Majiteľka Dáme kávu: Sexuálne obťažovanie nie je v poriadku!

Harašment, sexuálne obťažovanie či diskriminačné zaobchádzanie. Nielen fyzické, ale aj verbálne. Narážky, nemiestne poznámky, nevyžiadané pochvaly či iné slovné prejavy, ktoré vedia byť nepríjemné. S nevhodným správaním sa, žiaľ, stretla väčšina žien. V práci, v škole, v obchode, na ulici. Ide o problém, ktorý je väčší, ako by sme predpokladali. Majiteľka košickej kaviarne Dáme kávu nabrala odvahu a prehovorila o sexuálnom obťažovaní v gastronómii. Nahlas a bez servítky.

Nikoleta Ripscuová je majiteľkou košickej kaviarne Dáme kávu. Vo vodách gastronómie sa pohybuje už od svojich 15. rokov, pričom skúsenosti zbierala aj priamo v gastronomickom raji – vo Francúzsku. Okrem toho, že je majiteľkou, čašníčkou a baristkou, je predovšetkým ženou a matkou. Je aj ženou, ktorá svojím „reel“ spôsobila na Instagrame vlnu diskusií a rozhorčenia nad situáciami, ktorým musia čeliť mnohé ženy (nielen) v gastre. Prečo? Pretože sa už nemieni iba tak prizerať. O sexuálnom obťažovaní v gastre treba hovoriť.

V gastre ste stihli vystriedať rôzne pozície a prešli si kus cesty – od čašníčky až po majiteľku. Aký je príbeh za vašou prevádzkou?

Áno, mám malú kaviareň Dáme kávu v Košiciach. Momentálne v nej pracujem sama, ale v dobe pred pandémiou som mala brigádničky na výpomoc. A prečo som sa rozhodla otvoriť vlastnú kaviareň? Nevedela som si v KE nájsť prácu, v ktorej by si ma vážili a v ktorej by so mnou zaobchádzali slušne, tak som si takú prácu vytvorila.

V čom je teda vaša kaviareň Dáme kávu iná?

Neodvážim sa tvrdiť, že ponúkame niečo výnimočné, ak ide o ponuku, kvalitu alebo interiér, čo nás líši od ostatných kaviarní. V dnešnej dobe sú si prevádzky veľmi podobné. No je tu jedna zásadná vec, ktorá ich od seba odlišuje. Personál. Ten robí podnik a dodáva mu charakter. Ak je dobrý personál, sú v ňom aj dobrí zákazníci a všetko ide tak, ako má. Čo sa týka našej ponuky, nájdete u nás iba to, čo chutí nám doma. Zastávam názor, že ak chcete niečo predať, musí to chutiť predovšetkým vám, aby ste vedeli, čo zákazníkovi predávate. Ponúkame našu vlastnú kávu – „Moju kávu”. Tú nám namiešali podľa mojich chutí a podľa toho, čo sama od kávy očakávam. Máme až 2 vlastné blendy, pričom jeden z nich je špeciálne namiešaný na mliečne kávy ako cappuccino či caffe latte.

Akí ľudia k vám zvyknú zavítať?

Sme v blízkosti technickej aj veterinárnej univerzity, preto k nám chodí veľa študentov, ale aj ľudí, ktorí k nám chodia pravidelne, keďže pracujú nablízku. Je to taká mini kaviareň, v ktorej sú skoro stále tí istí ľudia a už sa navzájom poznáme.

Rozhodli ste sa prehovoriť o obťažovaní zo strany hostí. Čo bolo spúšťačom toho, že váš pohár trpezlivosti pretiekol?

Téma obťažovania vo mne vrie už veľmi dlho, ale koronavírus priniesol do môjho pracovného života niečo, čo už odmietam trpieť. Toho zla je už veľa a ja by som bola veľmi rada, keby sa do gastra opäť vrátila kultúra. Budem teraz hovoriť za ženy, keďže som žena, ale určite sa nájdu aj muži, ktorých v práci obťažovali.

