Fotky zo zahraničných ciest sa snaží aplikovať v praxi

Napriek pomerne svojmu mladému veku si dokázala prejsť pozíciami, ktoré (nielen) znejú zvučne. Viedla marketing v našich veľhorách, lyžiarskom stredisku, ale aj v troch luxusných hoteloch. Lenka Maťašovská napriek láske k Slovensku vie, kde máme chyby a inšpiráciu si nosí aj vo svojom mobile.

Máte dlhoročné a mnohé pracovné skúsenosti z oblasti cestovného ruchu. Momentálne pôsobíte aj marketingová riaditeľka pre SYNOT Holiday ( napr. Hotel Elizabeth, Kúpalisko Zelená žaba, Grandhotel TATRA vo Veľkých Karloviciach). Trávia, podľa vás, Slováci prázdniny na Slovensku?

Už áno a som naozaj veľmi rada, že sa karty obrátila a Slováci na nehanbia cestovať a dovolenkovať doma. Pamätám si začiatky mojej práce. Vtedy sme žili zo zahraničných hostí. Slováci tvorili cca 30%. Teraz je to 65 – 70%.

V minulých rokoch bol tak trochu „boom“ v cestovaní do zahraničia, exotických krajín… Ako to vnímate dnes?

Ľudia sa rozcestovali. Vedia si dovoliť počas roka ísť na viacero dovoleniek. Veľmi obľúbené práve na Slovensku sú predĺžené víkendy. Ja sama veľmi rada a veľa cestujem. Keď ale potrebujem dobiť baterky, tak si zbalím kufor a idem do exotiky. Ideálne tam, kde nikoho nestretnem na pláži, nie som nijako obmedzovaná režimom v hoteli. All inclusive a veľké resorty nie sú pre mňa.

Je Slovensko atraktívne aj pre Slovákov?

Určite. Máme neskutočne krásnu prírodu. Veľké prírodné bohatstvo. Nádherné hrady a zámky. Jedinečné prírodné úkazy, jaskyne. Veľa národných pamiatok, kúpele, liečivé minerálne pramene. My si to žiaľ často ani neuvedomujeme čo všetko máme. Ja som si to začala uvedomovať a vnímať až keď som bola na pozícii výkonnej riaditeľky v regióne Vysoké Tatry a mojou hlavnou náplňou bol destinačný marketing a manažment. Vtedy som Slovensko začala vnímať ako jeden celok.

Ako sú na tom služby slovenských hotelov? Zlepšuje sa úroveň?

Zlepšujú ale sme na začiatku. Ešte nás čaká dlhá cesta a vieme, že cieľ nedosiahneme nikdy. Vždy je potrebné sa zlepšovať a pracovať na sebe.

Máte pracovné skúsenosti zo zahraničia? Môžete porovnať cestovný ruch u nás a v zahraničí?

 Do zahraničia som chodila pracovať ešte počas vysokej školy v letných mesiacoch. A asi tam niekde sa vo mne zlomilo, že cestovný ruch bude moja srdcovka. V rámci práce som veľmi veľa cestovala, navštevovala rôzne krajiny, spala v rôznych hoteloch. Moja diagnóza je, že to čo sa mi páči, fotím a následne sa snažím aplikovať v praxi.

Akí sú Slováci hostia? Sme rozmaznaní?

Nepovedala by som, že sme rozmaznaní. Skôr by občas prekáža, že Slováci sa vedia sťažovať len doma. Tu sú si istí, že ovládajú 100 % jazyk. Akonáhle prídu do zahraničia, tak ich sťažovanie je minimálne. Niekedy mám fakt pocit, že si niektorí ľudia potrebujú niečo dokazovať. A z toho som naozaj smutná.

Ľudia ktorej národnosti sú najlepšími hosťami?

Neprecestovala som ešte celý svet, aby som mohla hodnotiť. Ja som sa v každej krajine kde som bola cítila príjemne a nikde sa mi nestalo, aby ma niekto chladne odbil alebo ma nejako ignoroval. V cestovnom ruchu je každý a jeden hosť veľmi dôležitý a ku každému je potrebné sa správať rovnako. Poskytnúť mu 100 % servis, byť priateľský a nezabúdať na úsmev. To vždy učím aj mojich kolegov. Úsmev je základ.

Kde sa vidíte o 5 / 10 rokov. Stále marketing ?

Ťažko povedať kde, aj keď mám svoje sny. Sny sú na to, aby sa plnili, tak verím, že aj tie moje sa mi podarí naplniť. Mám za sebou 9 rokov kariéry. Veľmi veľa som sa naučila a posunula ďalej. Raz by som ale chcela mať svoju PR agentúru, robiť poradenstvo v tejto oblasti. S kamerou sme si dávno potykali a nemám s tým problém. Veľmi ma však napĺňa aj organizácia eventov. Uvidíme, čo mi život prinesie. Jedno viem, chcem ostať v cestovnom ruchu.

