Dominika Onofrejová z Fabrika by Domčine: „Naše koláče robíme s láskou a tradíciou“
V malej dedinke Blatné neďaleko Bratislavy nájdete miesto, ktoré bolo kedysi fabrikou a dnes je to Fabrika by Dominika Onofrejová. Kaviareň, ktorá je splneným snom majiteľky Dominiky Onofrejovej, je zároveň aj výrobňou, kde sa všetky sladké dobroty pečú a zdobia. Je to priestor s príbehom, za ktorým sú silné rodinné väzby. Viac o svojej láske k pečeniu, ktorú pretavila do úspešnej značky a aktuálne aj do vlastnej prevádzky, porozprávala Dominika v rozhovore.
Dominika, sedíme v kaviarni o ktorej si mi pred troma rokmi ešte len vravela. Tu vybúram toto, tu zmením toto a tu bude parkovisko. Veľmi realistické predstavy. Kedy však vznikla táto tvoja túžba a nápad na kaviareň?
Mať kaviareň vo mne dozrievalo pomerne dlho. Začalo sa to asi rok po tom, ako som začala piecť – pred siedmimi rokmi. Predtým som pôsobila v korporáte a učila som angličtinu v jazykovke. Zatúžila som po každodennej spätnej väzbe, inej socializácii a aj tom, aby som hneď moje koláčiky videla na tanieri našich hostí.
Čo bol prvý podnet, že si začala piecť?
Jednak sme vždy piekli s mamou a babkou. No v tom spomínanom korporáte prišli chvíle, keď som sa tam cítila iba ako číslo. Pracovalo nás tam veľa a práca nebola dostatočne ohodnotená alebo pochválená. V rámci psychohygieny som doma piekla, a keď som hotové produkty nosila do práce, spätná väzba bola super. Vraveli mi, že by som sa tomu mala venovať a že je to brutálne. Vtedy som pochopila, že sú veci, v ktorých viem byť super a výnimočná. A ak na nich budem pracovať a získam prax, ľudia ma budú poznať a nebudem len číslo.
A kedy nastal ten „aha“ moment?
Vo firme, kde som pracovala, záležalo na tom, ako sa manažérka vyspí. To bol pre mňa impulz, že som sa pridala do skupiny Slovenskej sporiteľne, ktorá robila mentoringový program. A vtedy sa to celé prehuplo.
Kto ti vtedy asi najviac pomohol?
Manžel mi pomáhal od začiatku. Jeho rodičia celý život podnikali a to je moje obrovské šťastie, pretože som vďaka nim vedela, že sa pri podnikaní nežije v istote, že človek musí „makať“. Na jednej strane je to super, „the sky is the limit“, ale na druhej strane neexistuje žiadna istota. Vďaka svokrovcom som nepotrebovala žiadne školenia, išla som do toho po hlave a program mi potom pomohol v nastavení cenotvorby, marketingu atď.
Dominika, vravela si mi o sebe, že si „mäkká“, ale i tak je veľmi odvážne rozhodnúť sa podnikať. Mňa museli trochu zastaviť až deti, lebo by som možno vyhorela alebo by bol zo mňa vorkoholik.
Ja som od začiatku niekde vnútri cítila, že pečenie je niečo, čo ma môže živiť a navyše ma to veľmi baví. Keď takú činnosť nájdeš v 24 rokoch, tak je to o to väčší „brutál“.
Keď si spustila výrobu, čo ti najviac pomohlo?
Áno, práve Slovenská sporiteľňa mi pomohla zoficiálniť a zlegalizovať moje podnikanie. Človek, ktorý pečie, sa nezobudí a nepovie si zo dňa na deň, že idem si zobrať pôžičku 100 000 € a začnem s výrobou a predajom. Je to dlhší proces, počas ktorého pečieš, pečieš, pečieš, máš kamarátov, kolegov, ktorým chutí a začnú si tvoje produkty objednávať a platiť ti za ne. Po čase – u mňa to bol jeden rok – som mala okolo seba komunitu ľudí, ktorí sa na mňa obracali pri svojich životných udalostiach. A spolu s tým prišla aj istota, že ma to uživí. A vtedy som si povedala, že idem do toho naplno. V tom čase som sa zapojila aj do programu Slovenskej sporiteľne. Takže to bolo ideálne načasovanie.
