Radoslav Frtús z Frtus Winery: „Chceme robiť dobré, chutné a poctivé víno, ktoré bude tešiť ľudí“

Originálne víno pre originálnych ľudí. Tak znie slogan moderného a dynamického vinárstva Frtus Winery, ktoré má ambíciu prekonávať tradičné hranice, ktoré definujú toto remeslo. Novošľachtence, vlastné cuvée, ale aj dizajnový priestor vinárstva, ktoré chce byť bližšie k ľuďom. Od pochabého nápadu zúčastniť sa takmer pred dvadsiatimi rokmi na vinárskej súťaži až po finediningové popupové akcie. O ceste a príbehu majiteľov Radoslava Frtúsa a jeho životnej aj obchodnej partnerky Ley Kašovej sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Radoslav, skôr ako sa dostaneme k samotnému priestoru, v ktorom sa nachádzame, kde sa začala vaša vínna cesta? Bol to sen odmalička alebo sa to udialo nečakane?

Ak by sme išli hlboko do minulosti, spätosť našej rodiny s pôdou trvá už takmer storočie. Od pestovania kukurice a tabaku až po pestovanie samotného hrozna. Starý otec nás odmalička zapriahal do práce a spolu s bratom sme jazdili na traktore, orali na koňoch a priučili sa všetkému, čo je pre vinárske remeslo dôležité.

Takže to bolo prirodzené?

Vôbec. Mojím snom bolo stať sa futbalistom, čo mi aj vinou zranení nebolo umožnené, hoci dodnes sa v tomto odvetví angažujem. Neskôr som sa vydal na manažérsku dráhu, spolu s Leou sme začali podnikať, stali sa z nás nielen obchodní, ale aj životní partneri. Pozemky, orná pôda, vinársky dom, to všetko tu stále bolo popri tom a, samozrejme, človek o tom uvažuje.

Čo bol kľúčový moment, ktorý to celé odštartoval?

V tom čase sme nemali vlastnú produkciu hrozna a skôr to bolo len také maličké hobby, že sme robili nejaké víno vo voľnom čase a hrali sa s tým. V roku 2008 sme kúpili hrozno, prihlásili sa na súťaž neďaleko v Čajkove a vyhrali sme. A bola to pasca, lebo keby prepadneme, tak by sme to asi celé nechali v rovine hobby. Ale keďže sme vyhrali, zrazu začali byť očakávania, otvárali sa príležitosti a my sme sa na to celé začali pozerať úplne inak. Časom sa z hobby stávala časovo a finančne nákladnejšia voľnočasová aktivita a rozhodli sme sa to robiť viac profi.

Vtedy sa písal rok 2012?

Áno, vtedy sme tomu dali aj branding, vizuál, logo a podarilo sa nám vyhrať cenu za dizajn. Ja hovorím, že v podnikaní nie je nič horšie, ako keď sa vám podarí uspieť s nápadmi, lebo ich potom automaticky musíte rozvíjať a venovať sa im. A v tom čas sme sa venovali aj iným projektom, deťom a podobne, čiže projekt vinárstva bol veľkým sústom.

Napriek tomu, ste do toho išli…

Všetko poukazovalo na to, že by to mohol byť zaujímavý a úspešný projekt. Tak sme ho postupne začali rozvíjať. Začali sme hľadaním a postupným skupovaním pozemkov, aby sme dokázali vysadiť vlastný vinohrad a neboli odkázaní na prenájom či kupovanie hrozna od iných pestovateľov.

Ak si dobre spomínam, sadili ste niekedy okolo roku 2020. Bola to dlhá cesta, však?

Veru hej. Hoci sme mali svoje pozemky s ornou pôdou, vinice sme chceli vysadiť na mieste, ktoré má zmysel a ideálne klimatické aj pôdne podmienky. A tak sa začal takmer sedemročný proces, keď sme postupne kupovali malé kúsky pozemkov od miestnych poľnohospodárov a obyvateľov. Neskôr sme spolu so štátom vykonali pozemkovú úpravu, aby sme zjednotili rozdrobené parcely do jedného súvislého pozemku. Na ňom teraz máme vinicu, vinárstvo a aj kone, ktoré tu vidíte.

V čom je výnimočnosť tejto lokality?

