Cremì gelato & caffè: „Navždy budeme našim zákazníkom vďační za ich podporu”

Rozhodli sa zrealizovať svoj sen v čase, keď korona sny brala. Vsadili na kvalitu, originalitu, talianskú receptúru a poctivosť. A práve vďaka týmto atribútom sa stala prevádzka s pravým talianským gelatom Cremì gelato & caffè srdcovkou Trnavy. Svedčí o tom aj podpora ľudí, ktorí si k nim našli cestu sami. A práve za ich podporu v ťažkých časoch im budú manželia Čírovci navždy vďační. 

Cremì gelato & caffè nie je iba obyčajná zmrzlináreň. Skrýva v sebe vizuálnu lahôdku v podobe dizajnu či laboratória, ktoré dovoľuje zákazníkom nahliadnuť priamo do procesu výroby gelata. Dominik, čím je podľa vás vaša prevádzka charakteristická a výnimočná?

Jedna časť odpovede sa skrýva už vo vašej otázke, a tou je práve to laboratórium. Je prístupné všetkým zvedavým očiam, ktoré chcú vidieť, ako sa naša zmrzlina vyrába. Ďalšou charakteristikou je samotné gelato, jeho kvalita a originálne receptúry pochádzajúce priamo z centra Ríma. Ak hovorím originálne, myslím tým ako pôvod, tak aj exkluzivitu. Lebo receptúry, podľa ktorých varíme, vznikali v malej rímskej zmrzlinárni Cremì a pracovali na nich dvaja zmrzlinoví nadšenci niekoľko mesiacov. A ten proces neustále pokračuje. Čiže nemáme receptúry stiahnuté z webu, ale je to výsledok dlhodobého skúšania a kombinovania.

Tu by som sa vrátil k našej prevádzke, ktorú sme otvorili v historickej budove v centre Trnavy práve na mieste, kde bola v roku 1882 založená lekáreň „U koruny”. Ja zvyknem hovoriť, že sme prešli od alchýmie miešania liekov k alchýmii miešania pravej chute zmrzliny. Koniec koncov, zmrzlina je výborný liek na zlú náladu a vždy ľudí povzbudí nielen na tele, ale aj na duši. Som rád, že práve Cremì sa stalo prvým miestom v centre Malého Ríma, kde sa varí originálne talianske gelato.

Vrhnúť sa do vôd gastronómie ste sa rozhodli v roku 2020, čiže v prvom roku korony a pandemických opatrení. Ako vnímate spätne tento odvážny krok?

Naše rozhodnutie dozrievalo už dávno predtým. Asi o rok skôr som si ten projekt začal ukladať v hlave ako jedno veľké puzzle. Každý deň prišla nová myšlienka a na jeseň 2019 sme sa o tom s mojou manželkou Zuzkou začali otvorene rozprávať, začali sme riešiť detaily a lustrovať internet kvôli priestorom. Našli sme vtedy viacero priestorov, ale len jeden jediný sme videli naživo – a tam dnes sídli Cremì.

Bola to láska na prvý pohľad, dlho sme sa rozhodovať nemuseli. Horšie bolo, keď tesne pred podpisom nájomnej zmluvy prišli prvé vyhlásenia odborníkov o tom, že pandémia môže trvať 6 až 12 mesiacov. Vtedy sme sa zľakli a vážne sme riešili, či sa do toho pustiť, alebo nie. Ešte bol čas to ukončiť, investície neboli rozbehnuté. Dva faktory nás v tom však udržali. Prvým bola túžba vytvoriť niečo pekné, vlastné a trvácne. A ten druhý spočíval v tom, že ani ja, ani Zuzka, sme sa netúžili vrátiť do mediálneho kolotoča, v ktorom sme predtým pracovali.

Som ale veľmi rád, že nám v marci 2020 nikto nepredpovedal, že v tejto pandémii budeme žiť minimálne 2 celé roky a viac. Možno by sme sa v tom čase rozhodli inak. Prvý lockdown bol predsa len najtvrdší, odsedeli sme si ho s deťmi poctivo doma. Mali sme info z Cremì z Ríma, kde bola situácia naozaj zúfalá, podniky zo dňa na deň zatvorili, no napriek tomu museli platiť niekoľkotisícové nájomné. Čiže zábava to pre nás nebola, vedeli sme, že ak sa do leta situácia nezlepší, budú to len vyhodené peniaze. Ale dúfali sme a dnes sme radi, že sme nedúfali zbytočne.