V priebehu 1 roka ste otvorili 2 hotely. Aký je to pocit ?

Pocit jedinečný, ktorý sa nedá zažiť bežne. Práca ale omnoho náročnejšia. Pri otváraní hotela je potrebné myslieť úplne na všetko. Od vizitiek či ceruziek. Každý hotel je jedinečný, má svoj produkt a preto sa to ani nedá robiť „cez kopirák“. Keď mi príde do cesty ponuka otvoriť ďalší hotel, tak sa do toho rada pustím a využijem už skúseností ktoré mám.

Vymenili ste Vysoké Tatry a horskú destináciu za mestský hotel – Elizabeth a Vysoké Tatry za Beskydy. Prečo ? Neľutujete ?

Bola som vo Vysokých Tatrách 8 rokov a mala som pocit, že už som im nemala čo dať. Potrebovala som zmenu. Či pracovnú, či súkromnú. Prišla veľmi zaujímavá ponuka, tak som si povedala prečo nie. Ja sa nových výziev nebojím. Hotel Elizabeth patrí medzi top hotely Slovenska, je súčasťou Historických hotelov Slovenska a gro klientely sú korporáti. Učím sa a zároveň prinášam aj tatranský vietor do zabehnutého hotela. Čo sa týka Beskýd, bol to pre mňa úplne neznámy kraj. Ale mám veľké skúsenosti s destinačným marketingom v horskej destinácii a to plánujem aplikovať práve tam. Od novembra preberáme pod seba ďalšie subjekty a začíname s budovaním brandu REZORT Veľké Karlovice.

Moje rozhodnutie neľutujem, ale nikdy som nepovedala, že som Vysoké Tatry opustila definitívne. Raz sa tam určite vrátim. Teraz je ale moje poslanie a práca v Trenčíne a Veľkých Karloviciach.

Mnohým mladým ľuďom na Slovensku chýba motivácia pracovať a neustále sa rieši iba otázka platu. Čo vás najviac fascinuje na práci v cestovnom ruchu? Prečo sa Vám chce ráno vstať z postele a ísť do práce?

 Ja svoju prácu milujem celým svojim srdcom. Teším sa na každý nový deň čo mi prinesie. U mňa stereotyp nehrozí. Som veľmi akčný človek, ktorý keď už nemá čo robiť, tak si prácu hľadá, vymýšľa nové projekty, aktivity. A ten pocit, keď vidíte spokojných hostí alebo keď zacítite eufóriu na konci eventu odkiaľ odchádzajú hostia spokojní a šťastní je pre mňa to naj. To ma nabije energiou a vtedy si poviem, že „ďakujem, že mi veríte a dali ste mi možnosť byť tu pracovať pre vás.“

Bol vo vašej práci moment, na ktorý ste obzvlášť hrdá?

Práca prináša veľa okamihov, či už pozitívnych alebo negatívnych. Rozhodnutia, ktoré človek musí prijímať sú niekedy veľmi náročné a v tej chvíli nevie, či je to rozhodnutie správne alebo nie. Ja sa držím hesla, že všetko sa v živote deje kvôli niečomu  a až časom pochopíme súvislosti. Moment, ktorý si asi ale zapamätám do konca života je, keď som dávala vyjadrenie pre celý svet, že Defolympiáda na Štrbskom Plese nebude. Ten pocit sa nedá opísať, ale fakt neprajem to zažiť nikomu.

Ľudia z iných pracovných oblastí vo voľnom čase cestujú, chodia do hotelov… Keďže je pre vás cestovný ruch každodennou rutinou, ako relaxujete?

Veľa cestujem, spoznávam nové krajiny, ľudí, kultúru, gastronómiu. Ale sú dni kedy nerobím nič. V zime chodím lyžovať a v lete ma to láka skôr k vode, občas bicykel ale hlavne nech som na čerstvom vzduchu.

Keďže sme „kávičkári“, aký je váš vzťah ku káve? Pijete ju? Vychutnávate si ju? Alebo káva nie je vôbec „vaša šálka kávy“..? 🙂

Ráno si bez kávy ani neviem predstaviť. Zároveň je to pre mňa aj spoločenská udalosť. Veľmi rada „idem na kávu“ s priateľmi, kolegami. Ako sa pohybujem v cestovnom ruchu, tak rastiem aj ako gurmán. Počas štúdia mi stačila aj nesca do veľkého hrnčeka zaliata vodou a k tomu mlieko z chladničky. Dnes to už nevypijem. Radšej si nedám žiadnu. (smeje sa)

Text: Branislava Hronská, SB

Foto: Ondrej Bobek