Je to južný svah, zvrchu chránený lesom, dobre drží kyselinu aj vlahu. Dali sme si urobiť niekoľko pôdnych aj živinových rozborov, z ktorých nám vyšlo, že na dvanástich hektároch máme tri úplne odlišné pôdne typy, ktoré sú vhodné na rôzne typy hrozna. Máme tu Štiavnické vrchy so svojím špecifikom, máme tu andezitové podložie, ale aj ílovitý či pieskovitý terroir. Takže dokážeme pestovať širšie spektrum vín.

Ako ste vyberali jednotlivé odrody?

Veľa nám napovedal práve pôdny rozbor, podľa ktorého sme vyberali. A, samozrejme, roky predtým, ako sme sadili vlastné vinice, sme pracovali s lokálnym hroznom. Vyrábali sme z neho víno, takže sme mali predstavu o tom, čo tu dobre funguje, ktorým odrodám sa darí a ako sa prejavujú v chuti. V prvom rade nám ide o to, aby víno chutilo, a potom sa „hráme“ na nejaké odrody. Okrem iných vín som tu chcel mať aj Chardonnay, a tak ho tu v malom aj pestujeme, pretože zbožňujem tento typ vína.

Aká je vaša filozofia?

Ak hovoríme o vinárstve vo všeobecnosti, tak je to čo najväčšia možná ekologizácia. Ideme v biorežime, čakáme na certifikáciu, snažíme sa zužitkovať čo najviac odpadu. Budúci rok chystáme projekt na kompostovanie, aby sme vedeli hnojiť odpadom, ako sú stonky či šupky. Na streche máme solárne panely, snažíme sa byť čo najviac energeticky sebestační a koncepčne prinášať na Slovensko niečo iné než „len“ víno. Chceme byť zážitkovým vinárstvom, kde ľudia prídu a víno či predaj bude len sekundárnym prvkom v celom systéme.

A keď sa bavíme o víne? Niečo ste už načrtli…

Išli sme cestou vín, ktoré sú vhodné pre pôdny typ a zároveň odkazujú na región a Slovensko. A, samozrejme, také, ktoré mne/nám chutia. Chceme to celé robiť hlavne ekologicky a s pridanou hodnotou. Dnes je u nás kopa dobrých a kvalitných vinárov s množstvom dobrého vína. Niet pochýb o tom, že sme sa v celom segmente výrazne posunuli. Ale stačí to? Ľudia sa v istom momente „len vína“ prepijú. Je namieste mať pripravené niečo ďalšie, nové a niečo navyše, vďaka čomu budeme vedieť hostí a zákazníkov pritiahnuť. Chceme robiť dobré, chutné a poctivé víno, ktoré bude tešiť ľudí.

Prečo práve novošľachtence?

Lebo sú typické pre región aj pre našu krajinu. Nevidím zmysel pestovať veltlíny, ryňáky či sauvignony, keď ich môžeme mať oveľa lepšie z Rakúska, Nemecka, Francúzska či Nového Zélandu. Ak chceme expandovať niekam do zahraničia, dať svoje víno do nejakej reštaurácie, málokedy slovenské víno preberie pozíciu trebárs moselskému rizlingu, ak je to ich vyšperkovaná a natívna odroda. Preto sme išli do Hrona, Dunaja, Norie a ďalších, ktoré sú pre nás typické, vyžadujú náš terroir, majú svoj chuťový profil, ktorý je problém napodobniť v zahraniční.

Máte aj výborné cuvée a na degustácii ste spomínali, že práve tomuto segmentu by ste sa chceli v budúcnosti aj viac venovať.

To je tiež segment, ktorý ma osobne zaujíma a láka. V úvodzovkách vykašľať sa na celé odrodové vína a robiť zaujímavé „cuvéčka“. Z dobrého hrozna a odrôd, potom sa s tým hrať a hľadať nové chute. Pri tom sa môže viac ukázať osobnosť aj schopnosti vinára a pôdy a skutočne z tohto môžeme vyrobiť chuťovo originálne vína. Stačí ísť za hranice a tam sa to deje veľmi bežne. Veď aj najväčšie vinárske domy majú svoje vína postavené na miešaní viacerých odrôd.

Pre koho robíte svoje víno?

Myslím, že na webe máme taký text, že originálne víno pre originálnych ľudí. Jednak kroky vinára v unikátnom prostredí sú neopakovateľné a originálne zo svojej podstaty, ale chceme aj vďaka priestoru, ktorý sme tu vybudovali, tvoriť komunitu a mať naozaj výnimočných hostí. V našom portfóliu máme ľahšie, ťažšie, svieže, sladšie vína, ktoré výborne fungujú samostatne, ale aj v rámci párovania s jedlom, čo sa ukázalo práve na akcii s Lukášom a Originom. V hlave máme aj nápady, aby si Lea urobila svoj rad vín s vlastným vizuálom, ktoré by boli chuťovým profilom orientované viac na ženy.