O čom bol vlastne ten program Slovenskej sporiteľne?
Bol to program pre začínajúce podnikateľky. Venovali sa mu ľudia zo Slovenskej sporiteľne z oddelenia sociálnej banky. Páčilo sa mi, že to bolo zamerané na ženy, lebo ženy málo podnikajú a sú vo vedúcich funkciách. Myslím, že ich v tom treba podporovať, pretože ženy si vedia skvele zorganizovať čas. Výberovým konaním som prešla vďaka biznisplánu o svojom podnikaní, ktorý bolo treba pripraviť. Vo výbere sme sa stretli staršie i mladšie ženy s rôznymi biznisplánmi. Bola tam baba s eventovkou, ďalšia šila vaky a dnes už je veľmi známa, bola tam staršia pani, ktorá založila portál na stretávanie seniorov, ktorí sú opustení. Mali sme rôznych mentorov a išlo asi o 12 stretnutí v priebehu 3-4 mesiacov. Boli sme na rôznych miestach v rámci Bratislavy, aj v centrále Slovenskej sporiteľne, v Trnave, Nitre atď. Každé sedenie mal na starosti nejaký mentor s iným zameraním. Jedna mentorka dokonca rozprávala o cykle žien. Vedela si, že najlepšie nápady máš v prvých dňoch cyklu?
Znie to skvele, určite ti to dalo veľa pri štarte do podnikania.
Každé sedenie nás veľmi posunulo vpred a to sa mi páčilo najviac. A boli tam aj dievčatá, ktoré ešte len mali v hlave nápad a zatiaľ nič neurobili. A ako sme sa stretávali, vždy sme si hovorili, čo máme v rámci nášho biznisplánu nové a tlieskali sme si. Na jedno sedenie však nikdy nezabudnem. Prišla som, a keď prišiel rad na mňa, povedala som, že dávam výpoveď. Všetci mi tlieskali. A hoci sme sa poznali len mesiac, vedela som, že práve im to chcem povedať, lebo ma najlepšie chápu.
Sedem rokov si piekla a snívala o podniku, ktorý by bol hneď vedľa vášho domu. Aká história sa spája s týmto miestom?
Začínala som vo svojej kuchyni a veľmi rýchlo som prešla do vlastnej výrobne u nás za domom na záhrade. Manželov dedko mal fabriku, obrovskú budovu. Pracoval ako lodník a na dôchodku v roku 1994 si zriadil fabriku, v ktorej mal veľké a ťažké stroje. Vyrábal zošity, knihy, špirálové bloky. Samotná budova fabriky má teda 30 rokov. Postupom času už nemal kto servisovať veľké stroje, ktoré boli zastarané. Aj roboty bolo menej. A vtedy som sa rozprávala s dedkom, že by som chcela ísť do väčších priestorov a že by som na to mohla využiť jeho veľkú halu. Dedko bol veľký vizionár, do všetkého išiel naplno. Jemu sa môj nápad páčil.
Mňa teší, že to bola fabrika a ešte stále to je Fabrika. 😊 Je to výrobňa a zároveň kaviareň. Takýto koncept existuje vo svete a je výborný, pretože k zákazníkovi sa dostáva ten najčerstvejší produkt. Interiér je jemne industriálny, ale nie nasilu. Tri roky som intenzívne vizualizovala tento priestor, premýšľala. Hľadala som priestor aj v Bratislave, ale žiaden mi nebol dosť dobrý. Fabrika pasuje k môjmu životnému nastaveniu, k rovnováhe, ktorú sa snažím udržiavať. Mám to kúsok od domu a rodiny, mojich chalanov. A hoci som tu od nevidím do nevidím, lusknutím prsta som doma.
Kto sú zákazníci Fabriky?
Okolo 10.00 hodiny sú to väčšinou mamičky. Na obed je tu hlucho a poobede Fabrika úplne ožije.
Čo všetko nájdeme vo vitríne a kedy začínate s pečením?
