Michal Molčan: Taký obyčajný chlapec

Napriek mladému veku má za sebou toho pomerne dosť. Stihol organizovať niekoľko veľkých eventov (áno, aj Coffeefest), vydať vlastný magazín i stať sa pojmom v kávovej komunite. Miško Molčan má krásnych 21 a jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých. 

Michal, dopočul som sa, že tvoja vášeň pre podnikanie začala už v trinástich rokoch a majú to na svedomí „Ninja korytnačky“. Ako to?

Pravdupovediac, s Ninja korytnačkami som sa stretol ešte omnoho skôr, keď som bol ešte oveľa mladší (smiech). Od svojich šiestich rokov sa totiž venujem karate a Ninja korytnačky boli, samozrejme, pre mňa ako dieťa, jednou z inšpirácií. Verím, že práve karate, alebo lepšie povedané –  šport vo všeobecnosti, dokáže vytvoriť u človeka potrebné základy k začatiu podnikania a pohľadu na prácu a život.

Takže, ak tomu správne rozumiem, práve karate rozvinulo tvoju túžbu po podnikaní?

Naučilo ma napríklad manažérskym zručnostiam. Vieš, to vďaka trénovaniu neposlušných šesťročných detí. Snažím sa robiť veci najlepšie ako viem a pokúšam sa pracovať strategicky. No a to, že sa „aktivizmus“ pretavil až do podnikania a že nebodaj v človeku niekto vidí aj lídra, musí vždy vzniknúť prirodzenou a postupnou cestou.

Pochádzaš z Nitry a práve tam si dotiahol formát svetovej konferencie. Akej?

V Nitre sme organizovali dva ročníky konferencie TEDxNitra. Tá sa dá v krátkosti opísať ako podujatie venované zaujímavým rečníkom a myšlienkam hodným šírenia a týka sa rôznych oblastí ako je veda, technológie, dizajn alebo vzdelávanie. TED je svetová značka a podujatia TEDx sa konajú v mestách po celom svete – niekoľko z nich už aktívne vyrástlo aj na Slovensku.

Zorganizoval si dva ročníky úspešnej konferencie, tretí už nebol. Prečo?

Deň ma len dvadsaťštyri hodín… Študujem vysokú školu, mám dve zahraničné stáže a hneď niekoľko osobných projektov, ktoré si vyžadujú množstvo času. Rád robím veci naplno a keď som vedel, že by som do organizácie TEDx-u v Nitre nemohol dať úplne všetko, radšej som sa rozhodol ho nerobiť. Stále však, spolu tímom a našim občianskym združením, hľadáme aktívnych a šikovných nadšencov, ktorí by si chceli vyskúšať organizáciu podobného projektu. Myšlienka podujatia je stále veľmi pekná a Nitra si podobnú vec zaslúži.

Káva tvorí veľkú časť tvojho života. Ako si ju najradšej vychutnáš?

Najviac si ju vychutnám v spoločnosti dobrých ľudí v skvelej kaviarni. Alebo ráno pri východe Slnka, teda, ak sa mi podarí dovtedy vstať  (smiech). Ale väčšinou sa mi to nepodarí. Hm. Ale dobre to znie. Doma si vychutnávam filtrovanú kávu Hario V60, v peknej kaviarni si rád dám napríklad dobré espresso.

Nezostal si však iba pri popíjaní kávičky… Čo nasledovalo?

V roku 2013 sme v Bratislave zorganizovali prvý ročník Coffeefest Slovakia. Teraz chystáme jeho tretí ročník a koncept podujatia posúvame aj do ďalších miest, konkrétne je to Viedeň.

Okrem toho sme začiatkom roka začali vydávať printový česko-slovenský magazín o kávovej kultúre – Standart – Standing for the Art of Coffee. Momentálne sme takmer úplne vypredaní a čakáme na dotlač, čo ma veľmi teší. Publikovať ho budeme kvartálne, od marca ideme na európsky trh aj s jeho anglickou verziou.

