Boris Blahovec alias Pravý Kávičkár o histórii kávy na Slovensku, o kávičkárskych cestách po svete a pripravovanej knihe

Prvú výberovú kávu vypil ako šestnásťročný, doposiaľ precestoval vyše 30 krajín, kde navštívil viac ako 400 kaviarní a pražiarní. Zbiera historické kávovary, praží si vlastnú kávu a v súčasnosti sa najviac zameriava na vzdelávanie o káve a jej histórii. Tento rok sa stal profesionálnym baristom a pražiarom kávy a v budúcnosti má v pláne vydať knihu o Hubertovi Martinovi Lamplotovi, ktorý celý svoj život zasvätil káve a čaju. Toto je Pravý Kávičkár Boris Blahovec, ktorý nám porozprával zaujímavosti a pikošky o histórii, ale aj súčasnosti kávy na Slovensku aj vo svete. Príjemné čítanie!

Predstavte sa nám – kto je vlastne Pravý Kávičkár?

Koncept Pravý Kávičkár vznikal v rokoch 2019 – 2021, keď som písal blogy a recenzie na rôzne kaviarne, pražiarne a kávy, ktoré som si doma pripravil, na svojom starom Instagrame. Ale až pri objavení vyváženej chuti whiskey a kávy v kaviarni Object v Novom Meste nad Váhom na začiatku roka 2022 som začal uvažovať o možnosti upražiť si takýto štýl kávy pre seba a známych. Zohnal som starú kovovú pražičku, kúpil sudy a svoju prvú zelenú kávu z Kuby a nalial som do nej Jamesona. Vzniklo z toho niečo dokonalé a k svojej prezývke som vymyslel logo, názov a etiketu. Rozhodol som sa pražiť kávu ako svoj koníček a nie ako zárobkovú činnosť. Vytvoril som blog na Instagrame a postupom času som dostal príležitosť zorganizovať pár kávových besied a posedení.

Ľudia ma poznajú ako pána s klobúkom a v obleku s fajkou v ústach a dobrou šálkou kávy v ruke. Začali mi hovoriť „kávičkár“, pretože som stále posedával v kaviarňach začítaný do kníh. Po pár mesiacoch som k prezývke pridal menší dodatok „pravý“ a odvtedy som „Pravý Kávičkár“.

Pamätá si Pravý Kávičkár na svoju prvú šálku kávy? Kedy sa stala káva Vašou vášňou?

K prvej šálke kávy som privoňal celkom skoro ako 14-ročný, ale vtedy som nepoznal jej pravé kúzlo. Na to som prišiel až po pár rokoch. Ako každý, začínal som turkom vo skle a v šestnástich som objavil kaviarne s výberovou kávou. Začal som experimentovať doma, cestovať po rôznych kaviarňach na Slovensku a v zahraničí. Do dnešného dňa mám navštívených viac ako 400 rôznych kaviarní a pražiarní vo viac ako 30 krajinách. Mám vyskúšaných niekoľko rôznych druhov kávy z viac ako 40 krajín, rôzne spôsoby spracovania, alternatívne prípravy a vypitých vyše 5 000 šálok kávy. Navštívil som vyše 50 rôznych kávových podujatí a viac ako 10 rôznych múzeí kávy po celom svete.

To je slušná bilancia 😊. Čo Vás na týchto potulkách najviac zaujalo v súvislosti s kávou, jej pražením, prípravou či samotnou degustáciou?

Vždy, keď som v nejakej novej krajine, sa snažím objaviť „ich“ kávovú kultúru. Taliansko obľubuje hlavne silné espresso, zatiaľ čo napríklad Škandinávia fičí na filtroch a nebráni sa „ovocným“ kávam. Pýtam sa ľudí v kaviarňach, baristov a takisto pražiarov, akú kávu pijú ľudia doma a v kaviarňach a hlavne aké chute vyhľadávajú. Vyhľadávam iba „specialty coffee“, pretože kaviareň, kde dostanem komoditku, naozaj nehľadám.

