Kaviarne a pohostinnosť: Ako vytvoriť miesto, kde sa cítia vítaní všetci?

Rada by som prišla na to, ako spojiť nové trendy v gastronómii s tradíciami stravovania u nás na Slovensku. Keď som bola v škole hotelierstva, mali sme tam prednášku o tom, ako sa stať úspešnými. Dodnes si to pamätám. Choďte do zahraničia a prineste sem niečo, čo tu ešte nie je. Áno, je to skvelý spôsob, ako ohúriť ľudí bažiacich po nových veciach. Ale čo tí tradičnejší z nás? Káva by mala byť pre všetkých.

Káva nás ženie z extrému do extrému. Ako sme sa dostali z pitia instantky k tomu, že mudrujeme o tom, či patrí na cappuccino škorica?

Bola som taká istá. Myslela som si, že viem všetko najlepšie tým, že cestujem. Keď sa u nás na Slovensku začala vyvíjať kávová kultúra a ja som sa naučila pripravovať kávu naozaj špičkovo, práve vtedy som začala cestovať mimo Európy. Pamätám si, ako som si radšej pre istotu brávala vlastnú kávu so sebou. Teraz to ľutujem. Tradície sú skvelé, ak sa spoja s kvalitnými surovinami.

Prinesme trendy a spojme ich s tradíciou. To je skutočná cesta

Dnes cestujem a spoznávam všetky tradičné spôsoby prípravy kávy vo svete a chápem ich význam. Káva krásne dopĺňa kultúrne prvky každého národa. A u nás? U nás je to espresso lungo s mliekom a cappuccino so škoricou.

Áno, bývala som taká, že som vravievala zákazníkom, aby ochutnali kávu bez aditív, keď je kvalitná. Lenže niekedy máme chuť na nápoj a nezaujíma nás degustovanie odrôd. Prišli sme do bodu, keď by mala byť kvalita samozrejmosť. A môžeme si ju vychutnať aj po svojom.

Prečo potom stále kibicovať ľuďom do toho, ako pijú kávu? Z akého dôvodu mi barista a majiteľ kaviarne povie, že je vyhorený, pretože všetci pijú lungo a on by bol najradšej keby všetci pili kávu podľa jeho predstáv? Prečo sme prestali pripravovať kávu pre ľudí? Prečo im stále chceme ukazovať svoj svet, ale neprinášame ich svet do spoločného priestoru?

Milena Juhaniaková z Breznianskej cukrárne: „Robiť cukrárčinu poctivo nie je na Slovensku bežné a už vôbec nie ľahké“

Čítať viac >

Arogantnosť niektorých kaviarní ma prinútila chodiť radšej tam, kde síce nie je dobrá káva, ale ľudia sa tam cítia dobre

Prestala som chodiť do kaviarní s výberovou kávou. Proste sa mi zdá, že už ani ja nedosahujem potrebné chuťové bunky. Milujem kávu ovocnej chuti. Ale kyslé espresso nevypijem. Áno, začali ho pripravovať z dvojitej dávky, ale to je pre mňa zase zbytočne intenzívne. A tak pijem filtrovanú kávu zo svetlo praženej kávy a espresso z tmavšie praženej. Ale už ani ja nezapadám do predstáv niektorých odborníkov.

Príliš dlho som načúvala ľuďom a ich potrebám a málo som degustovala trendy. Okrem toho trendov v káve je už tak veľa, že aj mňa z toho bolí hlava. Len teraz som ľuďom konečne vysvetlila, ako sa má piť a pripravovať lungo, a zrazu aj lungo je problém. Haló? Preto mám niekedy namiesto všetkých tých nových noviniek chuť na klasické ristretto niekde na juhu Talianska. Proste si sadnúť s miestnymi a len tak existovať. U nás sme sa doteraz stretávali s priateľmi skôr v baroch ako v kaviarňach. To ma mrzí. Ak sa naše hospitality v kaviarňach nezmení, ľudia budú piť kávu doma alebo v práci. Chceme to tak?

Kaviarne, kde sú vítané všetky chute

I keď sú trendy a nové prístupy k príprave kávy zaujímavé a inšpirujúce, nemali by sme zabúdať na to, že kaviarne by mali byť miestom, kde sa cíti dobre každý. Ak sa naše kaviarne nestanú miestom, kde sú vítaní všetci bez ohľadu na preferencie, stratíme jednu z najkrajších čŕt kávovej kultúry – jej schopnosť spájať ľudí. Káva nie je o predpísanom spôsobe jej pitia, ale o zážitku, ktorý ponúka. Preto by sme mali menej tlačiť na to, čo je „správne“, a viac sa snažiť vytvárať priestor, kde každý nájde to svoje. Je jedno, či ide o lungo s mliekom, cappuccino so škoricou, alebo výberovú kávu. Pretože pravá hospitality znamená rešpektovať chute každého hosťa.

Text: Monika Matúšová
Fotografie: archív Kávičkári.sk