Cestou za pôžitkami cez celé Slovensko

Nakoľko my Kávičkári radi cestujeme za peknými miestami po celom Slovensku, aj teraz sme sa vybrali na menší väčší výlet. Cestou za novými pôžitkami sme šli so šarmantným spoločníkom- Hyundai i10.

Priznám sa, keď som sa dozvedela, že sa na road trip po celom Slovensku chystáme maličkým autíčkom s plynovým pohonom, pre istotu som si k plánovaniu cesty pripočítala hodinu navyše. Nie žeby som mu neverila, malé autá som však vždy vnímala skôr ako skvelých pomocníkov do mesta a na krátke trasy, než auto na tisíckilometrový výlet. Hyundai i10 sa mi však veľmi rýchlo vysmial do tváre, so šarmom jemu vlastným.

Náš letný kávičkársky roadtrip mal tentokrát tri oficiálne zastávky – Košice, Vyšné Ružbachy a Žilinu. Keďže sme vyrážali z Bratislavy, čakala nás okružná trasa Slovenskom, no keďže poznám stav slovenských ciest v týchto mesiacoch, cestu do Košíc som si naplánovala cez Maďarsko. Fotograf Ondrík sa potešil výhľadom na letnú Budapešť a ja som si oddýchla na rovnej dlhej diaľnici až po Miškolc. Zatiaľ čo ja som čakala lenivejšieho mestského chrobáčika, do rúk som dostala malý guľový blesk. Najmenšie vozidlo v ponuke značky Hyundai s motorom 1,0 M/T LPG si s diaľnicou rozumelo tak dobre, že sa tomu čudovali i väčšie silnejšie autá, ktoré sa nám často pozerali na zadok. Počas lejakov i na suchej ceste sa Hyundai veľmi rýchlo osvedčil ako auto do každého počasia (a na každú cestu).

Na diaľnici v Bratislave sa Hyundai i10 rozbehol a od tohto momentu bol nezastaviteľný. Vďaka jeho malej hmotnosti a svižnosti motora nám výkon 49,3 kW bohato stačil na dynamickú a komfortnú jazdu. Keď sme vyjazdili 27-litrovú plynovú nádrž, auto plynule preplo na benzínový pohon a išlo spokojne ďalej. Fotograf Ondro ani ja sme netušili, že v malom modernom autíčku sa nám môže ísť tak pohodlne. Počas celej cesty sme si vychutnávali hudbu z USB kľúča a výhľad na nekonečné maďarské roviny. Prvý problém prišiel až pri rozkopanom centre Košíc, v ktorých je hľadanie parkovania nápadne podobné hľadaniu pokladu. Parkovanie v centrách miest môže byť s plynovým autíčkom trošku problém, pretože s LPG nemôžete parkovať v podzemných garážach. A keďže na tento zádrheľ málokto myslí dopredu, aj ja som si to uvedomila, až keď som mierila ku košickému nákupnému centru. Našťastie som si obmedzenie všimla včas a komplikovane, no úspešne sme zaparkovali na platenom parkovisku v historickom centre. Na rohu Kováčskej a Mlynskej ulice sme objavili najnovšiu prevádzku Primi na Slovensku, krásny dvojposchodový podnik so štýlovou letnou terasou. Po studenej limonáde a rýchlom obede sme však už vyrazili za ďalším bodom našej cesty na sever k Pieninám. Biela „idesiatka“ so zeleným nápisom, ktorý mi naozaj sedel („Jazdím na plný plyn“) dokonale ladila so zelenými vrchmi severovýchodného Slovenska a ja som trošku pribrzdila, aby si Ondrík stihol spraviť fotky Ľubovnianskeho hradu a krásnych zelených kopcov. Zatiaľ čo jeho zaujímala príroda, mňa nadchýnali dedinky a mestečká s historickými námestiami a pôvodnými fasádami farebných meštianskych domov.

Podvečer sme s Ondrom dorazili do Vyšných Ružbachov, ktorým týmto udeľujeme titul najrozkvitnutejšia dedina Slovenska. Množstvo kvetov si v obci vypestujú vďaka veľkým obecným sklenníkom, ktoré zdieľajú s kúpeľmi. S malým Hyundaiom sme bez veľkých problémov zaparkovali na preplnenom parkovisku. Keď nám na ďalší deň vysvietilo slnko, stihli sme si obzrieť všetky krásy prírodných kúpeľov, ktoré ako jedny z mála obsahujú liečivé pramene a ponúkajú množstvo procedúr, ktoré v iných kúpeľoch nenájdete. Objavili sme tu Prameň lásky a Prameň zabudnutia, kone, ktoré liečia deti i dospelých pomocou hipoterapie, lesné chodníčky, nádherný majestátny Biely dom postavený zo svetlých travertínových kameňov i jedinečné termálne travertínové jazierko, v ktorom sa môžete kúpať počas celého roka a užívať si tak dokonalý výhľad na pieninské kopce.

Veľkosť Hyundaiu i10 som zrejme najviac ocenila po príchode do Žiliny. O vyčlenených miestach pre LPG vozidlá pri nákupných centrách som sa dozvedela až pri odchode, takže sme parkovali v uličkách historického centra. i10 vojde naozaj všade, takže hľadanie miesta nebola žiadna veľká výzva. Na Mariánske námestie plné farebných meštianskych domov, ktoré mi pripomínali stavebnicové mestečká, sme sa prešli pešo, aby sme ochutnali výborné dobroty novootvorenej reštaurácie Korzo, o ktorej ste už na Kávičkároch čítali. Pri odchode z krajského mesta nás už však namiesto slnka sprevádzali lejaky. Hyundai sa zase ukázal a podržal nás i v tých najväčších mlákach na diaľnici a napriek jeho menším kolesám a užšej náprave som nezacítila ani jedno zaváhanie. Stabilitu a bezpečnosť v novom Hyundai i10 zabezpečuje niekoľko elektronických a bezpečnostných systémov – ESP, ABS, EBD, VSM či TCS. Vďaka všetkým týmto písmenkám nám nehrozilo prešmykovanie kolies, strata stability či problémy s brzdením na mokrej vozovke. Náš malý guľový blesk nás bezpečne a rýchlo dopravil naspať do Bratislavy, kde som sa na ňom ešte párkrát hrdo previezla mestom s pocitom, že naozaj šoférujem malé veľké auto.

Touto cestou ďakujeme spoločnosti Hyundai za zapožičanie autíčka pre našu redakciu.

Text: Miroslava Germanová

Foto: Ondrej Bobek