Pán Tymián: „Najväčším kritikom som si ja sám“

Dalibor Rákóczy, známy ako Pán Tymián, rozvoniava receptami nielen svoju kuchyňu, ale aj sociálne siete, kde si získal tisíce fanúšikov autentickosťou, vášňou pre gastronómiu a zmyslom pre detail. V rozhovore pre Kávičkárov prezradil, prečo je tymian jeho obľúbenou bylinkou, ako sa dostal od varenia pre seba až po vlastnú značku produktov, no i to, prečo miluje kávu. Otvorene hovorí aj o tom, aké je vydať kuchársku knihu bez vydavateľstva. Ťažké, ale zároveň čarovné.

Ako si sa dostal k vareniu a tvoreniu receptov?

K vareniu a času strávenému v kuchyni som sa dostal klasicky – hladom. Keď som mal dvadsať rokov, odsťahoval som sa do Veľkej Británie a tam nebolo na výber. Musel som si variť, inak to nešlo. Považujem sa za kreatívneho človeka a aj varenie je proces, ktorým vieš potešiť iných. Kým som sa od soté z kuracieho mäsa so smotanou dostal k niečomu naozaj zaujímavému, chvíľu to trvalo. Dnes je to už štrnásť rokov a stále nekončím. Vo Veľkej Británii som mal zdieľané bývanie, čo je tam bežné. Primárne som však varil pre seba. Získať sebavedomie variť pre druhých mi chvíľu trvalo, pretože som veľký perfekcionista. Variť pre seba a pre iných je rozdiel.

Máš gastronomické vzdelanie, alebo iskra k vareniu prišla iným spôsobom?

Nevyštudoval som ani gastronomickú, ani hotelovú školu. Môj otec bol kuchár, takže som z domu vedel, čo táto práca obnáša, no reálnu skúsenosť som nemal.  V profesionálnej kuchyni som prvýkrát stál až po tridsiatke.

Dá sa teda povedať, že si si lásku k vareniu priniesol z domu?

Otcova práca mi dala reality check, že je to náročné povolanie a nie je to len o šéfkuchárovi s čiapkou. Pochádzam z piatich súrodencov, a u nás doma platilo, že jedla muselo byť veľa a muselo byť hotové rýchlo. Muselo nás zasýtiť. Domáce varenie mi však ukázalo, že variť doma je fantastické. Dnes sa to, žiaľ, z nášho života vytráca – ľudia chodia do reštaurácií a domáce hostenie mizne. Je mi to ľúto. Jesť za jedným stolom je predsa krásne.

Prečo si sa vrátil na Slovensko?

Slovensko mám veľmi rád a žije sa mi tu dobre. Vrátil som sa deň pred lockdownom počas covidu. Pôvodne som sa mal sťahovať do New Yorku, no v USA uzavreli hranice o deň skôr ako Slovensko. Ostal som tu s tým, že si na pár mesiacov oddýchnem – a z pár mesiacov je päť rokov. Nebol to plán, ani sen, ale dnes viem, že to bola šťastná náhoda.

Počas pandémie si sa stal známym na Instagrame. Bolo to tvoje zlomové obdobie?

Destinácia, ktorá vás chytí za srdce a chuťové poháriky. Nitra a jej najlepšie kaviarne.

Čítať viac >

Áno, presne tak. Instagram som si budoval už vo Veľkej Británii, ale neúspešne – tvoriť obsah pre Slovákov z cudziny nefungovalo. Po návrate na Slovensko, počas lockdownu, som sa nudil, a tak som si vymyslel zábavu – live varenie. Jedenkrát až dvakrát týždenne som hodinu varil na Instagrame a sledovatelia varili so mnou. Mal som aj hostí. Vtedy som pochopil, že živobytie v gastronómii nemusí znamenať 16 hodín denne v kuchyni. Môže to byť kreatívna práca, ktorá napĺňa.

Aký príbeh sa skrýva za menom „Pán Tymián“?

Želal by som si, aby za tým bol krásny marketingový príbeh, ale nebol. Keď som žil v Británii, môj Instagram sa volal Once Upon a Thyme – „Kde bolo, tam bolo“. Ľudia mi začali hovoriť Tymiánko, Tymián. Po návrate som kamarátovi, ktorý má agentúru, napísal, že potrebujem normálne meno. On prišiel s „Pánom Tymiánom“ a logom, ktoré používam dodnes. Bola to jedna z najlepších vecí, ktoré som pre svoj Instagram urobil. Dnes je to už značka.

Je tymian tvoja obľúbená surovina?

Nie najobľúbenejšia surovina, ale určite bylinka. Hodí sa do sladkého aj slaného jedla. Vždy, keď si predstavím sladké jedlo, napadne mi citrónovo-tymianová zmrzlina, moja obľúbená kombinácia. Ak to číta niekto, kto má v Bratislave zmrzlináreň, prosím si ju na kilá! (smiech) V slaných jedlách používam tymian najmä v mojom demi-glace. Dodáva výbornú chuť aj vôňu. Je to viacúčelová bylinka – aj ako ingrediencia, aj ako brand.

Tvoje vývary sa stali základom tvojej vlastnej línie produktov. Ako to vzniklo?

Popri sociálnych sieťach sa moja firma venuje výrobe produktov pre domácu spotrebu. Nápad vznikol z osobnej skúsenosti. V Británii sa dal bežne kúpiť kvalitný vývar pripravený na použitie. Nie bujón, ale poctivý vývar. Najskôr som ho robil pre seba, potom pre kamarátov.

