Príbehy, emócie, skvelé jedlo. Nitrianska mini (ne)konferencia Gastrolove očarila prítomných


Mini (ne)konferencia Gastrolove sa 11. apríla 2025 prvýkrát konala v meste po Zoborom. Hoci sme sa stretli v komornejšej atmosfére, posolstvá boli veľké, stretnutia priateľské a zážitky nezabudnuteľné. Nitra je mesto dýchajúce históriou a naša (ne)konferencia nemohla mať krajšiu a unikátnejšiu lokáciu ako v nitrianskej synagóge. Svojou nezameniteľnou akustikou a jedinečným genius loci dala hosťom priestor vychutnať si skvelý program a odísť s pocitom, že gastronómia na Slovensku ešte stále má čo ponúknuť. Poďte spolu s nami do zákulisia tejto unikátnej akcie.

Mini (ne)konferencia Gastrolove Nitra spojila milovníkov gastronómie pod jednou strechou
Mini (ne)konferencia Gastrolove, rovnako ako jej veľká „sestra“, je nápadom Simony Budinskej, zakladateľky portálu Kávičkári, a jej redakčného tímu. Spoluorganizátori pilotnej mini (ne)konferencie Gastrolove v Nitre boli Nitrianska organizácia CR a Krajská organizácia CR NK.
A v čom je najväčšia pridaná hodnota tohto podujatia? Marta Hároniková, výkonná riaditeľka NOCR, podotkla, že v nitrianskom regióne chýbajú podujatia zameraná na rozvoj gastronómie, reštaurácií, hotelov a služieb, do ktorých sú zapojení aj mladí ľudia. V mini (ne)konferencii Gastrolove preto vidí obrovský zmysel. „Gastronómia a s ňou súvisiace služby v dnešnej dobe potrebujú podporu, čo je úlohou našej oblastnej organizácie destinačného manažmentu. Verím tomu, že skúsenosti odborníkov a ochutnávky toho najlepšieho z nášho regiónu na dnešnom podujatí ukážu, že náš kraj má čo ponúknuť.“


Na jej slová plynule nadviazala Zuzana Palenčíková, projektová manažérka a výkonná riaditeľka KOCR. Vyzdvihla skutočnosť, že Gastrolove je aj o interakcii. „Som rada, že sa tu spolu stretneme v rámci cestovného ruchu, odovzdáme si skúsenosti a zosieťujeme sa. Mini (ne)konferencia je pilotný event, ktorým by sme radi nadviazali dlhodobú spoluprácu.“
Úvodné slovo vicežupana odštartovalo mini (ne)konferenciu Gastrolove
Podujatie otvoril úvodným slovom nitriansky vicežupan Jozef Stankovský: „Nitriansky samosprávny kraj je známy ako kraj slnka, vody, histórie, ale aj skvelého vína. A k vínu patrí gastronómia. Som rád, že prostredníctvom podujatí, ako je toto, začína gastronómia v našom kraji rezonovať. Verím, že bude prísľubom rozvoja cestovného ruchu, pretože náš kraj rozhodne má čo ponúknuť.“

Nitrianska synagóga doslova ožila v atmosfére mini (ne)konferencie Gastrolove. Privítala mnohých zo segmentu HoReCa a tiež študentov nitrianskych škôl, ktorí mali na podujatí možnosť nielen predviesť svoje schopnosti, ale aj dozvedieť sa niečo nové. Genius loci miesta podčiarkla aj sprievodná hudba klavíra, na ktorom hral Peter Šiller a svojím hudobným majstrovstvom rozozvučal celý priestor. Neďaleko pódia sa vynímal nádherný prezentačný kútik Penzióna Artin z Nitry, ktorý návštevníkom ukázal, ako môže u nich vyzerať výzdoba na svadbe či oslave. Všetci zúčastnení sa tešili na zaujímavé diskusie, ktorými nás sprevádzala moderátorka podujatia Zuzana Kukučová.



