Ako zvládajú situáciu, aké opatrenia zaviedli a čoho sa obávajú predajcovia potravín?

Dnešná situácia vo veľkej miere zasiahla aj predajcov potravín. Pýtali sme sa preto – veľkých i menších hráčov na trhu, ako zvládajú situáciu, aké opatrenia zaviedli a čo im robí v súvislosti s budúcnosťou najväčšie vrásky. V nasledujúcich riadkoch nájdete odpovede Petra Varmužu z YEME, Martina Krajčoviča zo Slovenskej asociácie moderného obchodu a Dady Zvalovej z pekárne a bezobalových potravín U Dobrožrúta.

Peter Varmuža, generálny riaditeľ a majiteľ YEME

Aké opatrenia ste museli prijať v rámci súčasnej situácie?

Samozrejmosťou bolo splniť všetky nariadenia od štátu. Veľmi sa nás dotklo skrátenie otváracích hodín, ktoré je dramatické – museli sme zatvoriť v nedeľu a defacto zatvoriť, aj keď máme oficiálne otvorené pre dôchodcov, čo je pre nás prakticky zatvorené, od 9:00 do 12:00. Takto sme pripravení o 15 hodín cez týždeň a o 14 hodín v nedeľu, spolu tak 29 hodín za týždeň. Záujem zo strany zákazníkov je však výrazne vyšší, keďže sú zatvorené jedálne, kantíny, ľudia nemôžu ísť na dovolenku. A keď sa to všetko spojí so skrátenými otváracími hodinami, reguláciou 25 m² na jedného zákazníka, je to pre nás dosť stresové.

Ako situácia ovplyvnila vaše tržby?

Veľmi pozitívne, to bezpochyby. Ale netešíme sa z toho, pretože vôbec nemáme radosť z toho, kam sa uberá spoločensko-ekonomická situácia.

Ako chránite svojich zamestnancov?

Nutnosťou sú rúška, rukavice, dezinfekcia. Tiež dávame svojim pracovníkom poukážky na nákup, aby si mohli nakúpiť zeleninu, ovocie, ktoré im zabezpečia prísun dôležitých vitamínov. Okrem toho majú podporu zo strany vedenia, keďže sme zastavili všetky projekty, prácu na strategickom rozvoji a sústredíme sa iba na prevádzku.

Ako vnímate budúcnosť – čo vám robí najväčšie starosti, aký dopad bude mať na domáce hospodárstvo?

Bude to náročné, pretože opatrenia trvajú už pomerne dlho, a veľa malých a stredných miestnych firiem, najmä živnostníkov je v ohrození. Väčšie korporácie si dokážu lepšie poradiť, pretože majú aj vyššie finančné rezervy a podporu bánk. Keď sa opatrenia čoskoro uvoľnia, verím, že malé firmy a živnostníci vzniknutú situáciu dokážu prežiť a následne sa budú vedieť rozbehnúť. Pretože gro ekonomiky stojí na menších podnikateľoch, a to by bola obrovská škoda, keby sa väzby medzi nimi popretrhávali a museli by sa tieto vzťahy budovať nanovo. Verím, že hoci to bude veľmi ťažké, všetci to zvládneme.

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (pozn. redaktora: členovia Billa, Kaufland, Lidl, Metro, TESCO, dm drogerie, TERNO)

Aké opatrenia museli členovia prijať v rámci súčasnej situácie?

V súvislosti s krízou zavádzame množstvo preventívnych opatrení, ktoré sú nad rámec regulácie vyplývajúcej z nariadení Ústredného krízového štábu. Každý deň kompletne dezinfikujeme prevádzky, niektoré čistenia robíme aj počas plnej prevádzky, najmä obslužné pulty pri kasách, či lahôdkové pulty. Prijali sme preventívne opatrenia pri predaji nebaleného pečiva, aby sme zabezpečili maximálnu hygienu. K tomu musíme na základe rozhodnutí Ústredného krízového štábu regulovať vstupy do obchodov, čo spôsobuje značné problémy najmä v čase nákupnej špičky. Všetci členovia SAMO robia maximum, aby to zvládli, od začiatku krízy investovali do opatrení niekoľko miliónov eur.

Ako situácia ovplyvnila tržby členov?

Už dnes vyčíslujeme opatrenia voči kríze v miliónoch eur. Marec bol ovplyvnený jedným týždňom, keď prepukla panika a ľudia extrémne míňali, rovnako apríl bol ovplyvnený Veľkonočnými sviatkami. Avšak veľmi rýchlo sa následne spotreba utlmila a dnešná neistota ju tlačí nadol. Vidieť to je najmä na produktoch s vysokou pridanou hodnotou, na nepotravinovom a inom spotrebnom tovare, ktoréýsa takmer prestal predávať. Momentálne sa spotreba obmedzuje len na základné produkty s nízkou maržou. V prípade, že spotreba bude naďalej klesať, tak už v najbližších týždňoch to môže negatívne postihnúť aj prevádzky, ktoré môžu byť v súčasnosti otvorené alebo sa budú v krátkom čase otvárať.

