Editoriál: O tom, ako sme ukázali svetu lásku. Tak po našom.
Dovolila som si ukradnúť koncoročný editoriál. Bude osobný, odvážny a verím, že aj inšpirujúci.
Šiesty rok sa venujem činnosti, ktorú som si ani len nedovolila vysnívať. Spolu so skvelými ľuďmi pre vás tvoríme obsah na náš pôžitkársky magazín nielen ku káve, Kávičkári.sk. Prešli sme množstvo prevádzok, a o tých najlepších kaviarňach a bistrách sme aj na jeseň roku 2017 sme vo vydavateľstve Fortuna Libri vydali bedeker najlepších kaviarní a bistier pod názvom „Top places in Slovakia“ / „Top miesta na Slovensku“.
Pri zostavovaní toho bedekra som často narážala na podobnosť medzi týmito podnikmi. To, čo tieto miesta spájalo, bola láska. Láska ku gastronómií. Láska ľudí, ktorí v nej pracovali, venovali sa, či obetovali celý život. Koniec koncov je to služba pre ľudí a cieľom nie je len zarobiť, ale robiť dni krajšími. Aj preto mnohých majiteľov a prevádzkarov krásnych podnikov trápila (a samozrejme stále trápi) situácia s personálom na Slovensku. Je smutné, keď sa snažíte vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, a potom vám to jednoducho niekto z personálu kazí. Alebo ani ten personál neviete nájsť…Pretože celé je to o ľuďoch.
Jedného dňa, možno aj po prehnanom úspechu nášho bedekra som sa prechádzala s mojim synom a napadlo mi slovíčko Gastrolove. Ono tie nápady prídu vždy tak nejak nečakane, neprosíme o ne, ale padnú z neba. O to dôležitejšia je spätná väzba, ktorú by vám malo poskytnúť vaše okolie. To moje, mne úplne najbližšie, je mojim najväčším kritikom a väčšinou sa ma v nejakej snahe „ochrániť“ snaží od mojich aktivít odhovoriť. Ale aspoň ma dokonale naučí umeniu argumentácie, prečo je to fajn. Paradoxne ľudia, ktorých som videla párkrát v živote, v rámci spoluprác na portáli, myšlienku tvorby (ne)učebnice ihneď podporili.
Lenže potom nás odmietli vydavateľstvá. Nebolo to pre ne zaujímavé. Zatiaľ čo o bedeker sa doslova „bili“, motivačnú (ne)učebnicu pre „kaviarnikov“ nik nechcel.
Avšak majitelia prevádzok, s ktorými som sa stretávala, to videli inak. Pravidelne mňa a mojich kolegov zásobovali otázkami, ako to robia tí a tí, a čo robiť vtedy a vtedy. A my sme sa okrem návštev podnikov nepriamo venovali aj konzultáciám a prepájaniu kontaktov rôznych podnikateľov, špecialistov, ale aj študentov. Tak bolo rozhodnuté. Vydáme Gastrolove.
Vydáme ho sami, za pomoci partnerov, ktorí nám okamžite ponúkli pomocnú ruku. Oslovíme odborníkov z oblasti, ako je etiketa, cenotvorba, káva či personalistika a pripravíme s nimi sériu praktických rozhovorov. Urobíme knihu nielen pre študentov, aby videli, že od čistenia zemiakov sa dá ísť ďalej, ale zároveň aby pochopili aj to, že nedá sa stať managerom hneď zo dňa na deň. Zároveň sme sa snažili odpovedať aj na množstvo otázok, ktoré si dávajú majitelia prevádzok, prípadne tí, ktorí svoj vysnívaný podnik ešte len plánujú.
Kniha bude pekná. Nielen textovo, ale aj vizuálne, pretože (ne)učebnica nemá nudiť, ale má pútať aj vzhľadom. Budú tam krásne fotky, grafika a z každej oblasti budú vypichnuté najlepšie body, aby si aj lenivci (alebo praktici?) našli rýchlo svoje odpovede. A bude celá z recyklovaných materiálov. Síce asi 2x násobne drahšia na produkciu (aký paradox!), ale budeme mať srdce na mieste. Cenu to však neovplyvní. Bude študentská. A odrazu nápad, aby sme to celé spravili sami, začal dávať zmysel.
Úplne zhmotnenie našich idealistických predstáv prišiel s našim eventom, ktorý sme nazvali (ne)konferencia Gastrolove, kde sa predstavili niektoré osobnosti z našej knihy. Zatiaľ, čo pred šiestimi rokmi, keď sme začínali, som mala pocit, že v gastronómií prebieha nejaký boj, či súperenie, teraz to bolo inak. Bolo to super. Prišli ľudia hladní po vedomostiach, skúsenostiach, a na druhej strane skvelé osobnosti, ktoré sa radi o svoje know-how podelili. S radosťou som sledovala skvelý networking, ktorý vznikol, ale i počúvala otázky z publika. Všetci spoločne vytvorili neuveriteľne dobrú atmosféru a podujatie, o akom som ani nesnívala. Vďaka skvelým partnerom sme mali dokonca aj free catering, kávový servis, či live cooking, vďaka čomu sme sa dostali na symbolických 17 € za vstupné. Aký obrovský rozdiel oproti predraženým konferenciám, ktoré sú plné reklamy! O prekážkach by sa dali písať celé eseje, ale my sme to skrátka chceli. Dokonca celý event „zbúchala“ moja kolegyňa Augustína, ktorú s láskou voláme Guťka, za necelý mesiac.
Reakcie ľudí a i prvých čitateľov boli úžasné. Človek sa akosi podvedome pripravuje na kritiku, ale chodili za nami ľudia a ďakovali, že kniha im veľa dala. Ale aj samotná akcia.
Gastrolove nám dalo veľa. Pre mňa predstavovalo z pracovnej stránky takmer celý rok 2018, hoci som ju sama nepísala a vo veľkej časti sa na nej spolupodielali moji kolegovia, a to najmä Tomáš Turek s manželkou Zuzkou. Časť kreatívna, kedy tvoríte, píšete, spoznávate a vymýšľate je super, ale keď sa k vám dostane hotové dielo, je to ešte lepšie.
A to najlepšie je, že to celé má svoj zmysel. Videli sme to aj na konferencii, vidíme to na pozitívnych recenziách, ktoré nám píšete, či zdieľate na Panta Rhei, či Martinuse. Nemusíte, ale robíte to, za čo vám úprimne ďakujem, pretože nás to posúva vpred. A úplne najviac nás tešil a teší záujem mladých zo škôl, ktorým sme túto knižku primárne venovali. Aby videli, že žiť a prežiť v gastronómií sa dá. Ale s riadnou porciou lásky.
A tú vám zo srdca želám nielen teraz, ale stále.
S úctou,
Simona Budinská
Foto: Tomáš Turek, Ondrej Bobek a Kristína Brezinová – Rídekyová