Prvé minúty mini (ne)konferencie Gastrolove patrili kuchárskemu esu Jaroslavovi Žídekovi
V prvej diskusii sme si vypočuli „know how“ šéfkuchára Jaroslava Žídeka. Ten aktuálne pôsobí v reštaurácii RIVERBANK v Bratislave. Má za sebou už 30 rokov v profesionálnej kuchyni a jeho rukami prešli desiatky nádejných kuchárov. V minulosti bol zapojený do viacerých gastroprojektov a vlastnil aj vlastnú reštauráciu, takže jeho diskusia na tému „Podnik, ktorý zarába. Prežijú reštaurácie rok 2025?“ vychádza z vlastných zažitých skúseností.

Agroturizmus Nitrianskeho kraja má podľa neho potenciál byť malým slovenským Toskánskom. Recept na otvorenie vlastného podniku (nielen) v Nitrianskom kraji nám dal nasledovný: „Základ je konzistentná kvalita. Musíte vymyslieť koncept, ktorému veríte. V dnešnej dobe však funguje najmä silný marketing. Myslím si, že dnes môžu fungovať podniky (a ukazuje sa to aj v praxi) s čo najmenším počtom personálu. Preto dnes ekonomicky dobre fungujú najmä bistrá s menšou kapacitou.“


V téme pokračoval poukázaním na význam kooperácie šéfkuchára a personálu. „Šéfkuchár by mal mať dosah na servis v reštaurácii, lebo práve personál je most medzi hosťom a kuchyňou. Jeho úlohou je priblížiť personálu filozofiu reštaurácie, lebo práve tá sa na konci dňa premieta na tanieri.“ A ako by mala vyzerať dobrá reštaurácia v Nitrianskom kraji z hľadiska jedálneho lístka? „Nitra má veľkú výhodu v tom, že sú tu vysokoškolské internáty. Práve mladí formujú gastronómiu mesta. Gastronomická kultúra sa im prispôsobuje. Regionálna kuchyňa sa dá odprezentovať v degustačných porciách.“ Jaroslav Žídek priniesol nové myšlienky a zdôraznil spojenie gastronómie a cestovného ruchu v regióne.
Nitriansky región má čo ukázať
Ďalšia diskusia poukázala na to, že „To najlepšie z kraja máte niekedy priamo pred očami“. V diskusii vystúpili traja spíkri: Chulud Abbasová z pekárne ROH, Robert Góra z Ekofarmy GÓRA a Rudolf Kotrusz z OZ Zoborské včely.

Chulud Abasová z pekárne ROH precestovala celý svet a jej poslaním bolo vrátiť sa domov a všetky skúsenosti uplatniť práve tu. „Byť pekárkou je pre mňa pýcha a rada motivujem mladých ľudí k tomuto remeslu. Chlieb spája ľudí a nikdy nechýba na stole,“ Chulud hneď na úvod zdôraznila krásu a dôležitosť typického slovenského pekárskeho remesla. Pekáreň ROH je otvorená jeden rok a jej základ je láska k tomu, čo robíte. „Naším cieľom je niečo vrátiť naspäť. Chceme založiť nadáciu, ktorá dá možnosť deťom z detského domova učiť sa pekárskemu remeslu.“
Neďaleko Štúrova v obci Salka nájdete Ekofarmu GÓRA, kde chovajú zvieratá, ktoré slúžia na výrobu ekopotravín. Robert Góra, majiteľ ekofarmy, hľadá nielen v podnikaní, ale aj v osobnom živote harmóniu: „Som obdivovateľ prírody a rád sledujem jej fungovanie. Panuje v nej rovnováha, a ak do nej zasiahneme, vznikne problém. My na našej ekofarme nezasahujeme do jej chodu a nechávame to na prírodu.“