Mini (ne)konferencia Gastrolove prichádza do Nitry! Už 11.4. sa stretneme v Synagóge

Čítať viac >

Veľmi ma prekvapilo Rumunsko, kde je káva naozaj na vysokej úrovni, a takisto celý Balkán. Existuje tam veľa pražiarní a kaviarní s výberovou kávou. Každá kaviareň/pražiareň ponúka to svoje gro a chute, čím je unikátna. V Londýne je kaviareň, kde je iba Jamaica Blue Mountain. V slovinskej Ľubľane bolo na ochutnanie viac ako 30 druhov kávy spolu s cibetkovou.

Kaviarne sa vyznačujú hlavne kávou, priestorom, unikátnymi nápojmi a ich domácou kultúrou. Najviac oceňujem kaviareň Nordic Style Coffee Laboratory v švédskom meste Malmö. Pil som tam kávu z Islandu a hlavne servis a príprava boli dokonalé – všetko presne nastavené a vyvážené. Jednoducho sen každého kávičkára.

Je teda zrejmé, že vo svete má káva naozaj bohatú históriu. Vy sa však venujete vzdelávaniu a histórii kávy na našom území. Ako je to teda s históriou kávy na Slovensku? Čo možno mnohí z nás o „slovenskej“ káve vôbec netušia?

Prvotná história a zmienky o káve na našom území sa ťažko dohľadávajú, existujú len rôzne „rozhádzané“ zmienky v priebehu storočí. Treba si uvedomiť, že keď sa káva dostávala do Európy, bola naozaj drahá a vzácna. Prvá kaviareň vo Viedni vznikla po bitke v roku 1683 (modrá fľaša). Pravdepodobne sa v tomto období s kávou stretáva najmä šľachta a bohatí ľudia. Už v 18. storočí existujú prvé kaviarne v Bratislave/Prešporku, keďže to bolo predmestie Viedne a všetky „nové“ trendy prichádzali odtiaľ.

Najzaujímavejšie stretnutie s kávou na našom území je počas Prusko-rakúskej vojny, keď pruská armáda nechala zopár zrniek upraženej kávy na Záhorí. Tunajší ľudia si mysleli, že ide o fazuľu, a tak z nej uvarili polievku. To, ako chutila, sa v zápisoch nedochovalo. 😀

Existujú dokonca zápisky o tom, ako v 19. storočí na našom území „kaviarnici/majitelia kaviarní“ dávali na zákazku kováčom vyrábať kávovary/nádoby na kávu. Niektoré si dokonca kováči aj patentovali.

Na Slovensku boli viac než káva predávané rôzne náhrady ako cigorka, melta, žitná káva atď., pretože samotná káva bola naozaj drahá, a keď si ju aj ľudia kúpili, tak skôr zelenú a doma si ju sami pražili.

Viem o Vás, že ste aj zberateľ kávovarov.

Svoju zbierku kávovarov som neplánovane začal kúpou chemexu a belgického kávovaru, potom džezvy z bazára a podobne. A vtedy som objavil inzerát na kávovar značky Lamka. Kávovary značky Lamka a príbeh tejto firmy ma oslovili natoľko, že som sa rozhodol napísať o nej knihu. Bude to prvá kniha na tému, ktorá sa venuje firme pána Huberta Lamplotu a káve v Prvej česko-slovenskej republike. Bude sa nazývať Kávový Baťa.

Čím sú kávovary Lamka také výnimočné, že o nich píšete knihu?

