Srdcom filantrop aj kávičkár: Richard Kopún o Slovenskej chránenej dielni, ktorá je jeho pýchou

Slovenská chránená dielňa, kde vznikajú mnohé krásne i vzácne veci pod rukami pracovníkov so zdravotným znevýhodnením, bola ďalším cieľom našej návštevy v meste Piešťany. Zakladateľ a vedúci Richard Kopún nás ňou ochotne previedol a porozprával nielen o svojej práci, ale aj záľubách, rodine, láske ku káve a oceneniach, ktoré nedávno získal.

Málokto pracuje s toľkým odhodlaním a dokonca aj vtedy, keď prekonáva takmer dennodenne „prekážku“ danú do vienka pri narodení. To všetko sme na vlastné oči videli u pána Kopúna, ktorý napriek achondroplázii (genetická porucha disproporčnosti postavy, pozn. red.) úspešne vedie Slovenskú chránenú dielňu. Stíha sa však venovať aj svojej manželke, trom synom, občianskemu združeniu Palčekovia či jednému zo svojich hobby – príprave a degustácii kávy.

Počas našej návštevy sa nám pochválil aj významnými oceneniami, ktoré v poslednom období dostal. Jedno priamo od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšie od mesta Piešťany. Získal cenu Filantrop roka.

Pán Kopún, ste dôkazom toho, že nič nie je nemožné, keď človek niečo veľmi chce. Vy ste si išli za svojím a z vašej iniciatívy vznikla Slovenská chránená dielňa. Spomínate si na vaše začiatky?

Živnosť som si otvoril v roku 2007, no zaoberať sa výrobnou činnosťou sme sa začali až v roku 2009. Od roku 2010 sme už fungovali ako Slovenská chránená dielňa s. r. o., dostali sme prvé dotácie na zakúpenie niektorých jednoduchých strojov a prijali sme prvých 10 zamestnancov. Neuveríte, ale 5 ich u nás ešte stále pracuje, patria medzi piliere a som rád, že sú stále tu.

Zamestnávate iba ľudí so zdravotným znevýhodnením?

Pracujú u nás hlavne zdravotne znevýhodnení, no máme tu aj 8 pracovníkov, zväčša manuálne pracujúcich, ktorí majú iné zdravotné problémy. Naša firma pracuje s ľuďmi s citom a porozumením. Držíme sa troch základných pravidiel. Prvé – práca nesmie škodiť zdraviu, druhé – prácu musíme urobiť kvalitne, nie rýchlo, a tretie – neakceptujeme konflikty či agresiu. Snažíme sa, aby nikto nezažíval v práci stres, ale našli v nej pocit istoty a stability. Chceme, aby sa tešili zo sebarealizácie a z uplatnenia, z príjemnej atmosféry na pracovisku. Samozrejme, stávajú sa aj chybičky. Mýliť sa je ľudské, no treba sa potom z každej chyby poučiť a ísť ďalej.

Oddychovať aj rehabilitovať pod jednou strechou: HENDI CENTRUM v Piešťanoch ponúka oveľa viac

Čítať viac >

Počas návštevy manuálnej dielne ste spomínali, že v Slovenská chránená dielňa zamestnáva vyše 40 ľudí. Napriek tomu cítiť, že k sebe navzájom pristupujete skutočne familiárne, s citom a pochopením…

Podporujeme spoločné stretávanie sa a rozhovory napríklad aj tým, že preplácame zamestnancom určitú časť z účtu, keď si po práci idú sadnúť na kávu, čaj či pivko. Rovnako podporujeme aj účasť na športových akciách, napríklad ak si idú zamestnanci zaplávať. Spoločne navštevujeme rôzne kultúrne podujatia, ktoré do určitej miery hradíme. Samozrejmosťou sú aj 3 pravidelné firemné akcie, ktoré sa u nás konajú. Jednou z nich je oslava mojich narodenín v septembri a, samozrejme, v týždni pred Vianocami sa všetci tešíme na spoločný vianočný obed.

Vidno, že vám na ľuďoch v Slovenskej chránenej dielni záleží. Predsa len, spomeniete si na niekoho, koho príbeh vo vás niečo hlboké zanechal?

Som nesmierne hrdý na náš tím. Snažíme sa dať šancu ľuďom, ktorí by sa možno inde nezamestnali. Napriek tomu nemôžeme zamestnať úplne všetkých, napríklad autistov či ľudí s Downovým syndrómom. Niektorí sú totiž na tom zdravotne veľmi zle a neboli by schopní svoju prácu vykonávať kvalitne. Keď však už niekoho zamestnáme, snažíme sa z človeka „vytesať“ to najlepšie. Spomeniem príbeh šikovného chlapca, grafika. Jeho mama k nám prišla s prosbou, či by sme ho zamestnali. Bola dokonca ochotná vzdať sa opatrovateľskej dávky na syna, ktorý túžil po sebarealizácii. Mnohé firmy ho odmietli pre jeho kožné problémy. Dali sme mu šancu a on sa osvedčil. Stala sa z neho hviezda v grafike. Navyše je to milý, obetavý, snaživý, pracovitý a kreatívny človek. Som na neho nesmierne pyšný. Raz som mu povedal: „Miško, urob vianočný pozdrav, vytlač ho a prines mi ho podpísať. Pošleme ho tým firmám, ktoré ťa odmietli vziať, so slovami – ďakujem, že ste ho neprijali.“

Nielen zamestnanci, ale aj firmy majú vo vás veľkú oporu. Môžeme dokonca hovoriť o veľkých výhodách a úľavách. Aké sú to?

