Kaviareň pod Bojnickým zámkom – Jedna báseň je plná chutných veršov

V Bojniciach nájdete kaviareň, ktorá sa stala obľúbeným miestom nielen domácich, ale aj turistov obdivujúcich Bojnický zámok, návštevníkov kúpeľov či milovníkov miestnej zoo. Čerstvý kváskový chlieb, vychýrené koláče od miestnych, káva s výhľadom na zámok či psík Luna, ktorý si získa každého – to je Jedna báseň. Majiteľka Svetlana tu spája kvalitné suroviny, priateľskú atmosféru a rodinný prístup, vďaka čomu sa tu hostia cítia ako doma. Poďte spolu s nami zistiť, čo všetko sa skrýva za kaviarňou Jedna báseň. Tento rozbor básne bude oveľa záživnejší ako ten, ktorý si pamätáte z hodín slovenského jazyka. Sľubujeme!

Viac ako polovica leta je za nami, čo však neznamená, že letným zážitkom je koniec. Práve naopak, je to ideálny čas nazbierať čo najviac letných spomienok a navštíviť výnimočné miesta. My vďaka spolupráci s oblátkou Mini Mila objavujeme takéto miesta počas celého roka. A inak tomu nebude ani tento mesiac. Radi by sme vám predstavili jedno špeciálne miesto priamo pod Bojnickým zámkom. Miesto, ktoré je Jedna báseň. Doslova a dobodky.

Jedna báseň – kaviareň priamo pod Bojnickým zámkom
Majiteľka Svetlana Čertíková mala ku gastro svetu blízko už predtým — pracovala v kaviarničke, kde spájala gastronómiu s kultúrou. Bola to skúsenosť, ktorá jej ukázala, že kaviareň môže byť omnoho viac než len miesto na rýchlu kávu. Keď ju však okolnosti z tejto kapitoly vyškrtli, rozhodla sa napísať novú. Začalo to malou kaviarničkou s veľkou dušou, Moja šálka kávy. Po rokoch sa však uvoľnilo miesto priamo pri zámku a prišla ponuka, ktorej sa nedalo odolať. Pre Svetlanu to bola jasná voľba – Bojnice sú jej rodné mesto a možnosť otvoriť kaviareň „na dosah zámku“ bola splnením jej sna. Vždy túžila byť čo najbližšie k zámku a vďaka tejto príležitosti ho mala rovno pod nosom.


A tak vznikla Jedna báseň. Rovnako ako za názvom kaviarne Moja šálka kávy, aj Jedna báseň, sesterská kaviareň iba o pár sto metrov ďalej, nesie premyslený názov s významom. Keď je niečo Jedna báseň, alebo Moja šálka kávy, ide skrátka o niečo, čo sa nám naozaj páči. Niečo, čo je úžasné a tip top. „Chcela som, aby naša kaviareň vyvolávala presne tieto pocity a niesla názov, ktorý bude evokovať pekno a dobro,“ vysvetľuje Svetlana.


Ovocie od Ivky, chlieb od Mišky či kysnuté koláče od Janky a Editky
Jedna báseň nás víta skvelou vôňou a úsmevom Svetlany. Prichádzame v čase raňajok, ktoré tu neberú na ľahkú váhu. Základ tvorí kváskový chlieb, ktorý si sami pečú, no neboja sa spolupracovať aj s lokálnymi dodávateľmi: „V niečom sú iní skrátka šikovnejší ako my a robia to lepšie, tak prečo im nedať priestor?“ Na raňajky si môžete vychutnať napríklad kváskový chlieb od Mišky, pečený tradične v kamennej peci na dreve, ktorý patrí k stáliciam na stole. Od miestnych poľovníkov nakupuje Svetlana paštéty, od osvedčeného mäsiara zase salámy a prosciutto a v ponuke nechýbajú ani vychýrené kysnuté koláče od mamy s dcérou, Janky a Editky z Temeša. Lokálnu zeleninu, ovocie, bylinky či jedlé kvety zase dodáva od skorej jari do neskorej jesene Ivka z Bojníc.



