Kaffka Coffee Hotspot: V ústrety osudu na troch kolesách
Kaffka Coffee Hotspot je dôkazom toho, že kde je vôla, tam je cesta. I keď kľukatá, plná prekážok a výmoľov. Marián Král s manželkou Alžbetou chytili osud za pačesy. Neodradili ich nedostatok financií, ani polená, ktoré im boli hodené pod nohy. Koniec koncov, aj vďaka tomu sú dnes hrdými majiteľmi prvej pojazdnej kaviarne v Žiline. A v čom je jej výhoda? Predsa tá, že sa dokáže jednoducho ocitnúť tam, kde ju najviac potrebujú.
Prečo práve pojazdná kaviareň na bicykli? Čo bolo tým povestným spúšťačom, kedy ste si povedali, že nechcete prevádzku so štyrmi stenami, ale radšej s tromi kolesami?
Ak sa máme obzrieť späť, tak tých spúšťačov bolo zrejme viacero. Tým hlavným bola zrejme naša práca v kaviarňach v USA počas Work and Travel. To bol moment, kedy sme si s manželkou Betkou povedali, že toto chceme robiť. Potom sme už len hľadali cestu, ako sa k tomu dostať, a bicykel bola najschodnejšia, aj keď nie prvotná či tá najjednoduchšia, cesta. Pôvodne sme mali v pláne dať si prerobiť dodávku na pojazdnú kaviareň, s ktorou sme chceli navštevovať rôzne akcie a festivaly. Žiaľ, auto nám aj napriek podpísaným zmluvám a zaplateným zálohám za prerábku nedodali, a tak sme prišli takmer o všetky úspory.
Potom zamiešal kartami osud a do cesty nám prišiel inzerát na výrobu pojazdnej kaviarne na bicykli. S ňou sa opäť zapálila iskierka nádeje. Povedal som si, že toto by mohla byť cesta, ako začať robiť to, čo nás baví. Po predošlej skúsenosti sme opäť riskovali a vsadili všetko na jeden bicykel, na ktorého prevádzku sme ešte ani nemali schválené povolenie od mesta.
Spálili sme sa viackrát, raz takmer až fatálne, ale nikdy sme to nevzdali. A vďaka tomu je tu Kaffka Coffee Hotspot. Neviem, či to tak malo byť, alebo je to len zhoda náhod, ale nakoniec sme radi, že máme naše bicykle. Celé ich fungovanie je náročné, ale zatiaľ to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké sme urobili. Možno je to klišé, ale náš sen boli, a aj sú, práve tie štyri steny kamennej kaviarne. Ako to však už býva, jeden z najväčších problémov pri otvorení takejto prevádzky sú väčšinou financie, ktoré sme nemali a ešte sme o nejaké aj prišli. Takže sme hľadali spôsoby, ako sa realizovať v medziach našich finančných možností.
V poslednom období sa nad nami vznášal pochmúrny mrak pandemických obmedzení, pred ktorým sa vám podarilo skryť a vyčkať na slnko. Je to tak?
Myslím si, že robiť gastro na Slovensku je náročné aj bez korony okolo nás. Je tu veľa ľudí, ktorí v tomto období o prácu prišli. Veľa ľudí tento sektor opustilo a už sa do neho nevráti. Ako sa podarilo prežiť nám? Úprimne, ani sami nevieme. Jedna vec, ktorá nám pomohla, bola moja práca v e-commerce firme. Takže osobné financie sme mali ako tak zvládnuté, aj keď, paradoxne, veľa z nich išlo aj na udržanie bicyklov a našej Kaffka kaviarne. Žiadali sme počas pandémie aj o pomoc od štátu, ale, žiaľ, nedosiahli sme na ňu hlavne z dôvodu, že sme začali podnikať v „zlom“ období, sezónne a naviac som mal aj príjem z inej práce. Takže sme sa museli spoľahnúť na seba a dúfať, že to zvládneme.
Veľmi ťažké bolo odhadnúť, ako sa budú ľudia po otvorení prevádzok správať. Počas prvej vlny bola Žilina mestom duchov. Pamätám si, ako sme opäť otvorili začiatkom mája 2020 a prvý deň sme na Hlinkovom námestí, čo je inak veľmi frekventované miesto, videli prechádzať snáď 50 ľudí za celý deň. Urobili sme asi 15 káv. To bolo naozaj hrozné obdobie. Ďalším problémom bol chaos v opatreniach. Nikto z nás nevedel, čo sa bude diať a ako sa na to pripraviť.
Avšak aj počas týchto náročných období sme sa snažili byť vždy dobre naladení. Veľakrát sa nám stalo, že ľudia nám aj sami povedali, že k nám idú, lebo môžu načerpať kúsok dobrej nálady, zasmiať sa, dať si dobrú kávu a nerozprávať sa iba o negatívnych veciach. Spoločne s manželkou Betkou sme si totiž hneď na začiatku fungovania bicyklov povedali, že ak si nás ľudia majú spájať s kávou a s niečím, čo je pre nás charakteristické, tak nech to je dobrá nálada. Vždy sme chceli, aby ľudia od nás odchádzali s výbornou kávou a s lepšou náladou, s akou k nám prišli. A myslím si, že sa nám to aj darí napĺňať.