Pán Hubert Martin Lamplota bol obrovský milovník kávy, možno vedec, ako všetci kávičkári na svete. Jeho inovatívne kávovary mali na svoju dobu obrovské množstvo vychytávok. Napríklad povrchovú úpravu materiálu, vďaka ktorej káva nenapáchla od kovu a udržiavala si dlhšie svoju teplotu. Takisto riešil problém kontaktu horúcej vody priamo s kávou vďaka medzičlánku, ktorý zabezpečoval aj rovnomerné zalievanie kávy. V tej dobe vzniklo nedorozumenie, že káva často nepríjemne napáchla od „hnedého“ papiera kávového filtra. Hubert Lamplota však vyrábal vlastné filtre, ktoré už nerobili nepríjemnú papierovú dochuť v káve.

Kávovary boli dvojdielne, takže vyriešil, ako sa káva bude pripravovať a priamo v elegantnej kanvičke servírovať. Vyrábal obrovské kávovary na filtrovanú kávu pre hotely a kaviarne a takisto ponúkal jednoduché kávovary do domácnosti. Pražil kávu z rôznych krajín sveta a dbal na kvalitu. Kávu triedil podľa veľkosti a dokonca bola pred pražením aj po ňom skontrolovaná, aby sa eliminovali všetky defekty. Dokonca pražil svetlo praženú kávu! Tým dosiahol pri filtrovaní príjemné orieškové a niekedy aj ovocné tóny. Na tú dobu to bolo niečo fascinujúce, keďže dovtedy sa predávala len tmavo pražená káva. Hoci bola drahá, nie vždy bola kvalitná. V niektorých prípadoch bola priam až nepitná (plesnivá, zatuchnutá a hlavne prepálená). Tohto všetkého sa pán Hubert Martin Lamplota vyvaroval. Vo všetkom ohľadom kávy mal obrovskú vášeň a veľký dôraz predovšetkým na kvalitu a chuť. Dokonca mal kávovar patentovaný aj v USA, Kanade, vo Francúzsku, v Nemecku atď.

Pravý Kávičkár sa venuje aj praženiu vlastnej kávy. Pražíte len pre seba alebo aj pre verejnosť?

Kávu pražím hlavne pre seba vo svojej starej ručnej kovanej pražičke. Je to zdĺhavý a náročný proces. Bohužiaľ, ceny kávy spolu s infláciou ma donútili prestať pražiť kávu pre ostatných. Je to pre mňa veľké mínus, pretože som predajom kávy pokrýval náklady na zbierku a financovanie môjho koníčka. Svojím pražením „ako pred 100 rokmi“ spolu s kávou dozretou v sude od whiskey som sa snažil ľuďom ponúknuť niečo zaujímavé a hlavne jedinečné, čo nikto na česko-slovenskej kávovej scéne nerobí. Išlo hlavne o kávu na alternatívu, nie na espresso.

Aktuálne pracujem na tvorbe drobných knižočiek (brožúrok) o káve, ktoré by si ľudia mohli kúpiť, dozvedieť sa viac o káve, jej príprave a spracovaní. Týmito brožúrkami by som chcel pokryť náklady na moju knihu „Kávový Baťa“ a kúpu nových kávovarov. Celé moje nadšenie pre kávu financujem sám a rád by som našiel partnera a ľudí, s ktorými by som spolupracoval.

Má Pravý Kávičkár nejaké ďalšie plány do budúcna?

V roku 2024 som navštívil kávovú plantáž na Kube a tento rok som sa stal profesionálnym baristom a pražiarom kávy vďaka piatim baristickým kurzom v Academy of Coffee v Trnave.

Pripravujem novú tému, ktorá na Slovensku ešte nie je veľmi rozšírená, spracovaná a prezentovaná. Ide o cestovné kávovary a prípravu kávy na turistike alebo na cestách. Taktiež plánujem rôzne preklady „starých“ kníh o káve, jej príprave, spracovaní a podobne. Uvidíme, kam ma moja vášeň pre kávu dovedie. (Úsmev.)

Pravý Kávičkár má aj svoj Instagram.

Text: Katarína Kántorová
Fotografie: Dominika Noskovičová, Ondrej Bobek