Editoriál: Kuchaři, jsi volán před prince!
Ak nie ste jedným zo zákazníkov, ktorý v reštaurácii hľadí len na veľkosť porcie, jej cenu, prípadne na to či je možné platiť stravnými lístkami, nemusíte byť práve gastro guru. Je tu však istá nádej, že sa na gastronómiu pozeráte inak ako väčšina slovenských stravníkov. Pri práci v RTVS som sa denne stretávala so širokou plejádou ľudí. Od hercov, komikov cez redaktorov až po technických pracovníkov. Mimoriadne zaujímavou skupinou však boli šéfkuchári, ich pokora, ale aj talenty často dobiehali tie javiskové, či televízne. Boli to prevažne skromní introverti, avšak našli sa aj takí, ktorým ego kypelo z hrncov. Kto vlastne sú? Iste poznáme tých, čo objavujú na stránkach časopisov a na televíznych obrazovkách, ale naozaj to stačí?
Možno sa Vám niekedy stalo, že ste boli úprimne nadšení z jedla v reštaurácií, kde ste predtým ešte neboli. Nadviazali ste kontakt s obsluhou a vyslovili to staré známe: „Mohli by sme prosím, hovoriť so šéfkuchárom?“ Reakcia zo strany personálu býva zväčša obranná a vopred predpokladá, že sa chystáte sťažovať. Čašník sa preto pýta: „Prečo, bol nejaký problém?“ Hosť takmer s ospravedlnením vysvetľuje, že mu jedlo práve naopak, mimoriadne chutilo a chcel by sa poďakovať a prehodiť pár slov o príprave s jeho autorom. Člen personálu neveriacky odchádza do kuchyne, aby vybavil „nevídané“ stretnutie hosťa so šéfkuchárom. Nastáva však niečo nečakané, čašník hosťovi oznamuje, že šéfkuchár nemá čas prísť osobne, ale pokojne mu môžete niečo odkázať. Zaplatíte nie práve najnižší účet, odchádzate výborne najedení, ale tak trochu sklamaný. Začarovaný kruh v diskusiách o tom, koho treba u nás na Slovensku vychovávať, či zákazníkov alebo samotných gastronómov sa zase raz uzatvára. Poďme si to teda rozmeniť na drobné.
Iste, stále existujú skupiny zákazníkov, ktorí atmosfére v podniku alebo samotnej prezentácií jedla, či personálu nepripisujú žiadny význam. Čašníkov pokladajú skôr za sluhov a potrebujú svoj hlad, či smäd uhasiť čo v najkratšom možnom čase. Avšak sú medzi nami aj takí, ktorí Váš podnik, milí gastronómovia, nasávame každým pórom. Od odobratia kabáta v úvode, cez detaily v servírovaní, vzhľade jedla, doplnkov na stole, hudby až po osobu šéfkuchára. Práve jeho postava je jednou zo základných súčastí marketingovej komunikácie podniku a zahŕňa v sebe hneď niekoľko jej priamych nástrojov. Niečo, čo je v zahraničí štandardom, je u nás stále rarita. Prítomnosť šéfkuchára na „rajóne“ priamo medzi hosťami je v našich podmienkach takmer nezvyklým úkazom. Pravdaže je potrebné prihliadať na túto variabilitu už pri tvorbe organizačnej štruktúry podniku, keď je majster absolútne vyťažený, len ťažko môže uniknúť z víru povinností a reprezentovať. Treba uznať, že našťastie existujú aj svetlé výnimky, ktoré dokážu vziať rozum do hrsti a okorenia prítomnosťou kuchára medzi hosťami svoje znamenité menu. Využijú tak spoločne niekoľko marketingových nástrojov súčasne a to takmer zadarmo. Veď sympatický a profesionálny šéfkuchár v čistom rondone a s úsmevom je mimoriadne efektívna reklama, osobný predaj, či PR v jednom.
Je to množstvo povinností, ktoré uzamkne majstra kuchára vo väzení z antikóru? Alebo je to ostych, neschopnosť komunikovať a prezentovať seba a svoj tím? Prečo niekedy medzi svojich klientov nevyrazia? Nevezmú na seba zodpovednosť za tvrdú prácu a nevystavia sa či už negatívnemu alebo kladnému hodnoteniu tých, pre ktorých sa snažia v kuchyni nad hrncami. Šéfkuchár by mal byť predsa duša každej reštaurácie, na kvalitu podávaných jedál vsádza nielen svoj krk, ale aj meno. Klient by mal cítiť jeho rukopis a pochopiť jeho myšlienky, keď ochutnáva menu, ktoré kuchár s tímom zostavil. Kto, ak nie on ho má so zákazníkom predebatovať. Využite možnosť pochváliť sa a vyjdite z bezpečia svojich kuchýň priamo medzi nás, zákazníkov.
Spomínate si ešte na scénu zo starej českej rozprávky Princezná so zlatou hviezdou na čele, kde si princ našiel v polievke prsteň, ktorý tam nedopatrením spadol princeznej v myšom kožúšku? Aj tam trubadúri z hradieb zdesene volali: „Kuchaři, jsi volán před prince!“ Ten sa v takmer infarktovom stave dostaví priamo pred vladára a s veľkým prekvapením zabezpečí rozprávkový happy end.
Milí kuchári, nepredpokladajte, že vaši zákazníci sú vždy hádkychtiví gastro barbari a vy milí stravníci, nebojte sa vysloviť obdiv nad umením šéfkuchára a jeho tímu. Veď v reštauračných kuchyniach sa nevarí len jablko sváru, ale naopak s jedlom prichádza pôžitok a radosť, ktorú odovzdávame jeden druhému. Tak sa spolu o ne OSOBNE podeľme. PS: Vidíme sa 🙂
Text: Dominika Šulková
Foto: Ramon Leško/Slovenka, Peter Regec, Ondrej Bobek