Už veľmi dlho sa vníma práca čašníčky, baristky či barmanky ako niečo, k čomu jednoducho nevhodné reči alebo fyzické obťažovanie patria. Ale nie, rozhodne nepatria! Je to práca ako každá iná a je na čase, aby sa k nám zákazníci prestali správať ako prasatá. Každý jeden deň sa stretnem s nejakou hlúpou, podľa nich vtipnou, poznámkou od cudzieho chlapa. No už mám toho plné zuby. Pandémia spôsobila to, že moja kaviareň je momentálne dosť často prázdna. Chodia k nám síce naši pravidelní zákazníci každý deň, ale korona zásadne ovplyvnila chod kaviarne, čo dáva priestor týmto hulvátom. V kaviarni teraz pracujem sama, keďže si momentálne výpomoc nemôžem dovoliť, a preto to vnímam oveľa intenzívnejšie.

Riešili ste s niekým toto nevhodné správanie?

Áno, zverila a posťažovala som sa priateľovi. Ale to, čo sa mi stalo, čo mi kto povedal a čo urobil, som riešila aj s mojimi zákazníkmi. Ich reakcie boli jednoznačné, a to také, že nie, toto nie je v žiadnom prípade normálne.

Predstavte si situáciu, že od zákazníka chcete, aby vám ukázal covid pass. On si však pred vami rozopne nohavice a povie: „Veď ja vám ukážem.“ Sú vulgárni, nehanbia vám dávať sexuálne návhry, nahlas vám nadávajú alebo pred vás hodia peňaženku a opýtajú sa, aká je vaša cena. Je toto normálne? Je v poriadku, že ak ide čašníčka k stolu, chlapík ju chytí za zadok? Cudzí človek. Len tak „zo srandy“. Nie, nie je! V žiadnom prípade netvrdím, že sa toto deje iba v gastre. Ale práve v tomto odvetví nás majú takpovediac „po ruke“.

A čo kolegovia, nezvyknú sa obťažovanej kolegyne zastať?

Možno sa nájdu mužskí kolegovia, ktorí sa za svoje kolegyne postavia a nepríjemného zákazníka vyhodia. Ale po dlhoročných skúsenostiach v gastre viem, že takýchto kolegov je minimum. Aj by sa možno za kolegyňu postavili, ale nemôžu. Lebo majiteľ nedovolí, aby prišiel o zákazníka. Nevadí, že je tam 5 čašníčok, ktoré k tomu zákazníkovi nechcú ísť. Zákazník prišiel minúť peniaze, tak treba nahodiť úsmev, ísť, byť milá a tváriť sa, že je to v poriadku. Aj keď je človeku z jeho chovania zle. Ja pracujem u seba a pre seba, takže takéhoto zákazníka nemusím trpieť.

Viem, kedy ide o srandu alebo o pokus o flirt. No viem aj,  kedy ide o obťažovanie. Vážim si samú seba a odmietam, aby sa ku mne správali ako k rohožke. Vážim si svoju prácu, vážim si zákazníkov, vážim si každé zarobené euro, ale nevážim si hulváta, ktorý nemá voči mne rešpekt a neváži moju prácu. Vraj mám zmeniť zamestnanie, keď som taká netýkavka. Alebo sa ma rovno pýtajú, či som si ešte stále nezvykla. Prečo by som som však ja mala meniť prácu alebo, nedajbože, si zvykať? Nemalo by sa skôr zmeniť vnímanie žien pracujúcich v gastre?

Ja si s takýmto človekom poradím. Som dostatočne drzá a viem byť veľmi nepríjemná. Áno, ja môžem, pretože som vo svojej kaviarni a je len na mne, či takéhoto zákazníka budem trpieť aj nabudúce, alebo mu rovno poviem, aby k nám už nikdy nechodil. Ale nie je nás veľa takých, ktoré takúto možnosť máme. Bohužiaľ.

