Majitelia cukrárskej výrobne Dolcetto: „Čerstvosť je pre nás na prvom mieste”

Na to, aby ste ochutnali pravé talianske dezerty, nemusíte cestovať až do Talianska. Stačí, ak zavítate do Púchova či Ilavy. Manželia Janka a Janes Caninsoví vymenili Taliansko za Slovensko a Trenčiansky kraj obohatili o originálne talianske dezerty. Dolcetto je rodinná cukrárska výrobňa s dôrazom na čerstvosť, obohatená o taliansku dušu a charakteristická ručnou prácou. Prečo sa rozhodli vstúpiť do neistých vôd gastronómie? A ako sa vzájomne dopĺňa táto taliansko-slovenská súhra precíznosti a temperamentu?

Janka, na úvod hneď taká obligátna otázka: Ako sa zrodilo Dolcetto?

Za Dolcettom vlastne stojí moja túžba vrátiť sa späť na Slovensku. V Taliansku sme žili 17 rokov, no stále viac ma to ťahalo domov. A tak som manžela ukecala, aby sme skúsili život na Slovensku. (úsmev) Nevedel však po slovensky, preto sme hľadali niečo, čomu by sa venoval a čo by ho zároveň napĺňalo. Keďže je cukrár a v tomto fachu sa pohybuje od štrnástich rokov, voľba bola jasná. Tak sme si teda povedali, že to skúsime a ideme do toho. Náš sen sme začali realizovať hneď po príchode na Slovensko, čiže v roku 2019. A odvtedy v tom plávame. Nebolo to však vždy ľahké. Predsa len, ten rok, kedy sme začali, je poznačený začiatkom pandémie. Bolo to miestami skutočne divoké.

Manžel je vyštudovaný cukrár, a čo vy? Akej profesii ste sa venovali predtým?

Ja som účtovníčka, čomu sa popri našej rodinnej firme aj naďalej venujem. Aj ťažké časy spojené s koronou sme prežili vďaka tomu, že som mala svoju prácu. Čo najefektívnejšie sa snažím zladiť svoju prácu, Dolcetto a rodinu. Štandardne je to tak, že piatky a víkendy chodím manželovi do výrobne pomáhať. Napríklad aj torty zdobím takmer vždy ja. Manžel je precízny a dôsledný, ale občas je tam ten ženský cit pre detail predsa len nutný a vítaný.

Začínať v období pandémie nemohlo byť jednoduché. Nemali ste chuť to zabaliť?

Viete čo? Veru mali. Zo začiatku sme naše výrobky dodávali do kaviarní. Potom však prišla korona, kaviarne sa začínali zatvárať a my sme museli premýšľať, čo ďalej. Mali sme však šťastie v nešťastí – manžel objavil v meste, v Ilave, priestor na prenájom. Keďže sme boli prevádzka s potravinami, mohli sme mať otvorené. To nás zachránilo. Vtedy sme sa rozhodli, že budeme menej zásobovať kaviarne a ideme do vlastného. Preto sme sa rozhodli otvoriť aj našu druhú prevádzku v Púchove, ktorá slúži nielen ako výdajné miesto, ale aj ako showroom s možnosťou zakúpenia našich koláčikov. Nie je to typická cukráreň s posedením, je to predajnička, kde si však môžete kúpiť naše poctivé, čerstvé koláče, ako aj kvalitnú taliansku kávu. 

S cukrárskymi výrobňami sa v poslednej dobe vrece roztrhlo. V čom vidíte vašu výnimočnosť?

Hlavne v čerstvosti, na ktorej si extrémne zakladáme. Pripraviť si niečo dopredu u manžela neprichádza do úvahy. Janes začína vo výrobni už o 3 ráno, aby boli dezerty vždy čerstvé. A to si chce udržať, aj za cenu toho, že vo výrobni trávi väčšinu času, keďže všetko pečenie stojí na ňom. Taktiež kladieme dôraz na kvalitu. Veľa surovín, predovšetkým tých typických talianskych, berieme priamo z Talianska. Vajíčka a podobne zase od lokálnych, slovenských dodávateľov. Rovnako je pre nás typická ručná, poctivá výroba. Šikovné ruky môjho manžela sú jediným strojom, ktorý máme. Tak len dúfam, že sa neprepracuje a bude spoľahlivo fungovať aj naďalej. (úsmev)

Aj ho vzhľadom k jeho vyťaženosti doma vôbec stretnete? 