Rudolf Kotrusz z OZ Zoborské včely poukázal na činnosť združenia, ktoré šíri povedomie o včelárstve a učí začínajúcich včelárov, ba dokonca sa venuje aj apiterapii. „Včelárstvo patrilo k histórii rodiny. Ide o poctivé remeslo a je krásne, že po ňom vidieť výsledok práce,“ podotkol Rudolf Kotrusz, ktorý je povolaním ítečkár, a práve práca so včelami je príjemným spestrením jeho profesijného života.
Čas na oddych s pridanou hodnotou
Gastrolove bolo nielen o zaujímavých diskusiách, ale aj o skvelom jedle a dokonalom cateringu v cene vstupenky. Po výživnej diskusii sme si dopriali raňajkovú kávovú prestávku. Ochutnali sme kváskový chlebík z Pekárne Roh a dobroty Ekofarmy GÓRA. O kofeínový doping sa postarala rodinná pražiareň kávy INCUPLE z Kamanovej. Kávu sme však nepili z hocijakých pohárikov, ale z TAKEAWAYCUP, na ktorých svietilo naše logo Gastrolove. Smäd sme zahnali unikátnou sódovkou Jedlíkova voda z obce Zemné.




Pár slov o pilieroch kvalitného podnikania v gastre
Simona Budinská, zakladateľka portálu kávičkári.sk a (ne)konferencie Gastrolove si pripravila prezentáciu na tému: „Ako to robia najlepší. Posuňte úroveň hospitality u vás na iný level.“ Na reálnych príkladoch z prevádzok poukázala na piliere kvalitných podnikov. A podľa nej sú nimi koncept, priestor, sortiment, servis, tím, vzdelávanie, marketing, spolupráca a dobré srdce. A práve tieto piliere vás podľa nej posunú ďalej v podnikaní.

LYRA – čokoláda, ktorá precestovala svet
Ďalším prezentujúcim bol Karol Stýblo z LYRA chocolate s témou „Ako sa dedinka pri Nitre dostala na svetovú gurmánsku mapu“. K čokoláde, ako sám vtipne podotýka, sa dostal z pažravosti. Prelomový moment v chápaní čokolády však prišiel s ochutnávkou kolumbijskej čokolády. „Vnímam ako profesijný dar, že som mohol pracovať na plantáži kakaa v Kolumbii. A vtedy sme sa rozhodli robiť čokoládu práve z tohto kakaa,“ vysvetlil a priblížil nám koncept výroby čokolády „tree to bar“. Dnes Karol Stýblo sám školí čokolatiérov v Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, kde aj sám študoval. V prednáške sa na chvíľu vrátil aj k začiatkom podnikania, keď sa stretol s úspechmi, ale aj neúspechmi. Všetky míľniky LYRU doviedli až k dnešnej podobe, ktorá prekročila hranice nitrianskeho regiónu.


Po „sladkej“ prednáške si na svoje prišli aj chuťové poháriky! O lahodný obed na slnečnom nádvorí nitrianskej Synagógy sa postarala firma KEMA, ktorí sú špecialisti na profesionálne vybavenie kuchýň. To, že sa nezľaknú žiadnej výzvy ukázali priamo na mieste, keď v exteriéri vystavali plne funkčnú kuchyňu z ktorej servírovali chuťovo i vizuálne zaujímavé menu na štýlovom porceláne značky SOLA Switzerland.


Popoludňajší program mini (ne)konferencie Gastrolove ovládli ženy
Po chutnom obede sa k slovu dostala Katarína Lukáčová, hoteliérka EHM, s témou prednášky „Ako zvýšiť obsadenosť hotela a zdvojnásobiť tržby“. Venovala sa téme reveneu manažmentu, pričom poslucháčom priblížila 11 pilierov revenue manažmentu. Opierala sa o dáta z reálnych hotelov a obchodné stratégie, s ktorými v praxi s klientmi pracujú.