Svojím priznaním ste rozvírili vody instagramu. Ozvali sa vám ženy, ktoré zažili to isté?

Áno, ozvalo sa mi veľa žien. Asi každé jedno dievča, každá jedna žena, ktorá niekedy brigádovala v gastre, hoci len 2 mesiace počas letných prázdnin, zažila nepríjemnú skúsenosť so zákazníkmi. Napísali mi nielen dievčatá, ktorým sa to stalo, keď brigádovali ako študentky, ale aj ženy, ktoré sa s takýmto správaním a ponižovaním stretávajú dennodenne. Skúsenosť väčšiny týchto dievčat je taká, že to musia akceptovať, ak chcú ďalej pracovať. Síce môžu dať výpoveď, ale s veľkou pravdepodobnosťou budú mať v ďalšej práci rovnaký problém. Preto to neriešia a ostanú tam, kde sú.

Všetky spája jedno, a to skutošnosť, že aj keď prehovoria nahlas, ich šéf s tým nič nerobí. Prečo? Lebo si váži viac zákazníka ako osobu, ktorá mu umožní peniaze zarobiť. Niektorí majitelia prevádzok nevedia ani urobiť kávu či naraziť sud piva, ale stále bude mať pre nich cudzí človek väčšiu hodnotu ako dievča, ktoré tam stojí už 12 hodín na nohách a pracuje za minimálnu mzdu. Riadia sa heslom „váš zákazník, váš pán“. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako hlúpo to znie?

Pri zákazníkovi, ktorý sa vás pokúsil napadnúť aj fyzicky, ste, našťastie, zareagovali s rozvahou a zavolali políciu. Ako sa zachovala?

Bol to pre mňa veľmi nepríjemný zážitok, keďže sa ma prvýkrát pokúsil zákazník napadnúť aj fyzicky, nie iba slovne. Polícia, žiaľ, veľmi nápomocná nebola. Prišla mestská hliadka, ktorá sa opýtala, či mi ublížil aj fyzicky a vraj mám zavolať, ak by sa ešte náhodou vrátil. Dala som im popis a upozornila, že je agresívny a pod vplyvom alkoholu, pričom, samozrejme, opitý už ku mne prišiel. Povedala som, že by bolo vhodné, keby ho našli, aby nikomu neublížil.

K tejto chúlostivej téme, o ktorej treba hovoriť, ste vytvorili sériu krátkych videí na Instagrame. Čakali ste toľko reakcií?

Najprv som pridala iba 2 stories na svoj osobný Instagram. Hneď na to začali reagovať mnohé ženy a dievčatá. Tak som ich urobila viac. Potrebovala som sa posťažovať hlavne sama sebe, vypustiť trošku pary a podeliť sa s mojimi známymi o to, čo zažívam každý deň v práci. Po tom, ako som si spätne tie storky prešla, povedala som si, že z nich urobím reel (krátke videá na Instagrame pozn. redakcie) a budem sledovať, čo to urobí na profile mojej kaviarne Dáme kávu.

Naviedla ma k tomu bývalá kolegyňa a kamarátka zároveň. Bavili sme sa o tom, že už neviem, aký obsah mám dávať na sociálne siete. Tak mi poradila, aby som na to skúsila ísť inak. Povedala mi, že ja som „Dáme kávu”, preto mám skúsiť ľuďom ukázať veci mojimi očami. A tak som sa rozhodla zverejniť môj názor na túto tému. Prehovoriť nahlas. Táto téma ma trápila už veľmi dlho, ale nepredpokladala som si, že by niekoho zaujímal môj názor. Absolútne nič som od toho nečakala, ale som veľmi milo a úprimne prekvapená, že to zaujalo toľko ľudí.

Čo by ste odkázali ženám v podobnej situácii?