A potom prišla „Čarovná záhrada“…

Presne tak. Na evente Čarovná záhrada sme vývar používali a kamarát mi povedal: „Bolo by skvelé mať takúto kocku doma.“ Chcel som, aby ľudia počas večere varili so mnou, tak som vývar zredukoval, pridal zeleninu a cestovinu – zaliali si ho horúcou vodou a stali sa spoluautormi jedla. A fungovalo to! Dnes vyrábame hovädzí, zeleninový aj demi-glace vývar.

Čo je teda Čarovná záhrada?

Je to už tradícia. Zorganizovali sme päť večerí, z toho dve benefičné – pre občianske združenie Cesta von, ktoré pomáha deťom z vylúčených komunít. Spojili sme ľudí z gastronómie – barmanov, čašníkov a mňa (smiech). Tento rok chystáme tretí benefičný ročník 29. novembra 2025. Bude to 10-chodová večera a všetkých srdečne pozývam. Veríme, že sa nám podarí vyzbierať rekordnú sumu.

Tvoj Instagram pôsobí veľmi esteticky. Vyzerá tak aj tvoja kuchyňa?

Úplne úprimne, neznášam neporiadok. U mňa doma to vyzerá rovnako ako na Instagrame. Varím a zároveň upratujem. Poriadok a organizácia sú základ, bez nich by bolo varenie chaotické. Keď však tvorím obsah, s finálnym aranžovaním sa trápim dlhšie než pri bežnom servírovaní.

Je rozdiel, keď varíš pre seba a pre druhých?

Nie. Aj keď varím len pre seba, jedlo si vždy naservírujem. Nemám rád, keď je jedlo len tak hodené na tanieri. Vizuálny zážitok je pre mňa dôležitý.

Podľa čoho si vyberáš podniky, ktoré navštíviš?

Najčastejšie podľa Instagramu. Nemám rád „pinzetové podniky“, kde sa servíruje všetko pinzetou. Mám rád rezeň so šalátom, street food, jednoduchosť. A oceňujem, keď podniky používajú jednofarebné taniere.

Čo ty a káva?

Rozdelil by som to na kávu doma a mimo domu. Doma to musí byť rýchle a pohodlné. Donedávna som pil kávu z kapsúl, no posledný polrok pijem slovenskú praženú kávu z pákového kávovaru – väčšinou espresso.

A mimo domu?

Milujem kávu v kaviarňach. Mám rád ľahké acidné chute, často si dávam batch brew. Toto je časť gastronómie, ktorú si teraz intenzívne užívam a veľmi ma baví.

Rozhodol si sa vydať vlastnú kuchársku knihu. Prečo?

Som vášnivý zberateľ kuchárskych kníh. Hoci tvorím online, 99 % inšpirácie čerpám práve z nich. Mám ich veľa a kupujem si ich aj ako suveníry z ciest. Myšlienka vlastnej knihy prišla minulú jeseň. Päť mesiacov sme ju zvažovali a nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho sami – bez vydavateľstva. Chcel som mať plnú kontrolu nad celým procesom, aj keď to znamenalo väčšiu zodpovednosť a financovanie z vlastných zdrojov.

Čo bolo na tom najťažšie?

Napísať 109 receptov. Moje ADHD išlo na 100 %. Paradoxne, písanie receptov mám zo všetkého najmenej rád – rád tvorím, varím, dizajnujem, ale písanie je iný level disciplíny. Našťastie mám okolo seba skvelých ľudí – fotografa Dušana Krišteka, produkčnú Janku Kadlíčkovú, grafika Karola Mruškoviča. Všetci sme do toho dali maximum a verím, že výsledok bude stáť za to.

Kedy sa kniha dostane do rúk čitateľom?

Fyzicky by som ju mal držať v rukách 28. októbra 2025. Momentálne prebieha crowdfundingová kampaň, vďaka ktorej si ju môžete kúpiť výhodnejšie. V knihe nájdete recepty, prémiový papier a krásne fotografie.

Prečo si sa rozhodol ísť práve cez Donio a prečo by si ju ľudia mali kúpiť?

Pred pár rokmi mi moji sledovatelia pomohli cez Donio pri rozbehnutí výroby produktov, čo bola tiež dosť nákladná záležitosť. Vtedy som mal výbornú skúsenosť s platformou Donio ako takou aj s ľuďmi, ktorí za ňou stoja. Rozhodol som sa pre Donio aj preto, že som chcel dať ľuďom, ktorí ma majú radi, možnosť kúpiť si knihu v predpredaji za lepšiu cenu a prípadne si k nej pridať aj krásne grafiky, obal na knihu či iné doplnky, ktoré sú vytvorené špeciálne pre predpredaj.

V čom sú recepty v knihe jedinečné?

Keďže som online napísal stovky receptov, trochu viem, čo by ľudia mohli chcieť – a, samozrejme, aj to, čo chcem v mojej prvej knihe ponúknuť ja.
Recepty sú overené a napísané presne pre človeka, ktorý knihu číta – jazykom, ktorý mi pripadá zrozumiteľný. Nepísal som encyklopédiu ani bibliu (smiech). Recepty sú na každodenné varenie, mali by ľuďom priniesť radosť z varenia a aj istý druh sebavedomia v kuchyni. Pôvodne som ich mal pripravených viac ako 160, no do knihy sa vošlo 109 – na každú príležitosť, pre zdatnejších aj menej skúsených kuchárov a kuchárky.

Čím ju budeš krstiť?

Tymianom, ako inak. Krstnými rodičmi budú Pavol a Lucka Sekerkovci – verím im a ich voľba bola jasná od začiatku.

Pána Tymiána nájdeš aj na Instagrame.

Text: Augustína (Markócsyová) Smoleňák
Foto: archív Pána Tymiána