so smotanou a zvykla sa nazývať Kapuziner, pretože farba kávy so smotanou pripomínala farbu rúcha mníchov Kapucínov. Taliani si názov Kapuziner prispôsobili a vznikol názov Cappuccino, u nás známe ako Kapučíno. Vo Viedni sa káva so smotanou alebo šľahačkou naďalej pripravuje a volá Kapuziner, my ju poznáme pod pojmom Viedenská káva. Obľúbená je najmä medzi staršími dámami, ktoré si ju rady vychutnávajú v spoločnosti svojich priateliek a rodín.
Prečo pravdepodobne vzniklo Cappuccino
Pôvodne sa pila káva podľa tureckého receptu tak, že sa zomleté kávové zrná prevárali s vodou. Takáto káva sa pila s cukrom, ktorý mal zakryť jej horkosť. Neskôr sa zrnká kávy začali baliť do čajových vrecúšok a vznikla tak úplne prvá filtrovaná káva. Podľa dostupných zdrojov s takýmto filtrovaním pomocou čajových vrecúšok začali Francúzi, alebo Briti. Ale úplne prvú kávu s mliekom vraj pripravil ešte pred tým v roku 1660 holandský veľvyslanec Nieuhoff, ktorý v rámci obchodných ciest navštevoval Čínu, kde si všimol, že je zvykom pridávať mlieko do čaju. Preto sa podľa všetkého začalo neskôr pridávať mlieko do prefiltrovanej kávy aj vo Francúzku, Británii, alebo Rakúsku. No a neskôr sa zistilo, že ak sa mlieko zahreje, získa jemne sladkastú chuť a nie je potrebné do kávy pridávať cukor. Rovnako prví gurmáni zistili aj to, že ak do horúceho mlieka dostanete vzduch, vytvorí jedinečnú lahodnú penu.
Ako sa správne pripravuje Cappuccino
Do espressa (30ml) vlejeme 120-150ml mlieka, ktorého súčasťou je aj mliečna pena. Mlieko sa zahrieva a speňuje zároveň pomocou trysky, ktorá po spustení vypúšťa horúcu vodnú paru priamo do nádobky s mliekom. Nádobka na penenie mlieka sa nazýva Latiera. Ak chceme s napeneným mliekom do espresa kresliť, musíme ho speniť iba minimálne a bez bublín. To si vyžaduje kvalitnú trysku a cvik. Teplota mlieka nesmie byť ani príliš vlažná, aby nemenila chuť espressa z horkej na kyslú, ale ani príliš horúca, aby neobarila pery. Čiže cca 60-65°C. Pred aj po použití, je potrebné trysku „prefúknuť“ aby sa v nej nedržala zvyšná voda, alebo mlieko. Trysku po použití od mlieka okamžite utrieme, kým na nej mlieko nezaschne. Čistá tryská na penenie mlieka je jedinou viditeľnou vizitkou baristu, že sa o svoj kávovar stará a pravidelne ho čistí ! Bez trisky si inak viete speniť horúce mlieko aj doma, napríklad pomocou domáceho mini šľahača na horúcu čokoládu, alebo sitka vo French presse. Dôležité je mať plnotučné zohriaté mlieko, do ktorého vieme vpustiť vzduch.
Cappuccino v súčasnosti
Cappuccino dnes dokonca môžeme vnímať aj ako istú formu umenia. Latte Art (umenie mlieka) je unikátny spôsob kreslenia speneným mliekom do espressa. Na správne spenenie a aj samotné kreslenie je potrebné si osvojiť špeciálnu techniku. Cappuccino sa aj vďaka Latte Art stalo súčasťou kávovej kultúry po celom svete. Zaujímavé je, že zatiaľ čo Taliani si napríklad Cappuccino vychutnávajú najčastejšie pri raňajkách, my na Slovensku zase pijeme espresso s napeneným mliekom najradšej až po obede. Ďalšou novinkou, ktorá má potenciál pretrvávať aj v budúcnosti, je náhrada kravského mlieka za rastlinné. Na trhu sú momentálne v ponuke mandľové, ryžové, sójové a ovsené náhrady, ktoré s kávou tvoria nové chute. Okrem toho majú aj zdravotný význam pre ľudí s intoleranciou, alebo pre ľudí ktorí sa sami rozhodli nepiť živočíšne mlieko.
Článok vznikol v spolupráci s pražiarňou Zlaté Zrnko
Text: Monika Matúšová
Foto: Ondrej Bobek