Ak nie je spokojný personál, nebude spokojný ani hosť.

Radovan Kočvara tvrdí, že všetko v živote má svoj dôvod a zmysel. Každý krok sa stal preto, že sa mal stať. Ako sa na vedenie biznis hotela v Martine díva on?

Hotel Turiec patrí medzi prvé hotely v Turci a už od 70. rokov minulého storočia symbolizoval miesto, kde to žije. Kadiaľ viedla jeho cesta k dnešnej podobe?

Hotel sme vydražili od mesta Martin na otvorenej mestskej burze. Získali sme starý socialistický hotel po viac ako 35- ročnej prevádzke, takže si viete predstaviť, ako to tam vtedy vyzeralo. V roku 2008 sme ho kompletne zrekonštruovali, obnažili sme ho až na holú stavbu a všetko vymenili. Počas rekonštrukcie však prišla kríza a vízie, ktoré sme mali pred krízou, sme museli upraviť a prispôsobiť aktuálnej situácii. Od začiatku sme však vedeli, že chceme hotel orientovať na kongresovú turistiku a že nebude čisto zážitkovým či rodinným hotelom. Koniec koncov, predurčuje ho na to aj strategická poloha priamo v centre mesta pri pešej zóne. Martin je hlavne lekárske a strojárske mesto, máme tu vynikajúcu lekársku fakultu a veľa zahraničných študentov, chodí sem na stáže a kongresy veľa odborníkov z oblasti medicíny a farmácie, rovnako strojárov a ďalších. Náš hotel sa prirodzene stal miestom, kde sa radi stretávajú.

Čo vás priviedlo k práci v hotelovom biznise?

Som rodený Martinčan, v rámci strednej školy som rok študoval v kanadskom Québecu, potom som vyštudoval ČVUT v Prahe po vzore oboch rodičov, ktorí sú tiež stavbári. Od 19. rokov som podnikal v rôznych oblastiach, popritom som však stále mal blízko k HoReCa segmentu. A keď sa po rekonštrukcii naskytla šanca tento hotel viesť, prijal som ju ako profesionálnu výzvu. Verím, že všetko v živote má svoj dôvod a zmysel, a každý krok sa stal preto, že sa mal stať.

Nepozeral sa na vás niekto škaredo cez prsty, že vlastne naskakujete do rodinou rozbehnutého vlaku?

Na Slovensku máme taký národný šport – hanbiť sa za svoj úspech. V Amerike je úplne bežné, že rodičia od malička nosia deti do svojej firmy a keď podrastú, aktívne ich zapájajú do jej chodu a ukazujú im, že raz tú firmu zdedia. Lenže na Slovensku sa zaužívalo hanlivé označenie „povolanie syn” či „povolanie dcéra”. Ak robíte v rodinnom biznise, okolie sa na vás škaredo pozerá, akoby ste dostali všetko na striebornom podnose, nemuseli pohnúť ani prstom a vlastne si to nezaslúžite. Občas vyslovene čakajú, či a kedy zakopnete. Vôbec sa neberie do úvahy to, že aj vy si to musíte vydrieť. A že neraz práve tým, že ide o rodinný biznis, si nosíte prácu aj domov a ukrojíte mu veľkú časť osobného života.

Dalo by sa povedať, že zábavné centrum Aréna, ktoré je súčasťou hotelových služieb, je takým vašim dieťaťom…Ako vznikol nápad spojiť hotel so zážitkami?

Dlho sme s otcom chodili okolo zaujímavého, nevyužitého priestoru s rozlohou takmer 1000 metrov štvorcových, ktorý je od hotela vzdialený cca 800 metrov. Podobné zábavné centrum v Martine neexistovalo a mali sme pocit, že je to diera na trhu. Mali sme tu zábavné centrá pre deti, ale nič adekvátne pre dospelých. Chceli sme, aby mali príležitosť zrelaxovať aj inak ako večer v bare. Páčila sa mi kombinácia priniesť takúto formu zábavy Martinčanom, a zároveň rozšíriť škálu služieb pre hotelových hostí. Množstvo firiem k nám chodieva na kongresy či teambuildingy nie preto, že musia. Mohli by si predsa usporiadať kongres napríklad v Banskej Bystrici či na Liptove. Z nejakého dôvodu si však vyberajú región Turiec a náš hotel, a ja som chcel pridať ďalší dôvod, prečo sa sem vracať.

Akých hostí stretneme v Hoteli Turiec?

Najväčšiu skupinu našich hostí tvorí biznis klientela zo spomínaného strojárenskeho priemyslu, finančníctva, poisťovníctva, medicíny a farmácie. Často sú našimi hosťami aj športovci, mediálne známe tváre ako hudobníci, herci či politici. Sme miestom, kde sa odohrávajú kongresy, prednášky, workshopy a pracovné stretnutia, pretože na tieto účely máme aj veľkoryso vybavených 6 salónikov a veľkú kongresovú sálu s rôznou kapacitou. S tým je spojené aj ubytovanie a reštauračné či iné zážitkové služby nášho hotela, ako je wellness či zábavné centrum Aréna. No za zážitkami chodia cielene do Hotela Turiec predovšetkým Martinčania a ľudia z okolia. Ponuka nášho wellness centra, predovšetkým masáže, a hotelová kuchyňa sa tešia u domácich veľkej obľube.