Kde vznikol nápad postaviť vinárstvo?

Vyplynulo to ako spoločenská objednávka. Keď robíte víno, ľudia sa prirodzene chcú prísť pozrieť, kde sa to deje. Majú záujem o osobné stretnutie, degustácie. Jednoducho je veľmi dobré mať nejaký priestor. A má to tak viacero vinárstiev. Aj náš starý vinársky dom je vzdialený cez tri dediny od viníc, a tak neustála preprava vína a logistika boli náročné a časovo vyčerpávajúce.

Prečo práve takto?

Popravde s touto stavbou sme mali pôvodne úplne iný zámer. Ale niekde v polovici, keď sme mali položené základy, sme projekt prekreslili a urobili z neho to, čo je možné dnes vidieť a navštíviť. Chceli sme tomu celému dať nejakú pridanú hodnotu. Vytvoriť miesto pre ľudí, priateľov, milovníkov vína, na oddych…

Eventové vinárstvo, je to ten správny pojem?

Asi to bude ono. Bude to znieť zvláštne, ale nerobím projekty primárne kvôli peniazom. Ak by to tak bolo, nejdeme do tohto typu stavby s množstvom personálu a nákladmi. Ale aj pri iných podnikateľských aktivitách ma baví rozbiehať niečo nové. Mám úprimný záujem učiť sa nové veci a je jedno, či je to energetika, stavebníctvo alebo v tomto prípade organizovanie podujatí. Predtým sme o tom nevedeli nič a teraz organizujeme svadby, workshopy, popupy, koncerty, DJ sessions. A darí sa nám tu budovať naozaj silnú komunitu.

Chceme zanechať nejaký odkaz. Aj naše deti práve cez optiku tejto budovy viac vnímajú prácu vinára. V škole cítia, že je to projekt, ktorý vzbudzuje záujem. A o to nám išlo. Nech sa to šíri a hovorí sa o tom, nech ľudia prichádzajú do regiónu, trávia tu čas a nech sa k nám postupne pridávajú ďalší s ďalšími kreatívnymi projektmi, ktoré nakopnú cestovný ruch. Lebo sme kus peknej krajiny.

Sú práve svadby a eventy cesta, ako sa dostať s vínom bližšie k ľuďom?

V regióne aj mimo neho nás určite zviditeľňuje, že sme nový a moderný priestor, ktorý láka ľudí. A keďže sa na svadbe pije naše víno, sú to, samozrejme, aj potenciálni zákazníci. Ale o to primárne vôbec nejde. Ide o to, aby tu boli spokojní, aby si užili čas a prišli, keď bude hrať Milan Lieskovský alebo keď tu bude nejaký zaujímavý šéfkuchár. Aj na degustácii, ktorú sme organizovali, sme väčšinu hostí osobne nepoznali. O podujatí sa dozvedeli len vďaka marketingu či na odporúčanie niekoho, kto už u nás bol. Sme komplet vybavení, máme menšiu kuchyňu, sociálne zariadenia, degustačné miestnosti a k tomu rozsiahly areál, kde, myslím, môžeme vytvoriť príjemnú atmosféru.

Nechýba tu ľuďom ubytovanie?

To je niečo, do čo nás hostia tlačia, aby sme s tým niečo urobili. My ich, samozrejme, počúvame a už máme nakreslený projekt ubytovania nad vinárstvom, zhruba na horizonte vinice, s krásnym výhľadom do okolia. Bude tam niekoľko samostatne stojacich ubytovacích jednotiek, čím pokryjeme kapacitný dopyt pri súkromných akciách, menších degustáciách, teambuildingoch, ale tiež to pomôže gastroturizmu. Keď sa u nás niekto ubytuje na pár dní, môže ochutnať nielen naše víno, ale povedzme aj ďalšie vinárstva v okolí. A o takejto spolupráci a prepojenosti by to malo byť. Škoda, že to nefunguje takto ideálne.

Čo je vašou víziou na najbližšie roky? Kam by ste chceli posunúť celý projekt?