Hlavne by sme mali začať tým, aby sa zmenilo chápanie tohto povolania. Akceptovanie sexuálneho obťažovania nepatrí do našej náplne práce. Veľký problém v tom, aby sa toto nevhodné správanie v gastre začalo vnímať ako sexuálne obťažovanie je ten, že sú aj také ženy, ktorým to nejakým divným spôsobom lichotí. Alebo nad tým iba mávnu rukou, prípadne sa aj samy vytŕčajú s vidinou vyššieho sprepitného. Možno je to pre ne v poriadku, možno len zábava. A možno veria, že stretnú princa, vďaka ktorému už nikdy nebudú musieť pracovať ako čašníčky. Ale ak žena povie mužovi, že je jeho správanie nevhodné, urážlivé, nepríjemné a nech s tým prestane, tak by mal okamžite prestať a ospravedlniť sa.

Ženy by mali začať najprv s tým, že priamo dotyčného upozornia, že si to neželajú. Ak pokračuje, tak ho treba skúsiť vyzvať, nech to povie nahlas aj pred ostatnými a uvidíme, či sa to aj ostatným bude zdať v poriadku. Ak máte v podniku stálych zákazníkov, treba ich skúsiť poprosiť o pomoc. Spýtať sa ich, či počuli, čo povedal dotyčný muž, či im to príde vhodné a čo by ste mali podľa nich robiť. Možno sa za vás váš stály zákazník nielen postaví, ale dosvedčí aj vášmu šéfovi, že bol svedkom nevhodného správania. Možno to pomôže a všetko sa začne hýbať lepším smerom. A možno nie.

Čo v prípade, že obťažovaniu čelia zo strany kolegov či nadriadeného?

Napísalo mi veľa žien, že ich obťažujú práve kolegovia alebo šéfovia. Tiež som to, bohužiaľ, zažila. Mala som 17 rokov, keď som v rámci školskej praxi pracovala v jednej talianskej reštaurácii. Majiteľ bol Talian a vždy, keď som prišla do kuchyne, chytil ma za zadok a mal nevhodné poznámky. Išla som sa sťažovať jeho manželke, prevádzkarke. Jej odpoveď bola, že on sa tak správa ku všetkým študentkám. S tým, čo sa stalo, som sa zverila mame. Ona hneď zavolala do školy a urobila cirkus, ako sa niečo takéto môže vôbec diať. Moji rodičia sa vtedy naozaj vytočili a ja som pochopila, že ak mi je niečo nepríjemné, tak to treba riešiť a povedať to. Aj keď to môže vyvolať rôzne reakcie. Na škole z toho bol problém. Ukazovali na mňa, že ja som tá, ktorá sa sťažovala. Bola som označovaná za divnú, ale kašľať na to.

Nebyť tejto nepríjemnej skúsenosti a cirkusu, ktorý urobila moja mama, tak sa možno aj ja dnes na to všetko pozerám inak a som ticho. Musíte ale veriť, že sa vás niekto zastane.

A s kolegami je to jednoduchšie, väčšina z nich len skúša, koľko nová kolegyňa znesie. Ak ste trošku bojovná, drzá a nehanbíte sa, tak ho jednou odvážnou či drzou vetou uzemníte. Oni sa len potrebujú hrať na machrov a dvíhať si sebavedomie. Ak im však ukážete, že sa ich nebojíte, tak prestanú. Väčšina z nich sa večer vráti domov k manželke a seká dobrotu. Na kolegyne si dovoľujú len z nudy. Netvrdím, že je to pravidlom, ale toto sú moje osobné skúsenosti a u mňa to väčšinou fungovalo.

Poďme teraz späť k hosťom vašej kaviarne Dáme kávu. Pozorujete nejakú zmenu ich nálad, odkedy tu máme koronu a s ňou spojené reštrikcie?

Áno, covid veľmi zmenil zákazníkov. A možno ani nedošlo k zmene, ale po tých dvoch rokoch z nich vychádza to najhoršie. Sú frustrovaní, prišli o prácu, niekto alebo niečo zmenilo ich život a oni zrazu stratili svoj komfort. Väčšina nových zákazníkov, ktorí k nám prídu, sa ani nesnaží byť slušná. Od dverí kričia, že ste opica s náhubkom, že si nejaké potvrdenie o očkovaní môžete strčiť niekam. Je podľa vás normálne, aby na mňa začala kričať cudzia pani, že mi praje, aby som skrachovala? A to len preto, že som trvala na  covid passe. Kam sme sa to dostali, aby sme si navzájom priali to najhoršie?