Máte aj zahraničných hostí?

Najviac máme Čechov a Slovákov, no chodí k nám aj veľmi veľa Nemcov, v rámci lekárskej fakulty aj Nóri. V poslednej dobe sme zaznamenali veľký prílev hostí z Číny. Číňania však prekvapivo nechodia za biznisom, ale kvôli turistike. Martin je pre nich takým tranzitným mestom. Na noc k nám do hotela príde autobus Číňanov, prespia u nás, naraňajkujú sa a idú ďalej. A na ďalší deň príde ďalší autobus. V parku pred hotelom si zacvičia tai-či, na raňajky zjedia štyrikrát viac ako iní hostia, sú veľmi milí a menej nároční než hostia, na akých sme zvyknutí zo západnej Európy. Alebo ako Slováci.

Sú Slováci nároční hostia?

Slovenskí klienti sú veľmi nároční, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že jedni z najnáročnejších vôbec. Za to, čo si zaplatia, nekompromisne očakávajú stopercentnú kvalitu a o to viac, keď sú hosťami štvor- a viac hviezdičkových hotelov. Predpokladajú, že všetko bude dokonalé a pokiaľ sa prihodí hoci aj len drobná chybička, a nedostanú k tomu adekvátne vysvetlenie, radi vyjadria svoj názor. Pred pár rokmi napríklad nikto neriešil, že sa mu nepozdravil zamestnanec hotela. No dnes si ľudia dajú tú námahu a uverejnia na internete recenziu, v ktorej hodnotia to, ako sa im pozdravila chyžná. Hostia sú jednoducho v dnešnej dobe náročnejší než kedykoľvek predtým.

Ale to je dobre nie? Že ľudia sa naučili vyžadovať kvalitu…

Určite áno. Na druhej strane, netreba zabúdať na to, že ľudia nie sú stroje. A aj v tom najšpičkovejšom zariadení sa občas môže niekedy prihodiť niečo, čo sa niektorému z hostí z nejakého dôvodu nepáči. Pracovať s ľuďmi je samo o sebe náročné a hotelový biznis je o to náročnejší, že pracujete s ľuďmi na jednej i na druhej strane. Navyše, na Slovensku je v tomto odvetví chronický problém s nedostatkom zamestnancov, resp. s nedostatkom takých, pre ktorých by bola táto práca skutočným poslaním. A keď máte nespokojného čašníka,ktorý nerád robí svoju prácu alebo jednoducho nemá svoj deň, tak potom ani hosť nebude spokojný, lebo – povedzme si to narovinu- kto sa bude rád pozerať na personál, ktorý je na neho odutý…?

Čím by sa to dalo zmeniť?

Myslím, že by dosť pomohla výraznejšia podpora od štátu. V krajinách ako je Taliansko či Rakúsko si prevádzkovaním ubytovacích či gastronomických zariadení ľudia reálne zarábajú na živobytie. Často nemajú popritom iný biznis, práve naopak, pracujú tam celé rodiny. Na Slovensku je skoro nemožné, prevádzkovať hotel či reštauráciu bez toho, aby ste mali príjmy aj z iných činností. Prečo je to tak? Lebo podpora od štátu je prakticky nulová. Slovensko je dokonca jednou z mála krajín EÚ, kde platíme najvyššiu daň z pridanej hodnoty v turistickom ruchu (20% oproti cca 10 a menej %, ktorú platia ostatné členské štáty). Takáto vysoká daň však následne predražuje naše služby a potom jednak nie sme konkurenčne schopní a v druhom rade možno nevieme poskytnúť špičkovým zamestnancom také platové podmienky, aké dostanú v zahraničí. V uplynulom roku Slovensko navštívilo viac ako 5 miliónov turistov, čo je skoro o milión viac než predvlani a nechali tu nemálo peňazí. Otázka potom stojí, či by štát nemal pomáhať ubytovacím a gastrozariadeniam. Koniec koncov, odoberáme slovenské suroviny, platíme za každého hosťa miestny poplatok, vytvárame nemálo pracovných miest. Zamestnanci v tomto sektore však pochopiteľne neraz nie sú spokojní s platovými podmienkami, ktoré im vzhľadom na situáciu množstvo zariadení jednoducho nedokáže poskytnúť, odchádzajú do cudziny a potom sa tu bojuje s nekvalitou, na ktorú sa zasa sťažujú hostia. Mnohí sa sťažujú na cestovný ruch na Slovensku, lenže od štátu nemáme žiadnu podporu, aby sme ho mohli skvalitňovať a rozvíjať.

V čom sa odzrkadľuje potom tento deficit?

V cenách za služby, DPH, iné daňové a odvodové povinnosti predražujú konečné číslo, ktoré najviac zaujíma našich klientov. Pre niektorých slovenských hostí je napríklad naša cena za izbu na noc drahá. A potom sa u nás objaví hosť z Nemecka či z Rakúska alebo z inej časti sveta a je tou istou cenou prekvapený, pretože za takú úroveň služieb, aké ponúkame, je navyknutý zaplatiť aj dvojnásobne viac.