Ako rozbiehajúce sa vinárstvo máme zatiaľ výhodu, že môžeme predať našu produkciu a máme potenciál rastu niekde na stotisíc fliaš ročne. Čiže to je jedna z vecí, ktoré chceme – navýšiť produkciu. A chceme budovať komunitu. Nechceme len tak cez e-shop predávať víno, ale reálne chceme dostať ľudí k nám a do regiónu. Mať ročný plán pravidelných akcií a napríklad v nedeľu robiť grilovačky. A nech prídu rodiny s deťmi z Levíc, nech prídu páry z Banskej Štiavnice, užijú si západ slnka, dajú si nejaký steak, fľašu vína. Vytvoriť miesto, kde sa bude dať čosi zažiť a ktoré bude dôvod, prečo sem ísť.

To však vyžaduje tím, ktorý bude tvoriť celý koncept.

Našťastie ho máme (musím si poklopať). S Leou to máme manažérsky dobre podchytené, dávame tomu veľa energie a času, môj brat Stano si tu odrobil kvantum práce, stará sa o vinice, pracuje vo vinárstve, v pivnici a vínu sa rozumie. A čo sa týka personálu, máme šikovného event manažéra, ktorého sme si vychovali, máme šikovných someliérov a obchodníkov, ktorý pracujú na tom, aby všetko išlo hladko. A zatiaľ nám tento mix veľmi dobre funguje, rastieme každým rokom a verím, že to tak bude pokračovať.

Je to úspešný projekt? Urobili by ste možno s odstupom času niečo inak?

Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale zatiaľ sa mi darí takmer vo všetkom, do čoho sa pustím. Predpokladám, že aj toto sa v priebehu času stane niečím, čo bude úspešné. Je to srdcový projekt, s ktorým sa budeme hrať a kreovať ho dlhé roky. Azda to po nás prevezmú deti, ktoré to už teraz zaujíma. Dcéra si robí someliérsky kurz a syn sa chce venovať marketingovej stránke. Možno sa podarí vybudovať rodinnú tradíciu a stane z toho podľa vzoru zahraničia viacgeneračné rodinné vinárstvo.

Čo je pre vás po toľkých rokoch vo svete podnikania najdôležitejšie?

Odmalička som mal ambície a chcel som niečo dosiahnuť. No nie za každú cenu a nutne to nemusia byť peniaze. Mňa baví hlavne tá iniciačná fáza projektov. Rozbehnúť niečo, dať tomu energiu, vypracovať projekt, zariadiť, aby všetko fungovalo. Keď to už ide, tak to prenechám niekomu inému alebo predám firmu či projekt. Najdôležitejšie je mať správny mindset a obklopovať sa ľuďmi, ktorí vedia človeka posunúť.

Nič ako šťastie neexistuje, je to len výsledok rozhodnutí a činov, ktoré človek robí, a tie ho dovedú do cieľa. Nebáť sa nič nerobiť a len tak o niečom rozmýšľať, aj to podvedome ovplyvňuje rozhodnutia a aktivity, ktoré na konci dňa budú viesť k zdarnému výsledku. Ja mám niekoľko podnikateľských aktivít a dovolím si tvrdiť, že sa mi darí v každej z nich, lebo som bol pripravený chopiť sa príležitosti, podstúpiť riziko, ale aj rýchlo sa rozhodovať a analyticky myslieť.

V poličkách vo vašom krásnom priestore vidím okrem vína aj ďalšie produkty. Poviete o nich niečo viac?

Popri víne máme ešte vlastné včelstvo, z ktorého vyrábame med a ten následne tvorí aj základ začínajúcej kozmetickej značky Divine. Ide o slovnú hračku znejúcu ako „the wine“, ale tiež „božská“. Prírodná kozmetika, postavená okrem iného aj na hroznovom oleji, ktorý sa výborne vstrebáva, je ďalším dielikom, ako naplno využiť potenciál regiónu a produktov vo vinici. A tiež priniesť niečo navyše našim zákazníkom.

Čo všetko chystáte do budúcna?

Okrem toho, čo už bolo povedané, ako je zvýšenie produkcie, viac eventov, tvorba komunity či projekt ubytovania, chystáme na budúci rok aj nejaké novinky a veľmi sme chceli aj svoj vlastný nealko mušt ako nealkoholický variant k vínu pre tých, ktorí nepijú alebo šoférujú.

Frtus Winery nájdete aj na Facebooku a Instagrame.

Text a fotografie: Rudolf Sladkovský