Lucia Ratkovská: Chcem z Vershu vybudovať miesto, o ktorom sa bude hovoriť

Ambiciózna, cieľavedomá a úspešná mladá dáma, ktorá si to rovno zo strednej školy namierila na manažérsky post vo vychytenej prevádzke. S krátkou zastávkou za barom, lebo ako sa hovorí, najlepší šéf je ten, ktorý vie zastúpiť svojich kolegov. A to ona vie na stopäťdesiat percent. Na hotelovej akadémii totiž nezaháľala a zo štúdia hotelového manažmentu vyťažila maximum. Prax v 5-hviezdičkových hoteloch, stáž v Japonsku, kurzy v baristike a carvingu či organizovanie súťaží. Mať Luciu v tíme je z profesionálneho aj ľudského hľadiska sen každej gastro prevádzky. Najnovšie ju zlákal koncept Vershu v Senci, kde sa môže jej kreatívna duša naplno realizovať. 

Po troch rokoch práce vo vychytenom podniku Enjoy Bistro v centre hlavného mesta si sa rozhodla zmeniť pôsobisko a Bratislavu vymeniť za Senec. Čo ťa k tomu viedlo?

Gastronómiu milujem, rovnako baristiku. Už som však bola unavená z hlavného mesta plného turistov a príliš rýchleho tempa života.

Za tie tri roky si sa však toho veľa naučila…

Áno, začala som tam pracovať ešte ako študentka piateho ročníka Hotelovej akadémie v Bratislave. Oslovili ma s tým, že otvárajú nový podnik v centre, predstavili mi svoju víziu a mne sa to zapáčilo – byť pri zrode niečo nového a pekného. Prijala som miesto baristky ako ich vôbec prvý zamestnanec. Videla som, ako sa ten podnik tvoril a rástol, ako zo starého priestoru vznikol nový, ako sa zariaďovalo. Pol roka som tam pracovala za barom. Ale keďže som dosť ambiciózny človek a mám svoje túžby a ciele, začal mi byť bar malý. Chcela som robiť niečo tvorivé, vymýšľať nové veci. V tom čase sa tam v rámci manažmentu udiali personálne zmeny a mne ponúkli manažérsky post. Kaviareň spolu s bistrom zamestnávala 17 ľudí a ja som sa spoza baru premiestnila do kancelárie, čiže nad bývalých kolegov, ktorých som teraz mala manažovať, a hovoriť im, čo áno, čo nie a viesť celú prevádzku. Bola to moja veľká škola života.

Čerstvá absolventka hotelovej akadémie, polroka za barom a hneď manažérsky post. Nejako mi to nesedí… Ty si asi nebola len taká radová študentka, však?

Čo ma odlišovalo od mojich spolužiakov, bol môj prístup k novým výzvam a pracovným ponukám. Ich prvá otázka vždy bola, koľko za to dostanú, ale mňa zaujímala samotná práca a to, že môžem získať nové skúsenosti. Nebolo podstatné, že to budem robiť zadarmo. V rámci školy som absolvovala rôzne praxe v päťhviezdičkových hoteloch v Bratislave kvôli získaniu výučného listu. Najviac som však hrdá na to, že sa mi podarilo vycestovať na polroka na stáž do Japonska.

Predpokladám, že to bola tvoja najväčšia životná skúsenosť…

To áno. Bolo to úplne o niečom inom ako prax v Bratislave. Spoznala som tam samú seba. Zistila, či sa viem nejakým spôsobom prispôsobiť a začleniť do úplne inej kultúry a zvykov. Či dokážem zabudnúť, čo je doma. Ak sa tam neprispôsobíte, nemáte šancu. Pretože tá krajina a nátura je úplne iná. Bolo to pre mňa veľké poznanie a míľovými krokmi ma to posunulo ďalej.

K akej práci si sa tam dostala?

Pracovala som ako čašníčka, ale vôbec som nevedela po japonsky. Cestovala som na úplný juh Japonska, kde je vytvorený gastro komplex, kde sa čapuje aj české pivo a Japonci poznajú a propagujú našu krajinu. Tí ľudia však boli zarytí Japonci, spätí s krajinou a prírodou a veľmi ťažko si medzi seba niekoho púšťali. Zvykli si síce, že tam chodia decká zo sveta na stáže, ale veľmi dlho trvalo, kým sa mi podarilo vytvoriť nejaké priateľské vzťahy.

Ale nakoniec sa ti to podarilo a dokonca si sa do Japonska vrátila.