Viete čo, večer sa tam zvykne mihnúť. (smiech) Napriek jeho vyťaženosti sa snaží čo najviac venovať rodine, no nebudem klamať, samozrejme, že to vplýva aj na mňa či deti. Syn menej, avšak dcéra sa mu rada motá pod nohami. Rada ochutnáva nové krémy či dekoruje vlastné torty. Dúfame, že jej nadšenie pre cukrárske umenie ostane a Dolcetto tak bude pokračovať aj s ďalšou generáciou.

V ponuke máte talianske dezerty, no vo vašej ponuke som zazrela aj koláče ako punčák. Čiže nie tak úplne typické pre Taliansko.

Áno, snažíme sa prispôsobiť ponuku dopytu zákazníkov. I keď stále sa držíme toho talianskeho smeru, ktorým sa chceme aj naďalej uberať. Nie je to však také ľahké, preto hľadáme kompromis a ponúkame aj koláče, ktoré sú pre Taliansko menej typické. Vždy tam však dáme niečo naše, talianske. Takže robíme aj punčové rezy, aj veterníky, no so štipkou našej tajnej, talianskej receptúry. Verím, že práve to naše dezerty odlišuje.

Keď sme pri tých slovenských a talianskych koláčoch, nedá sa mi nespýtať na to, aký je váš obľúbený dezert z ponuky Dolcetto.

Tiramisu. Jednoznačne tiramisu. (úsmev)

Cukrárčina je odbor, v ktorom je potrebné ísť s dobou. Sledujete trendy a snažíte sa naďalej zdokonaľovať?

Áno, samozrejme. Väčšinou ja hľadám kurzy a manžel ich absolvuje – máme to podelené. Taktiež chodievame na služobné cesty do Talianska, aby sme priamo na mieste zbierali nové impulzy. Prednedávnom sme boli napríklad na medzinárodnej cukrárskej výstave Sigep v Rimini. Načerpali sme inšpiráciu, objavili nejaké nové dezerty či suroviny, ale aj nadviazali nové spolupráce.

Snažíte sa aj o inovácie vlastných koláčov? Napríklad na základe spätnej väzby od zákazníkov?

Áno, hlavne ja sa snažím o to, aby sme koláčiky menili a vylepšovali. Aby sme do nich dali niečo viac, niečo nové. Manžel je skôr za tradičnejšie, overené prevedenia a drží sa toho, že keď niečo tak má byť, nebudeme to predsa meniť. Aj v tomto prípade by som povedala, že sa skvele vyvažujeme a vieme nájsť ten správny balans. Čo sa týka spätnej väzby, tešíme sa z novej Dolcetto prevádzky, kam sa vracia čoraz viac zákazníkov. Možno je to aj tým, že veľa ľuďom nejde iba o to, dať si nejaký sladký dezert. Berú to ako spoločenský zážitok, prídu sa poradiť, poobzerať, porozprávať. Osobný kontakt rozšíril zástup našich verných zákazníkov, z čoho sa úprimne tešíme.

A na záver ešte zvedavá otázka: Kam smeruje Dolcetto? 

Chceli by sme rozšíriť ponuku o slané výrobky a catering. Aj keď momentálne máme v ponuke aj candy bary na rôzne príležitosti, chcela by som ísť ešte ďalej. Mňa osobne by bavilo uberať sa smerom svadobnej organizácie a využiť zároveň to, že viem po taliansky a som v tejto očarujúcej krajine ako doma. Ak by niekto túžil po svadbe v Taliansku, tak by sme sa postarali o to, aby bol ich veľký deň dokonalý a sladký. Na to nám však zatiaľ chýbajú priestory a ľudia. Cieľ máme, už sa tam len dostať – i keď pomalými krôčikmi. Veď ako sa vraví, pomaly človek ďalej zájde.

Dolcetto nájdete aj na Instagrame a Facebooku.

Text: Dominika Noskovičová

Foto: Rudolf Sládkovský