Máte pocit, že Slováci majú voči štyrom hviezdičkám predsudky?

Áno, zažili sme to tesne po rekonštrukcii. Domáci boli voči návšteve hotela rezervovaní, mali pocit, že to nie je nič pre nich. Našťastie sa to už postupne mení a najmä naše služby ako je wellness, hotelová kuchyňa či zábava v Aréne sa tešia veľkej obľube. A my podnikáme rôzne kroky, aby sme kvalitu sprístupnili ešte viac pre všetkých – aj pre tých, ktorí mali bázeň chodiť do štvorhviezdičkového hotela na kávu, obed či na masáž, pretože sa domnievali, že je to miesto, kde všetci musia nosiť biele rukavičky a mať elegantné šaty. Boli by sme radi, aby sa prestal štvorhviezdičkový hotel vnímať ako miesto, kde je to drahé a treba byť na úrovni. Ale aby ho vnímali ako miesto, kde dostanú v prvom rade kvalitu. Ceny našich jedál sú napríklad porovnateľné s inými podnikmi v Martine, pričom ponúkame len sezónne jedlá z čerstvých surovín, náš jedálny lístok nepripomína 50-stranovú kroniku. V prvom rade však prevádzkujeme hotelovú reštauráciu. Nemôžeme si dovoliť napríklad zatvoriť v nedeľu alebo na týždeň, lebo máme dovolenku. Máme ubytovaných hostí a pre tých musí byť naša kuchyňa otvorená. Preto je prevádzkovanie hotelovej reštaurácie náročnejšie na personál, suroviny či náklady. Bohužiaľ, mnohí ľudia tomu stále nerozumejú.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Chceli by sme hotel prinavrátiť Martinčanom. Hotel Turiec je známy tým, že bol kedysi kultovým miestom stretnutí a zábav domácich, a radi by sme znovu nadviazali na túto tradíciu a dali jej nový, moderný šat. Mojim snom je urobiť z Hotela Turiec miesto, ktoré si užijú aj domáci, aby sem prichádzali s tým, že tu jednak pohodlne zaparkujú v centre mesta, zaručene sa tu dobre najedia a nemusia sa hanbiť si tu dohodnúť pracovné stretnutie či rodinnú oslavu. A konkrétne: od októbra máme ponuku wellnessu rozšírenú o kryokomoru, ako jediní v Martine. Kaviareň, v ktorej práve sedíme, bude ponúkať špeciálne burgrové menu. Aj zábavné centrum Aréna je živý organizmus, stále skvalitňujeme jej služby a rozširujeme ponuku zábavných aktivít.

Ste známi aj organizovaním svadieb, plesov, silvestrov. Plánujete rozšíriť škálu eventov?

Určite áno. Dnes už nestačí iba ponúkať kvalitné služby, ale treba neustále prichádzať s niečím novým, čo klientov zaujme a motivuje ich k návšteve. V rámci hotela pravidelne organizujeme rôzne eventy – nielen pre hotelových hostí, ale aj pre domácich, ako je napríklad Martinský festival vína či náš autorský event Dnes varím JA, čo je gurmánske podujatie, kde môžu hostia v interaktívnej kuchyni nielen ochutnať špeciálne degustačné menu, ale aj byť svedkami jeho prípravy. Náš hotel je už teraz vychýrený aj organizovaním svadieb, plesov či tématických silvestrovských osláv, ale rád by som portfólium našich eventov ešte viac rozšíril. Plánujeme špeciálny ples a nové tématické večere, aké ešte v Martine neboli.

Na čo v rámci hotela ste najviac hrdí?

Na náš personál. Hoci Slovensko je čo sa týka personálu v HoReCa segmente v zlom stave, pretože je nedostatok kvalitných ľudí a šikovní mladí ľudia odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia, môžem povedať, že máme skvelý tím ľudí. Myslím si, že každý zamestnávateľ by si mal svojich zamestnancov vážiť, pretože predovšetkým v tomto biznise platí, že ak nie je spokojný zamestnanec, nebudete mať ani spokojných hostí. A ak nie je spokojný hosť, hotel nemôže byť z dlhodobého hľadiska úspešný. Ja som na našich ľudí skutočne pyšný.

Hotel Turiec sa môže popýšiť aj rôznymi oceneniami, z oblasti gastronómie a prekvapivo aj športu.

Áno, veľmi nás teší, že náš F&B manažér Stanislav Mačor sa tento rok umiestnil v prestížnom rebríčku Trend Top Someliérov 2017 za zostavenie vínnej karty. Naši šéfkuchári sú často pozývaní prezentovať svoje kuchárske umenie v televíznych programoch. Pravidelne sa umiestňujeme na popredných miestach aj v Trend Top Reštaurácie. Okrem toho sa za hotel zúčastňujeme na pretekoch v jachtingu, šesťkrát posebe sme sa ocitli na stupienku víťazov v rámci Trend Regata a teraz sme sa opäť vrátili na prvé miesto.

Text: Barbora Daxner

Foto: Ondrej Bobek