Práve zákazníci mohli svojou trochou prispieť k tomu, aby ich obľúbené prevádzky nepodľahli korone. Ulice však dýchali prázdnotou, ľudia boli opatrnejší… Ako ste pociťovali túto zmenu? A keď sme pri zákazníkoch, aká skupina ľudí sa pri vás zvykne pristaviť?
Presne tak. Ľudia boli opatrnejší. Teraz však mám pocit, že tá opatrnosť síce je, ale určite nie až taká, ako tomu bolo po prvej vlne. My sme sa, samozrejme, snažili vždy reagovať na vyhlášky a predpisy tak, aby sme mohli fungovať a zároveň, aby aj ľudia mali pocit, že si u nás môžu dať bezpečne svoj obľúbený nápoj.
Myslím si, že sme v tom všetkom mali trošku výhodu, keďže Kaffka je neustále vonku. Ľudia mali pocit slobody a voľnosti, nemuseli nikam vstupovať a len sa pri nás zastavili. Objednali si kávu a do pár minút už odchádzali v podstate bez väčšieho obmedzenia.
So zákazníkmi to bol proces. Od začiatku nášho fungovania sme si prešli nejakým vývojom. Od toho, že na nás niektorí „zákazníci“ volali mestskú políciu, až po situáciu, v ktorej sme teraz, kedy nás ľudia už poznajú a chodia k nám cielene. Či už sú to ľudia pracujúci v okolí našich bicyklov, študenti, alebo turisti prechádzajúci Žilinou. Veľkú skupinu zákazníkov u nás tvoria aj rodinky s deťmi. A, samozrejme, nemôžeme zabudnúť na našich kamarátov a známych, ktorí sa nimi stali najmä vďaka tomu, že sme sa spoznali počas rozhovorov pri bicykli. Je to naozaj rôzne a pestré, a aj preto nás táto práca baví.
Ľudia vás teda podržali a pomohli vám v ťažkých chvíľach. A čo vy a pomoc? Má pomoc iným vo vašich životoch vyhradené nejaké to miestečko?
My sme od začiatku vedeli a chceli svoje pôsobenie prepojiť aj na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Samozrejme, snažíme sa pomáhať v rámci našich možností a robíme, čo je v našich silách.
Keďže Kaffka funguje sezónne, tak sa snažíme vždy v posledný deň nášho fungovania v danej sezóne urobiť zbierku, ktorú následne posielame na charitu. Snažíme sa z toho urobiť tradíciu a prilákať na ňu čo najviac ľudí, ale aj firiem. Nazvali sme tento deň „Melieme z posledného“, čo nemá odkazovať na náš fyzický stav, ale skutočnosť, že tento deň je posledný v sezóne. Ľudia si môžu kúpiť kávu za akúkoľvek sumu, ktorú uznajú za primeranú, avšak minimálne za cenníkovú cenu. My na konci dňa peniaze spočítame, doložíme náš osobný príspevok (naši zamestnanci aj my počas toho dňa pracujeme dobrovoľne zadarmo a náš denný plat pripočítame k tejto sume), ktorú následne posielame organizáciám, ktoré to potrebujú. Tento rok to boli Dobrý Anjel a Deťom s rakovinou n.o.
Počas roka sa okrem nášho pôsobenia v meste objavíme aj na kávových cateringoch pre firmy alebo na súkromných akciách. Z takýchto akcií vždy posielame časť peňazí na charitu alebo projekt, ktorý to potrebuje. Počas minulého roka sme urobili pro bono catering pre všetkých zamestnancov FNsP Žilina ako formu vďaky za prácu, ktorú (nielen) pre nás robia. Chceli sme sa im aj takýmto spôsobom poďakovať. Brali sme to ako náš malý príspevok ľuďom pracujúcim dlhodobo v náročných podmienkach, vďaka ktorým si my môžeme dať napríklad tú kávu. Za jedno doobedie sme tu s našou pojazdnou Kaffka kaviarňou pripravili viac ako 600 nápojov.
Takisto sme sa zapojili aj do projektu Hlinený dukát Žilinskej diecézy, kde si ľudia v núdzi môžu u nás vymeniť hlinený dukát za teplý nápoj.
Robíte toho naozaj veľa, preto ma ani neprekvapuje, že ste sa rozhodli stať tvárou charitatívnej ackie „Darujte dobrotu, ktorá zahreje ľudí v núdzi“. Čo vás k tomu viedlo?
Viedlo nás naše presvedčenie a cestovateľské skúsenosti, že ak môžeme a vieme nejakým spôsobom pomôcť, tak to urobme, bez toho, aby sme za to chceli niečo späť. Takto sa snažíme fungovať. Pri našich potulkách svetom sme totiž videli a stretli veľa ľudí v rôznych životných situáciách. Aj my sami sme sa ocitli v rôznych situáciách ďaleko od domova. Vo veľa prípadoch sa nám stalo, že ľudia, ktorí toho majú najmenej, boli najsrdečnejší a chceli nám pomocť a dať najviac. Tak prečo nepomôcť, keď môžeme a je to v našich silách?
Podajte pomocnú ruku aj vy. Pretože aj jedna kávička či jeden koláčik môžu pre niekoho znamenať veľa. #darujtedobrotu a prispejte na www.charitapomaha.sk k tomu, aby ľudia, ktorí to potrebujú, zažili teplo domova.
Text: Dominika Noskovičová
Foto: Archív Kaffka (Ján Rabara)