Spoluprácou so Slovenskou chránenou dielňou môžu firmy skutočne veľa získať. Výhodou je jednoznačne cena práce, ktorá je väčšinou nižšia než v iných spoločnostiach. Druhý aspekt je sociálny – vďaka objednávkam majú prácu zdravotne znevýhodnení. Poskytujeme firmám aj náhradné plnenie.

Môžete opísať, čo to presne znamená?

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako 20 zamestnancov, by mal zamestnať aspoň 1 zdravotne znevýhodneného človeka, čo sa niektorým firmám nedarí uskutočniť. Museli by však pre nesplnenie tejto podmienky platiť pokutu vyše 1 500 eur. Ak však takáto spoločnosť dá prácu Slovenskej chránenej dielni, my im spolu s faktúrou vystavíme protokol, že sme urobili náhradné plnenie. Oni tlačivá predložia úradu práce a vďaka tomu neplatia pokutu. Vážime si našich klientov, sú na nás dobrí a mnohí sa pravidelne vracajú. Vedia, že odvádzame našu prácu kvalitne, ekonomicky a poctivo.

Videli sme manuálne dielne, tlačiarenské priestory, ale aj tie cukrárenské či krajčírske. Slovenská chránená dielňa má veľmi široký rozsah služieb. Odbočím teraz ku káve. Už ste pracovali v dielni aj s touto surovinou?

Áno. Najčastejšie počas prípravy a balenia vianočných darčekov do firiem. Balíčkujeme kávu obvykle do 50-gramových balíkov. Pridávame k nej aj čaj či med. To všetko patrí k Vianociam.

Ako ste na tom osobne s kávičkovaním? Rád si doprajete šálku?

Zbožňujem kávu. Pri jej príprave uprednostňujem pákový kávovar, keď máte všetko pod kontrolou. Často návštevám vysvetľujem, ako sa z jedného zrna dá vykúzliť viac chutí kávy. Všetko závisí od zomletia (najemno či nahrubo), filtrácie kávy, spôsobu filtrácie, teploty vody či dĺžky extrahovania, dôležitý je aj pomer/objem vody. To všetko upravuje chute kávových zŕn. Je to hotová alchýmia, ale veľmi ma to baví. Najradšej mám malé remeselné pražiarne. Dobrá káva nesmie byť pred prípravou dávno pražená, maximálne 5-6 týždňov, inak sa v nej stráca aróma a sviežosť.

Čo okrem kávy je ešte vaším súkromným koníčkom?

Moja rodina. S manželkou sme spolu 21 rokov a máme 20-ročné dvojičky, chlapcov, a 16-ročného syna. Jeden zo starších chlapcov má 1,80 metra a druhý 1,40 metra. Zdedil genetickú predispozíciu po mne. Aktuálne pracuje u nás na grafickom oddelení. Tretí syn má normálny vzrast. Všetci sú študovaní a majú ambície v živote niečo dosiahnuť. Deti nám robia radosť. Určite považujem za najdôležitejšie životné rozhodnutie dobre sa oženiť. To ostatné sa dá počas života ovplyvniť. (Smiech.) Okrem toho ma napĺňa starostlivosť o Slovenskú chránenú dielňu. Rád som s priateľmi, chodím na koncerty, športové akcie, relatívne dosť cestujem a sledujem formulu 1. Mám však aj nedostatky, málo pohybu, a to napriek tomu, že po Piešťanoch chodím na bicykli. (Smiech.)

Je obdivuhodné, ako otvorene rozprávate o vašom zdravotnom znevýhodnení, že vám v ničom nebráni a idete si za svojimi snami…

Snažím sa podporiť rodičov, ktorí majú deti s achondropláziou, že všetko záleží len na výchove a prístupe. Ostatné diagnózy či mutácie sú oveľa horšie. Aj preto som založil spoločne s priateľom Občianske združenie Palčekovia a je to aj jeden z dôvodov, prečo som vybudoval Slovenskú chránenú dielňu. Som dôkazom, že aj nízky človek môže byť manažérom, zamestnávateľom, a nie osobou, ktorá len čaká na dávky a je závislá od štátu. Bojujem za to, aby deti s naším zdravotným znevýhodnením nemali v škole asistentov, pretože si myslím, že to iba stavia bariéru medzi deťmi. Budú sa cítiť izolovane. Ja som mal stoličku nižšie, aj lavicu, stolček na záchode, vždy som si poradil. Určite existujú vážnejšie ochorenia a diagnózy, ktoré vyžadujú pomoc. Byť malým nie je žiadna tragédia.

Slovenská chránená dielňa je aj na Facebooku a Instagrame.

Text: Zuzana Valovičová

Fotografie: Ondrej Bobek

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.