Áno, po roku ma pozvali na svadbu. Pozvanie som prijala a zažila pravú japonskú svadbu so všetkými tradíciami a zobrali ma aj na čajové obrady. Vybudovala som si tam veľmi veľa dobrých kontaktov. Za všetko ďakujem mojej triednej učiteľke na strednej škole Ivete Menyhartovej, ona mi ukázala tú cestu, ako sa to dá. Podporovala ma a verila mi, že to zvládnem. Tým, že som chcela a nebála sa výziev, som sa posunula niekde inde. Išlo o tie skúsenosti, ktoré sú neprenosné.

Tvojou srdcovou záležitosťou je aj baristika. Kde si sa k nej dostala?

Pred 6 rokmi, keď sa o nej až tak veľa nevedelo, som v rámci školy chodila na kurzy k Stanovi Cibuľovi. Prešli sme si všetkým – čo je to káva, ako a kde sa pestuje, ako sa pripravuje espresso a nápoje, ktoré z neho vychádzajú, naučil nás techniku latté art. Kreslenie obrázkov do capuccina ma doteraz veľmi baví a vyskúšala som si to aj na súťažiach, kde som získala nejaké ocenenia. Stano Cibuľa si ma na škole podchytil a začali sme spolupracovať. Organizoval svetové majstrovstvá v baristike, ktoré bývali každý rok na Danubius Gastro v Inchebe. Prvý rok som tam umývala kávostroje a na ďalší organizovala a manažovala súťaž. Keď som sa zamestnala, nemala som už na tieto aktivity čas. Stanovila som si iné priority. Ale latté art vždy bude moja srdcovka a tu vo Vershi mám priestor aj na to.

Čím si ťa koncept Vershu získal?

Vo Vershi je to o stálych zákazníkoch, a presne to som potrebovala. Vymeniť hlavné mesto za menšie a turistov za štamgastov. Versh je výnimočný na toto okolie (nerátam Bratislavu), tým ako vyzerá, ako je zariadený a rovnako sortimentom. Tvoria ho dva podniky – kaviareň a bar – v rámci jednej budovy, ktorá sa nachádza v strede pešej zóny na Lichnerovej ulici. S majiteľmi Vershu sme sa poznali už dávnejšie. Lákali ma sem a hovorili, že raz ma určite zlomia a budem im manažovať podniky. (smiech) Keď som dala výpoveď v Bratislave, zostala som bez práce. Párkrát sme sa stretli, slovo dalo slovo a od septembra minulého roka pôsobím tu. Veľa spolu diskutujeme a ja ich nápady dotváram a realizujem. Som kreatívna duša a potrebujem stále niečo tvoriť a vymýšľať, teším sa, že tu mám na to priestor aj vytvorené podmienky. Cítiť tu pohodovú, domácku atmosféru a to, že tento koncept vznikol z nadšenia a pre radosť, aby sa majitelia mali z čoho tešiť vo voľnom čase, keďže majú iné zamestnania. Preto aj názov Versh (verš). Skrýva v sebe majiteľkinu lásku k básňam a štúrovskej poézii. Na nápojom lístku nájdete napríklad verše z Maríny, čo dotvára poetickú náladu a celkovú atmosféru podnikov so živými kvetmi v oknách a voňavými koláčmi vo vitríne.

Čo konkrétne pre Versh vytváraš?

Akcie pre ľudí. Prvá akcia, ktorú som na jeseň zorganizovala, bola vyrezávanie tekvíc pre deti aj dospelých. A ja som sa zapojila tiež. Na škole som okrem baristiky absolvovala aj kurz carvingu – dekoratívne vyrezávanie do ovocia a zeleniny. Veľmi ma to chytilo a pochodila som aj rôzne súťaže. Preto som si zobrala svoju výbavu nožov a naše tekvice vo Vershi si chodili Senčania fotiť ako umelecké diela, bol to veľký pútač podniku. V decembri zas ponúkame každý piatok víno a mastný chleba s cibuľou zdarma. Chceme sa tak poďakovať našim stálym zákazníkom, že k nám celý rok chodia. Ale ľudia sa toho doslova báli, že im v dnešnej dobe chce dať niekto niečo zadarmo. Mávame aj dámske večery, aby sme sem naučili chodiť aj dámy a rovnako degustácie výberových alkoholov, či už rumov, whiskey alebo cigár, pre pánov. Degustačné večery nám pomáhajú zisťovať chute zákazníkov. Vieme tak, čo obmieňať, čo doplniť. A hlavne dávame možnosť ľuďom vzdelávať sa, dozvedieť viac a oni to skutočne oceňujú. Aj malé mesto ako Senec si zaslúži kvalitný podnik a výnimočnou ponukou.