Aktuálne tu nájdete koláčiky, ktoré každý deň pečieme čerstvé a aj sa nám ich podarí každý deň vypredať. O 5.00 hodine ráno sa uprace výrobňa, dievčatá cukrárky chodia na 6.00 a na 7.00. Snažím sa, aby tu vždy bola aj nejaká poobedná cukrárka na dopekanie a dokladanie. Okrem koláčikov máme vo vitríne aj slaný karamel v skle alebo focaccie plnené aj neplnené a rôzne kysnuté produkty. Sezónne pribudnú napríklad halloweenske či vianočné tematické dezerty, suché pečivo atď. A čoskoro budú v ponuke aj chlebíky, bagety, lebo máme krásnu etážovú pec.
Nejaká špeciálna pec?
Áno, veľká krásna talianska pec Polin. Keď zoženieme pekára/pekárku – čo sa aktuálne javí ako niečo nemožné – začneme piecť chlebík a ďalšie pekárske výrobky. Plus do budúcna plánujeme aj raňajkové menu.
Čo sa týka sortimentu káv a nápojov – aká je ponuka?
Vyberala som lokálne nápoje. Kávu máme z petržalskej pražiarne Good Times Coffee. Je ovocnejšia a veľa ľudí ocenilo výber tejto kávy. A keďže sme kaviareň, chcela som v ponuke kvalitnú kávu. Máme dvojpákový kávovar a robíme aj filtrovanú kávu. Čo sa týka ostatných nápojov, išli sme cestou našich obľúbených nápojov, ktoré nám chutia. Máme tu víno Karpatská perla z vedľajšej dediny. Do budúcna sa nebránime ani iným vinárom.
A máme pivo Erb. Prešli sme ich výberovým konaním, keď si prišli pozrieť náš priestor. Erb totiž predáva iba niekoľko prevádzok. Zameriavajú sa na kvalitu, nie kvantitu. Videli, že naše koláče robíme s láskou a tradíciou, a to sa im páčilo. Zákazníci si obľúbili pivo, dokonca aj ženy. Mám aj čapované tmavé, fľaškové, dokonca špeciálne tmavé pivo Braxatoris, ktoré chutí po mangu a je vynikajúce.
Z ponuky alkoholu by som vyzdvihla oceňovaný slovenský gin Toison z likérky v Trenčianskych Tepliciach. Máme ich originál, ale aj Berry či veľmi populárny nealko gin a takisto ich bylinný likér Dr. Kramer. Sirupy SRP. máme z Rače a chutia výborne. Limonády z nich chutia ako od babičky. V lete sme každý deň robili aj čerstvú citronádu a domáci ľadový čaj. Teraz v zime sme zaradili kvalitnú horúcu čokoládu z vysokopercentnej talianskej čokolády, ktorú používame aj vo výrobe na pečenie. Na chladnejšie počasie sme zaradili skvelé slovenské baristické sirupy od Brown&Co syrups. Medovníčky a tekvica sú príchute, ktoré si ľudia dokonca kupujú so sebou aj domov. Stopercentné džúsy máme od Zdravo – plné ovocia chutia výborne.
Aké sú tvoje plány do budúcna s Fabrikou?
Veľa inšpirácií sme načerpali z návštevy českého hotela Endemit a špecifickej Kavárne Kovárne, ktorú sme navštívili v Čeladnej. Chceli by sme zväčšiť priestor na oslavy, lebo ľudia si to pýtajú. Už sme organizovali tri rodinné oslavy a baví ma to. Viem si tu predstaviť aj mikrosvadbu vonku, keď to tu trošku zintímnime.
Môžeš byť na seba naozaj hrdá, čo sa ti podarilo. Fabrika by Domčine sídli v malej dedinke Blatné pri Senci a chodí do nej pol Slovenska. To je veľký úspech. A robíš to, čo ťa baví. 😊
Chcela som tu vytvoriť hlavne priestor pre seba, kam prídem a spravím si všetko podľa seba. Som veľmi rada, že sa mi to podarilo. 😊
FABRIKA by Domčine nájdete aj na Facebooku a Instagrame.
Text: Simona Budinská
Fotografie: Dominika Noskovičová