Sladké potešenie a chute regiónu
Práve z týchto surovín od Ivky vznikajú rôzne rozvary, ktoré používajú napríklad v chia pudingoch. Tie zaradili do ponuky ako alternatívu dezertu, ktorý je bezlepkový, bezlaktózový a chutný zároveň. A čo ďalšia sladká ponuka? Niečo si pečú sami, iné zase nechávajú v šikovných rukách iných. Ich ikonickú jablkovú tortu, ktorá je zároveň bezlepková, dopĺňa ich vychýrené tiramisu na rôzne spôsoby – jahodové, pistáciové či citrónové.


Snažia sa využívať sezónnosť ovocia a keďže majú aktuálne pekné, zrelé slivky, chystajú varenie slivkového lekváru vonku v kotlíku – bez cukru, len s prirodzenou chuťou sliviek. Zákazníci môžu prísť, zamiešať, priložiť ruku k dielu a pomôcť s varením. A potom ochutnať sladké koláče, ktoré z neho v Jednej básni pripravia.


Jedna báseň plná chutných veršov
I keď všetko ostatné sa snažia mať slovenské, ak ide o kávu, Svetlana je fanúšik klasickej talianskej kávy. V kaviarni však majú 3 mlynčeky a ponuku, ktorá ulahodí širokému spektru kávičkárov. Na jednom mlynčeku majú sicílsku stredne praženú kávu Barbera, ktorá veľmi chutí väčšine zákazníkov. Pre milovníkov výberovej kávy majú na druhom mlynčeku vždy inú, acidnejšiu kávu. Tretí mlynček patrí bezkofeínovej kávy. Rovnako ako majú v ponuke bezlaktózové a rastlinné mlieka či dezerty, chceli myslieť aj na ľudí, ktorí vyhýbajú kofeínu.



Počas augusta dostanete ku káve v kaviarni Jedna báseň o jeden verš navyše. Verš v podobe oblátky Mini Mila, ktorá vám chvíle pod zámkom osladí a ešte o čosi viac spríjemní. A prečo práve Mini Mila? „Lebo keď ju miluješ, nie je čo riešiť,“ usmeje sa Svetlana a pokračuje, „a nepoznám nikoho, kto ju nemiluje. I keď kávu máme taliansku, snažíme sa mať všetko ostatné čo najviac slovenské. Čaje od slovenských bylinkárov. Slovenské vody. Slovenské džúsy. A teraz aj slovenskú Mini Milu, ktorú milujeme. Všetci.“


Kultúrne vložky
Kultúra vliezla Svetlane pod kožu, preto sú rôzne podujatia a kurzy súčasťou kaviarne. Počas zimných večerov hostí kaviareň Klub nenapraviteľných optimistov. Stretávajú sa tu vášniví čitatelia a knižní kritici. Rozprávajú sa o knihách, čítajú, debatujú.



Organizujú aj cestovateľské kino, koncerty, výstavy lokálnych umelcov, rôzne kurzy či workshopy, ako pečenie medovníkov či kurzy maľovania. Tie vedie počas školského roka, vždy v sobotu, maliar Peter Hitzinger. Okrem toho, že so Svetlanou spolupracuje už 17 rokov, je aj autorom obrazov, ktoré visia v priestoroch kaviarne.



Každá báseň potrebuje hlavné postavy deja, aj Jedna báseň
Hostia sú srdcom kaviarne. Tí, ktorí navštevujú kaviareň Jedna báseň, sú srdeční, milí a pozitívni. Asi bude niečo na tom, že miesta, kde sa šíri pekno a dobro, si rovnakých ľudí aj pritiahnu. Počas rozhovoru so Svetlanou nás zopárkrát prerušia hostia, ktorí prídu pozdraviť, či pri príchode, či pri odchode. Poďakujú, pozdravia a poprajú si skoré dovidenia.