Ako dlho Versh funguje?

Od mája 2016. V týchto priestoroch sa nachádzala pôvodne kaviareň Impressia, ktorú noví majitelia odkúpili a premenovali na Versh – café & wine. Druhá prevádzka Versh – drinks & cigars vznikla následne. Dievčatá, ktoré pre nich robili, mali chuť sa rozrásť, zväčšiť, ale odísť do iných priestorov nebolo reálne. Keď sa v rámci tejto budovy uvoľnil ďalší priestor, majitelia sa rozhodli vytvoriť obývačkový bar pre ľudí, ktorí tu žijú a priateľov, ktorí sem chodia na kávu. Kde si dospelí ľudia vedia oddýchnuť, posedieť, porozprávať sa ako v obývačke – len nie s knihou v ruke, ale s pohárom vína, koňaku alebo rumu, a popritom si bafkajú cigaru. Alebo sem môžete zájsť pred večerou či po večeri, keď máte chuť si ešte niekde polhodinku – hodinku kultúrne posedieť. Nehrá tu hlasná hudba, nie je to tu zadymené.

Cigary v názve evokujú, že ide o bar určený hlavne pre pánov…

Nie je to pánsky podnik – hoci ľudia si to spočiatku mysleli, aj to, že sa tu bude fajčiť. Tomu sme sa však chceli vyhnúť, tu sa môžu fajčiť len cigary a dali sme si záležať na odvetrávaní. Určite je tu priestor pre dámy. Cez deň sem môžu zájsť na kávu a koláč, poobede na limonádu, drink a podvečer na vínko alebo ochutnať nejaký rum – máme na výber rôzne, aj sladké, ktoré pripomínajú likér. Už sa to postupne naučili a chodia si sem posedieť – či už učiteľky zo školy, úradníčky z blízkeho úradu alebo mamičky, keď odovzdajú deti svojim partnerom a spravia si babský večer. Tiež pre nás nie je problém usporiadať súkromnú oslavu či pracovný míting pre maximálne 30 ľudí. Môžeme si to dovoliť, lebo kaviareň zostáva otvorená.

Hovorí sa, že Senec je turistické mesto. Slnečné jazerá v lete žijú turistami. Ty však hovoríš, že Versh je vybudovaný na stálych zákazníkoch.

Áno, rovnako ako aj ostatné podniky v centre. V lete sú všetci na jazerách, tam je to uzavreté, len občas sa turista prejde aj do mesta. O to viac sa musíme snažiť, aby sme si svojich štamgastov udržali. U nás majú napríklad na výber rôzne šálky. Funguje to tak, že ľudia si sem chodia vypiť kávu či capuccino do svojej šálky aj niekoľkokrát za deň – niekto má rád kvietkovanú, iný s červenými guličkami alebo žltú či tyrkysovú.

A podľa nálady si môžu vybrať, kde si chcú posedieť – či v kaviarni alebo v bare.

Presne tak! V oboch si môžu pochutnať na vynikajúcich koláčoch od Pána Koláčika, malej seneckej výrobničky MyCakes a ešte od dvoch súkromných dodávok, ktoré si strážime, aby nám ich neprebrala konkurencia. Najobľúbenejšie sú karamelový cheessecake, bezlepková maková torta a jablkový koláč zo špaldovej múky s bielkovou penou. Ten je vždy do hodiny preč. Občas napečie aj pani majiteľka. Už sa medzi ľuďmi traduje – „poď, zoberiem ťa na super kávu a koláč do Vershu“.

Aké máš plány do budúcna?

Budovať značku Versh – na kaviarni, ale hlavne na bare. Bar má pre mňa veľký potenciál. Naďalej sa chcem venovať degustáciám a organizovaniu rôznych akcií. Rada stretávam zaujímavých ľudí, ktorí ma inšpirujú a nakopnú. Musím povedať, že vďaka kontaktom, ktoré som si od strednej školy vybudovala, viem do Senca pritiahnuť kvalitných ľudí, ako sú napríklad ambasádori rôznych značiek, ktorí mi vedia pomôcť a podieľať sa so mnou na degustáciách. Chcem z Vershu vybudovať miesto, o ktorom sa bude hovoriť.

Versh drinks & cigars nájdete na facebooku a instagrame.

Text: Kristína Brezinová Rídekyová

Foto: Kristína Brezinová Rídekyová