Ako členovia chránia svojich zamestnancov?

Nielen na Slovensku, ale v celej Európe bol a stále je nedostatok ochranných materiálov. Zabezpečiť ochranné prostriedky pre zamestnancov sme sa snažili nákupom v zahraničí či v spolupráci so štátom. Rovnako sme cez manažérov prevádzok oslovovali rôzne manufaktúry a malé dielne, kde začali vyrábať tieto rúška a takto sme dokázali pokryť niektoré prevádzky v blízkosti týchto malých výrobcov rúšok. Okrem toho sa napríklad inštalovali ochranné plexisklá, distribuujú sa zamestnancom vitamínové balíčky či čerstvé ovocie, aby sme v maximálnej možnej miere predišli riziku nákazy.

Ako vnímate budúcnosť – čo vám robí najväčšie starosti, aký dopad bude mať na domáce hospodárstvo?

Dnes nie je možné odhadnúť presné dopady. Je zrejmé, že finančná kríza bude značná a bude veľmi dôležité, aké opatrenia príjme vláda, štáty, ktoré sú našimi kľúčovými partnermi a ako sa do celého procesu bude zapájať Európska únia.

Dada Zvalová, spoluzakladateľka zero waste predajne a pekárne U Dobrožrúta

Aké opatrenia ste museli prijať v rámci súčasnej situácie?

Hneď ako sa zatvorili škôlky a školy, museli sme si dať na váhu „zodpovednosť“ a „zodpovednosť“: vedeli sme, že keď už zatvoríme, bude pre nás veľmi náročné znovu otvoriť – ak vôbec. Nespadali sme do kategórie podnikov, ktoré musia byť zatvorené v dôsledku nariadení. Hľadali sme teda spôsoby, ako fungovať v obmedzenom režime. Napriek tomu sme museli prepustiť troch zamestnancov. Zriadili sme výdajné okienko, chceli sme zamedziť kontaktu medzi ľuďmi v čo najväčšej miere. Tiež sme do našej ponuky zaradili ovocie, zeleniny, začali sme robiť rozvoz.

Ako situácia ovplyvnila vaše tržby?

Napriek našim opatreniam sme zaznamenali pokles tržieb až o 30 %. Keďže sme v novembri minulého roka zatvárali prevádzku v Cvernovke, čo nás stálo dosť prostriedkov, prišli sme o finančný vankúš, ktorý sme si tri roky tvorili. Vhupli sme do tejto situácie bez možnosti čerpať zo svojich úspor. Je to pre nás náročné, pretože sme neboli schopní vyplatiť zamestnancom všetky  mzdy, rovnako sme ešte neuhradili ani DPH.

Ako chránite svojich zamestnancov?

Okrem výdajného okienka sme im zabezpečili rúška, ochranné rukavice, zastavili sme nákup do vlastných vreciek. Bolo to logické, no náročné rozhodnutie – tri roky sme totiž učili našich zákazníkov, aby nakupovali do svojich nádob. Tiež sme zastavili možnosť vracať nám obaly či papierové tašky, nezbierame nič, pretože je to potenciálny zdroj nákazy. Majú zabezpečené dezinfekčné prostriedky, každú hodinu dezinfikujú predajňu a zrušili sme tiež platbu hotovosti, dá sa u nás zaplatiť iba bezkontaktne. Kolegovi, ktorý má na starosti komunikáciu so zákazníkmi, sme umožnili pracovať z domu. Tiež sme začali pracovať na vlastnom e-shope, ktorý budeme spúšťať v troch fázach v priebehu najbližších dvoch týždňov – momentálne je spustená už prvá fáza.

Ako vnímate budúcnosť – čo vám robí najväčšie starosti, aký dopad bude mať na domáce hospodárstvo?

Momentálne nám robí najväčšie starosti finančná neistota. Okrem toho, bezobalové obchody sa už pred pandémiou pohybovali tak trochu v šedej zóne a predpokladáme, že v budúcnosti to bude prísnejšie strážené a tiež niektorí ľudia môžu mať z tejto formy aj strach. Rozhodli sme sa teda trochu transformovať, predelili sme predajňu – už sa u nás tak nebude dať kúpiť tovar na váhu a čapovaná drogéria osobne, riešime to všetko cez e-shop. Zákazníci si to nakúpia cez internet, nebudú musieť tráviť čas u nás v predajni, a tým budeme chrániť aj našich zamestnancov a klienti budú mať vyšší komfort. Tovar im totiž budeme v rámci Bratislavy aj dovážať. Pekárenská časť ostáva, takže sa transformujeme skôr na pekáreň a concept store a zvyšok tovaru budeme predávať cez e-shop a odosielať v rámci celého Slovenska. V týchto dňoch fungujeme len formou osobného odberu a dovozu v Bratislave, postupne však bude možné objednať si tovar z ktoréhokoľvek kúta našej krajiny. Týmto spôsobom sa snažíme zabezpečiť aj lepší cash-flow.

Text: Tomáš Turek

Foto: Tomáš Turek, archív prevádzok