Editorial: Domáca kaviarenská pohoda pri dvoch malých deťoch
Kedysi mala v rukách najčastejšie foťák, teraz je to šálka kávy. Okrem detí, samozrejme. Niekedy sa stane, že nedopitú šálku rannej kávy presúva po byte až do obeda alebo až ju nakoniec jedno z detí nevyleje na to najnevhodnejšie miesto. To je vždy znamenie, že treba vypadnúť do mesta a dať si na korze teplé cappuccino. Keď sa však nedá ísť von, treba piť veľa kávy, viackrát denne, zbytočne ju nerozlievať a radšej si ju odfotiť. O tom, ako kávičkuje doma pri dvoch malých deťoch fotografka Kristína a či ešte stále zbožňuje jeseň.
Ochladenie po horúcom lete bolo pre mňa vždy vykúpenie. Nevedela som sa dočkať septembra, ktorý mi ešte donedávna evokoval nové začiatky, príval energie a inšpirácie. S príchodom detí musím definitívne prepísať moje staré pravdy. Teraz sa september u nás rovná prechladnutiam, nádche a prebdeným nociam pri chorých deťoch. To by som však nebola ja, aby som si aj v tej najzúfalejšej rodinnej situácii, keď zaľahnú všetci členovia, nenašla chvíľku, aby som si doma vytvorila aspoň trošku kaviarenskú atmosféru.
Jar a leto boli u nás z kávového pohľadu povznášajúce. Dokonca už koniec zimy sme si s pár týždňovým bábätkom vychutnávali v top kaviarňach, ktoré máme nalistované a prečítané v bedekri Top miesta na Slovensku. Preto som sa na jeseň tešila ešte viac. Dúfala som, že sa odvážime merať o niečo dlhšie cesty za kávou a že si pochutím s cappuccinom na typických jesenných koláčoch – tekvicových, čokoládových, gaštanových…Zatiaľ teda vypekám doma a servis mením podľa nálady. Ešteže mám po ruke PEPCO, kde mi pri nákupe detských vecičiek vždy padne do oka nejaká šálka, miska, servítky či drobnosť na zútulnenie domova.
Ráno s kávou
Kávovým rituálom pri príprave filtrovanej kávy Hario V60 sa začína u nás deň už piaty rok. Dovtedy to bolo espresso, keď nerátam prvých 10 rokov “nesky”. Fúha, teraz počítam, že kávu pijem už 20 rokov… Vždy som vstala radšej o polhodinu skôr, len aby som si ju mohla vychutnať v kresle s vyloženými nohami a meditovať, naladiť sa na nový deň. Odkedy som na materskej dovolenke, teda už štvrtý rok, mi ju nosí tata do postele, aby som bola schopná vôbec vstať. Keďže deti ma budia o dve hodiny skôr, ako by som si želala, a priebežne niekoľkokrát v noci, aby som nezabudla, že ich mám… Ak ma však príde navštíviť kamarátka, vyzerá to nejako takto. Veľmi sa teším z našej novej hario výbavy, medeného drippera a kanvice s držiakom z olivového dreva. Tata dostal na narodeniny s dvojmesačným sklzom. Objednávala som priamo z Japonska, clo ma moc nepotešilo, no ale to už budeme mať, dúfam, naveky. Na stolíku musí byť niečo pre Frederika – makrónky, ktoré ho zabavia, a tiež pre Sáru, svietiace gule napríklad. To, že baterky sme prehodili do autíčka na ovládanie, jej zatiaľ ešte nevadí.
Tekvicová jeseň
Najtypickejšia jesenná polievka, ktorú milujem pre jej farbu, vôňu škorice, muškátového orieška a kokosu a nielen preto, že je hotová raz-dva. Tekvicová. Dokonale zahreje a pohladí na tele aj duši. Hlavne, keď si ju servírujem v miske (nie na tanieri) na pletenom obruse po prababke Adelke. Vtedy si ju musím aj odfotiť, a potešiť aj môj foťák. Inak zbožňujem všetko z tekvice. Aj tekvicové cappuccino!
Poobedná siesta
Poobede, ak nie je doma ešte tata, ktorý mi vždy rád pripraví latté art, tak si uvarím čierny čaj a k nemu napečiem napríklad takéto čokoládovo-orieškové muffinky s mascarpone a karamelom. Takéto niečo sa podarí, len keď spia obe deti naraz. Vtedy sú úplne najľúbeznejšie, najmilšie a najposlušnejšie a ja sa skutočne cítim ako na dovolenke…
Domáce kávičkovanie má svoje čaro, ale o to viac si potom viem vychutnať kávu v štýlovej kaviarni, oceniť nápaditý servis, milý personál a atmosféru. Lebo viem, koľko úsilia za tým stojí. A vy, milí kávičkari, ako ste na tom? Nájdete si čas na vytvorenie útulnej atmosféry pri domácom kávičkovaní?
Text: Kristína Brezinová Rídekyová
Foto: Kristína Brezinová Rídekyová
Doplnky: Pepco