Pre milovníkov histórie
Pokiaľ milujete miesta, kde to nielen vonia kávou, ale nájdete tam aj kúsok histórie, vybrali sme pre vás tie najlepšie kaviarne, ktoré by ste nemali vynechať pri svojich potulkách po Slovensku.
Je skromne ukrytá v bočnej uličke, s nenápadnou fasádou. Pôsobí čisto a stromy lemujúce jej boky, sľubujú príjemný chládok. Či vonku, alebo vo vnútri, je pohodlné sa v nej ukryť a nájsť si chvíľku pre seba. Synagóga Café v Trnave však ponúka čosi navyše.
Génius loci tohto miesta sa ukrýva aj v tom, že ide o duchovnú stavbu, ktorá je síce dnes už odsvätená, ale stále v sebe nesie silný znak spomienky na časy minulé a židovskú komunitu žijúcu v Trnave. Našťastie, budova z 19. storočia je citlivo zrekonštruovaná, a aj zvnútra ponúka prekrásne pohľady na maľbami vyzdobené steny, ktoré si môžete vychutnať pri šálke kávy značky Montecelio.
Winterová ulica roky ukrývala krásnu vilu, ktorej potenciál však musel vidieť len človek so skutočnou umeleckou dušou. Rozpadnutá budova ponúkala balkón s luxusným výhľadom, avšak celkový zjav objektu skôr odradil než prilákal. Aj preto je úctyhodné, že sa našiel človek, ktorý sa do starej vily zaľúbil a odvážil sa premeniť ju na niečo skutočne výnimočné. Úžasnú vilu, s kaviarňou, reštauráciou i pánskou klubovňou.
Fanúšikov kávy iste tiež potešíme. Vychutnať si budú môcť kvalitnú 9 grams coffe, ktorá v tomto mestečku pôsobí priam osviežujúco. Pokiaľ nemáte chuť na kávičku, dajte si jednu z limonád, či pivo Sessler. Poradiť si dajte aj ohľadom rumu, jeden z konateľov je vášnivý cestovateľ a svoje nadšenie pretavil aj do krásnej zbierky tohto netradičného nápoja.
Kaviareň Gavalier, Banská Štiavnica
Nostalgické mestečko Banská Štiavnica ukryté v horách, zažíva obdobie renesancie. Ten, kto sa ešte nestihol zamilovať do tohto mesta, iste zmení názor po navštívení Gavaliera.
Kaviareň Gavalier obýva hrdé priestory tzv. Jorgesovho domu, priamo na námestí sv. Trojice v Banskej Štiavnici. Napriek tomu, že samotná kaviareň je pomerne maličká, domáci, ale aj turisti si ju už stihli obľúbiť a patrí medzi najvyhľadávanejšie kaviarne v blízkom okolí. Celé zariadenie sa nesie v modernom duchu, poprešpikovanom jemnou iróniou vtipných doplnkov. Všadeprítomné prasiatka dotvárajú interiér a donútia k úsmevu. Vychutnáte si tu jedinečné domáce koláče a kávičku značky Carraro.
Povedzte v Košiciach „Carpano” a obyvateľom metropoly východu vyčarujete na tvári zasnívaný úsmev a prebudíte silné spomienky. Len máloktorý z historických meštianskych domov na Hlavnej ulici je totiž taký známy ako dom s číslom 42, ktorý pozná každý Košičan pod názvom Carpano.
Kaviareň a reštaurácia s týmto názvom sa nachádza v samom srdci historického centra a patrí v Košiciach medzi najstaršie bez prerušenia fungujúce miesta, kde sa už niekoľko desaťročí stretávajú domáci aj návštevníci mesta. V rodených Košičanoch vyvoláva spomienky na staré dobré časy, kedy bolo posedenie v „Megayho cukrárni” neodmysliteľnou súčasťou nedeľných vychádzok. Rodili sa tu prvé lásky, oslavovali životné jubileá a ľudia si za odmenu vychutnávali šálku lahodnej kávy a domácu zmrzlinu.
Konditorei Kormúth, Bratislava
Spoznáte ju jednoducho. Napriek tomu, že má pomerne nenápadný výklad a ľahko by sa mohlo stať, že ju v spleti ďalších podnikov miniete, vždy pred ňou stojí hlúčik turistov. Tí paradoxne vedia viac, než my, že sa na Bratislavskom korze nachádza prevádzka, ktorú sa oplatí navštíviť.
Aby sme boli aj fér, rad zvedavých kávičkárov je tam aj preto, lebo do cukrárne vás musí uviesť priamo čašník. Nezvyčajné na Slovensku, zvyčajné vo svete. A plne pochopiteľné, keď sa dozviete, že celá cukráreň je vlastne umeleckým dielom na ktorom sa robilo vyše 10 rokov. Fascinujúce sú najmä fresky na stenách. Nábytok a vlastne všetko čo sa tam nachádza, má na sebe patinu histórie. Vášeň pre umenie majiteľa sa podpísala na celkovom výzore prevádzky. Pokojne sa môže stať, že jete za stolom z 18. storočia a za vami je vitrína z talianskeho kláštora. A koláčik, vytvorený podľa tradičných prešporských receptov, si naberáte lyžičkou a jete na tanieriku z čias Františka Jozefa.
Text: Simona Budinská
Foto: Ondrej Bobek