Hostí si tu vážia a snažia sa udržovať priateľské vzťahy. Nesmierne si váži ich odozvy, recenzie, ale aj úprimnú kritiku. „Nedávno sme dostali aj jednu negatívnu recenziu, z čoho som bola síce smutná, ale všetko, čo tam bolo, bola pravda. Zákazníčka dlho čakala a dostala nesprávny účet. Mrzelo ma to, ale v gastre sú skrátka aj takéto chvíle. Nie je to často, ale občas v zápale trmy vrmy či iných okolností sa stane takáto nepríjemnosť. Stále sme len ľudia a robíme chyby. Pre mňa je dôležité si tú chybu priznať, ospravedlniť sa a ponúknuť kompenzáciu,“ nebojí sa priznať si chyby, čo je nám viac ako sympatické.


Vzťahy nad súťaživosťou
Medzi kaviarnikmi v Bojniciach panujú krásne vzťahy a súdržnosť. Napriek tomu, že sú Bojnice malým miestom s veľkým počtom gastro prevádzok. Dôkazom je napríklad aj priateľstvo medzi Svetlanou a Miriam z kaviarne Kúpeľná kaviarnička, ktorá prišla v čase našej návštevy Svetlanu pozdraviť a popriať kaviarni Jedna báseň všetko najlepšie k druhým narodeninám, ktoré práve v ten deň oslavovali.



S Miriam sa nielenže navštevujú, ale neraz si podajú aj pomocnú ruku. Napríklad aj vtedy, ak ide o personál: „Bojnice sú maličké mesto s množstvom gastro prevádzok, preto je naozaj ťažké žiť a prežiť. Musíme sa obracať tak, ako sa len dá a nezaspať na vavrínoch. O to viac si vážime každého hosťa. Niekedy by som im najradšej prestrela červený koberec, obzvlášť v zimné mesiace.“


Magnet na úsmevy: pes Luna a rodinný príbeh za kaviarenským pultom
Počas našej návštevy máme možnosť pozorovať dianie okolo. A jedno si nemožno nevšimnúť – psíka Lunu, ktorý pôsobí upokojujúco, ba až terapeuticky. Pritiahne ľudí ako magnet, čo sme mali možnosť vidieť na vlastné oči. Nielen náštevníci kaviarne, ale aj okoloidúci neodolali, pristavili sa, prihovorili, poobdivovali. Svetlana nám vyrozprávala aj jednu z mnohých príhod, ktorú si nemožno nezapamätať. Išlo o pani, ktorá sa v živote žiadneho psa nedotkla, keďže mala traumu z detstva: „Prišla za mnou a poprosila ma, či by som nemohla Lunu zavolať, aby sa jej skúsila dotknúť. Luna prišla, ľahla si vedľa nej a pani sa dotkla. Pani mala cez 70 rokov, no prekonala sama seba a spolu s Lunou to zvládli.“


Súčasťou kaviarne sú aj Svetlanine dcéry. Ako nám prezradila, sú to kaviarenské deti. Už od ich útleho detstva prevádzkovala kaviareň, čoho boli deti od plienok súčasťou: „Som veľmi rada, že je to takto aj teraz, keď sú už takmer dospelé. Pomáhajú mi vo všetkom, rady a ochotne – obsluhovať, piecť, spravovať sociálne siete, chystať eventy.“ A keď nepracujú, svojej mame, ale aj kolegom navaria a čerstvé, domáce jedlo im prinesú priamo do kaviarne. Samozrejmé? Určie nie. Obdivuhodné? Rozhodne áno. „Mám naozaj šťastie na deti, psa a klientov. Mám okolo seba neskutočných ľudí,“ odpovie s podlomeným hlasom plným vďaky Svetlana.


Kaviareň Jedna báseň nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Text a foto: Dominika Noskovičová