Zo sveta hotelierstva sme plynule prešli na tému o víne, cestovaní a prinášaní toho najlepšieho zo sveta domov. Na víno nás „pozvala“ Slávka Raškovič Gašperová z reštaurácie Gašperov Mlyn. Ako someliérka absolvovala zaujímavé cesty po svete do Malajzie, Japonska, Amsterdamu či Belehradu, ktoré v mnohom posunuli nielen ju samotnú, ale aj reštauráciu Gašperov Mlyn, kde zužitkovala svoje skúsenosti. Slávka sa stotožňuje s hláškou seriálu The Bear: „Dobré jedlo nestačí.“ Spravidla musí zahŕňať celú hospitality, čiže pohostinnosť. A práve o dôležitosti hospitality, work balance v rámci tímu a o tom, že stále sa je čo učiť, hovorila vo svojej prezentácii.



Na kávu a koláčik so študentmi
Kávová prestávka nadviazala na témy posledného diskusného bloku mini (ne)konferencie Gastrolove coffee. Hostia si mohli vychutnať degustáciu vína, pričom o výber vín z Nitrianskej kraja sa postarala práve Slavomíra Raškovič. Poobedný catering bol v réžii Strednej odbornej školy potravinárskej. Hosťom ponúkli sladké miňonky a slané občerstvenie. Celý deň však návštevníkov sprevádzali úsmevmi aj študenti Hotelovej akadémie – Spojenej školy Slančíkovej a Ústavu manažmentu kultúry a turizmu, kulturológie a etnológie na UKF. Nálada bola výborná a všetci sme sa tešili na posledný blok mini (ne)konferencie.


Dve silné prednášky spájali životné skúsenosti
Ľuboš Rácz, majiteľ nitrianskeho „american“ baru Záhir, ktorý odovzdáva svoje skúsenosti na školeniach v School of Barkultur, je doslova legendou slovenskej barovej scény. A čo teda podľa Ľuboša Rácza robí dobrého barmana dobrým? „Je dôležité dať hosťovi to, čo očakáva, alebo ešte prekonať jeho očakávania. Hostia si dnes viac vychutnávajú a chodia za zážitkom. Kvalita produktu musí byť prirodzená. Barman vytvára atmosféru, hneď ako hosť vojde do dverí.“ V diskusii ďalej priblížil veľmi autentické zážitky, ako to chodí za barom i pred barom.

Monika Pekarčíková, študentka UKF, nám priblížila životnú skúsenosť zo stáže v michelinskej reštaurácii Story v Londýne „V živote je možné všetko“. Monika pochádza z gastronomickej rodiny a v minulosti dokonca prešla praxou v Grand Hotel Kempinski. Jej snom však bola stáž v londýnskej reštaurácii Story s dvomi michelinskými hviezdami. Sen sa stal skutočnosťou a Monika sa na tri týždne stala súčasťou jej servisu.

Zdôraznila, že signifikantné heslo reštaurácie Story bolo „focus“ – čiže sústredenie a koncentrácia na činnosť, ktorú práve robíte. „Servis v michelinskej reštaurácii bol naozaj na diametrálne odlišnej úrovni a bez predošlej „michelinskej“ skúsenosti to nebolo jednoduché. Pracovala som šesť dní v týždni, aby som sa naučila čo najviac,“ spomenula skúsenosti zo stáže Monika. Z jej prejavu bolo cítiť obrovské nadšenie a radosť z toho, čo zažila a čo ju ešte bezpochyby čaká vo svete gastronómie. Lebo práve Monika Pekarčíková je dôkazom toho, že v živote je možné všetko a sny sa musia plniť.
Ďakujeme a tešíme sa opäť, Nitra!
Za portál Kávičkári patrí veľká vďaka Nitrianskej organizácii CR a Krajskej organizácii CR NK za spoluprácu na tomto krásnom podujatí, kde sme si spoločne užili skvelé jedlo, víno, inšpiratívne diskusie a priateľstvá.
Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie v krásnej Nitre!
Text: Katarína Kántorová
Fotografie: Ondrej Bobek