Ak sa to stane raz za týždeň, tak fajn. Ale aby vám každý deň nadávali tými najhoršími nadávkami, to je príliš aj na človeka, ktorý toho znesie veľa. Ja som drzá, zvyknutá na hádky, ale toto už nie je o hádkach. Toto je o tom, že človek vstúpi do kaviarne a ak dodržiavate covid opatrenia, hneď vám povie, že on v takomto prípade neminie ani 5 centov a dúfa, že si to povedia všetci zákazníci a ja ostanem na ulici. Ako veľmi musí byť ten človek frustrovaný či nahnevaný, aby mi toto povedal len tak, hneď pri vstupe? Ja však opatrenia dodržiavam, aj keď sa to odzrkadľuje na návštevnosti kaviarne. Viem, že moji stáli zákazníci to nevnímajú ako nevýhodu, ale naopak, ako výhodu.

Ale atmosféra v kaviarni Dáme kávu je stále rovnako dobrá. Drží ma tu partia verných zákazníkov. Mať takúto malú kaviareň je v tomto prípade výhoda, lebo sa všetci poznáme a rešpektujeme sa.

Aké máte plány s Dáme kávu do budúcnosti?

Som si vedomá toho, že bude ešte chvíľu trvať, kým sa všetko vráti do starých čias. Čias pred covidom. Musíme sa znova trošku „skultúrniť”, a to chvíľku potrvá. Chcem si svoju kaviareň Dáme kávu naďalej viesť podľa seba a podľa toho, čo som sa o kultúre stravovania naučila vo Francúzsku. Nejdem za každú cenu za zárobkom, ale robím to podľa seba. Tak, aby ma moja práca bavila každý deň a aby som do nej chodila s radosťou.

Možno by som chcela získať trošku lepšiu povesť v Košiciach, lebo viem, že ma ľudia vnímajú ako negatívnu osobu. K hosťom sa správam slušne a s rešpektom. Nepáčia sa im však moje pravidlá a som pre nich zlá. Ja však nie som zlá len tak. Musím mať na to dať dôvod. Ak mi ho niekto dá, nebudem ticho v kúte. Mám tú výhodu, že som sama sebe šéfkou, zodpovedať sa musím len sama sebe a nemusím akceptovať nevhodné správanie. Nechcem byť nepríjemná na niekoho, kto k nám na dobrú kávu, len preto, že v kaviarni sedí niekto, kto ma vytočil alebo sa správal nevhodne.

To sú moje plány – zlepšiť si reputáciu, skultúrniť čas strávený v kaviarni a vyvolať debatu o tom, že ženy aj muži, ktorí pracujú v gastre, si taktiež zaslúžia rešpekt. Nie sú poskokmi, na ktorých môžu lúskať prstami. Áno, aj to sa, žiaľ, ešte stáva.

Rešpektujme ľudí. Rešpektujme ich hranice. Nie, nevhodné komentáre nie sú vtipné. Nie sú na mieste. Tak sa nebojte ozvať a dajte najavo, že vám je nevhodné správanie nepríjemné. Majiteľka košickej kaviarne Dáme kávu otvorene poukázala na svoje negatívne skúsenosti a prehovorila o sexuálnom obťažovaní. A my jej za to ďakujeme, pretože svojím odhodlaním prehovoriť otvorila pandorinu skrinku. O obťažovaní je potrebné hovoriť. Pretože iba tak docielime zmenu v spoločnosti. Zmenu, ktorá je viac ako nutná.

Kaviareň Dáme kávu nájdete aj na Instagrame či Facebooku.

Text: Dominika Noskovičová

Foto: Archív Dáme kávu