Komplikácie s prerábkou a zariaďovaním prevádzky nám robili starosti. Taliani mali zatvorené fabriky a do mája ani len nekomunikovali. Cenové ponuky na pulty a iné stroje nechodili, čo nám spôsobilo omeškanie v otvorení. Pôvodne sme chceli otvárať v máji, nakoniec sme boli šťastní, že sa nám podarilo otvoriť v polovici júla. Aj to s jedným nezapojeným pultom na palete v strede prevádzky. Bola to kovbojka. 🙂

Medzi najdôležitejšie faktory úspechu patria práve hostia. Ako by ste opísali tých svojich? Našli si k vám cestu hneď, alebo si ju museli hľadať postupne?

Naši zákazníci sú top! A tu by som mohol skončiť. Ale nedá mi nepokračovať. Okrem toho, že sme otvorili v strede leta, kedy je zmrzlina jedným z najpredávanejších produktov vôbec, mali sme trošku problém počas prvých dní nasýtiť ten dopyt. Prvý deň otvorenia bol u nás jeden párik hneď trikrát! Áno, tri! Po prvej ochutnávke dali „dupľu” a večernú prechádzku mestom smerovali okolo nás. Ohlasy boli úžasné a bez žiadnej reklamy sme za pár dní mali vonku dlhé rady. Vedeli sme, že ľudia sú hladní po kvalite. Ale že až tak, to prekvapilo aj nás samotných.

Čo nás ale šokovalo, prišlo práve po sezóne, na jeseň, keď sa zatvorili prevádzky a predávali sme len cez okienko alebo donášku. Ľudia prišli na zmrzlinu so slovami: „Prišli sme vás podporiť,”, „len nezatvorte,” alebo „dúfame, že to prežijete.”. Mali sme pocit, že aj keby sme nemali zmrzlinu a dali by sme pokladničku ako v kostole, našli by sa ľudia, ktorí by nám tam na podporu niečo hodili. Boli to neuveriteľné a spontánne gestá. Navždy budeme našim zákazníkom vďační za ich podporu. Viac ako tie financie nás povzbudzovali ich slová.

Pomoc tým, ktorí to potrebujú, je čoraz dôležitejšia a žiadanejšia. Aký postoj máte k charitatívnej pomoci? Zvyknete nejakým spôsobom podať pomocnú ruku? Ak áno, akým?

Mal som možnosť precestovať svet a videl som miesta, kde by nikto z nás nechcel žiť. Hovorím napríklad o slumoch v Afrike. Pracovne som navštívil niekoľko takých miest a tú biedu by som neželal naozaj nikomu. Tam to s človekom pohne a povie si, že nikto by nemal žiť a umierať v takých podmienkach. Čiže áno, rád podporím projekt, ak viem, že tie prostriedky putujú tam, kam naozaj majú. Mnohé cirkevné organizácie túto činnosť vykonávajú a videl som to na vlastné oči v Afrike a Ázii. Patrí im za to môj obdiv. Ale pomôcť vieme aj u nás. Asi každý z nás zažil pri sebe ruku žobráka. Život v Ríme, kde funguje medzinárodná žobrácka mafia, ma naučil jednému: peniaze do ruky nedávam, radšej darujem alebo kúpim jedlo. Niektorí tým pohrdnú, ale človek naozaj v núdzi je veľmi vďačný aj za kúsok chleba.

So zvýšenou potrebou pomáhať prichádzajú aj nové projekty a nové formy pomoci. Takou je aj iniciatíva „Darujte dobrotu, ktorá zahreje ľudí v núdzi“. Prečo ste sa rozhodli zapojiť?

Lebo je to ľudské. A prirodzené. Ak vieme aj my s dosahom na spoločnosť, v ktorej fungujeme, pripomenúť ľuďom, že stále sú okolo nás takí, pre ktorých je naša malá pomoc veľkou, urobíme to s radosťou.

Stačí tak málo, aby ste sa stali niekoho záchrancom. A čo musíte spraviť? Iba si odpustiť jeden koláčik či jednu kávičku. Pretože pre niekoho to bude znamenať teplú deku či hrejivú polievku. Pridajte sa aj vy a #darujtedobrotu na www.charitapomaha.sk. Ľudia v zariadeniach pre ľudí v núdzi vám budú viac ako vďační.

Text: Dominika Noskovičová

Foto: Ondrej Bobek