Na Slovensku sa však robia aj majstrovstvá v príprave kávy. Čím je Coffeefest iný?

Coffeefest je zameraný primárne na edukáciu koncového zákazníka a kávového nadšenca. Je to neformálne podujatie zložené z prednášok, workshopov, rôznych druhoch ochutnávok a striedajúcich sa lokálnych a medzinárodných pražiarní a baristov.

Naopak, Majstrovstvá Slovenska sú primárne o súťaži profesionálov – čo má v kávovej sfére, samozrejme, svoje veľmi dôležité miesto.

Kde vznikla myšlienka magazínu „Standart“ a od čoho bol odvodený jeho názov?

Myšlienka vznikla na jar minulého roku počas cesty z Milána na Slovensko. Listoval som vtedy jeden zahraničný magazín a uvedomil si, že nám niečo chýba. Mal som vo svojom okolí podobných uletencov pre printové magazíny a kávovú kultúru, tak sme sa do toho pustili.

Názov „Standart“ má dva dôvody. Ten sekundárny je odkaz na prvopočiatky kávovej kultúry v Československu, odkaz na socialistickú štandardnú zmes. Ten hlavný je však ten, že dobrá káva pre nás nie je žiadna mágia – nemusíte mať drahé príslušenstvo, štýlové tetovania a bradu, aby ste si mohli vychutnať  rannú šálku dobrej kávy. Verím, že dobrá káva by sa mala a mohla stať štandardom – nielen v Spojených štátoch a v Austrálii, ale aj u nás doma na stole.

Prvé číslo je vypredané a bolo v česko-slovenskej verzii. Ďalšie čísla idú aj do angličtiny.

Presne. Česko-slovenský Standart bude vychádzať každé tri mesiace spolu s anglickým. Prvé číslo bolo naplánované s časovým odstupom, od druhého čísla však budú vychádzať obe verzie simultánne.

V prvej tlači bolo tisíc kusov. Chystá sa dotlač?

Áno, neskutočne ma to teší. Prvé číslo vyšlo v náklade tisíc kusov a bolo vypredané, v distribúcii bolo zapojených viac ako 30 kaviarní v Česku a na Slovensku. Dokonca, pri dotlači máme aj „waiting list“ (čakací list, pozn. red.).

Od marca ideme von s anglickou verziou a už teraz máme prisľúbených odberateľov vo Viedni, Berlíne, Hamburgu a v Londýne. V zozname máme aj mestá za veľkou mlákou v Texase či v Singapure. Je to pre nás obrovská výzva – posúvať Standart stále vyššie.

Kľúčom k dobrému úspechu sú aj ľudia. Súhlasíš?

Verím, že tá veta hovorí sama za seba. Je dôležité obklopovať sa šikovnými ľuďmi s podobným myslením, štýlom práce a komunikácie – a to nielen v pracovnom živote.

Máš vo svojom živote množstvo inšpirácie? Odkiaľ ju čerpáš?

Samozrejme! Inšpirujem sa bežnými dennými situáciami a životom samotným. Ale aj knihami, svojimi rodičmi a priateľmi. No určite to nie sú citáty. Neslúžia mi ako motivácia a nie som ten typ, ktorý niekoho cituje iba preto, aby vyzeral múdro. Na druhej strane, rád si v hlave opakujem radu Juraja Šlesára: „Nemrnči!“

A čo ľudia v tvojom okolí? Si pre nich inšpiráciou?

Možno. V konečnom dôsledku je ale jedno, či inšpirujem ľudí ja, alebo ich práca. Na zdroji inšpirácie nezáleží, dôležité je, aby bola. No motivovať sa už musia byť ľudia schopní sami.

Hovorí sa, že svet nepotrebuje veľkých hrdinov, pokiaľ má dostatočný počet malých hrdinov. Považuješ sa za jedného z nich?

Nie. Na malého hrdinu som ešte stále moc malý. A už vôbec nie hrdina. Na hrdinov tu máme iné osobnosti. No keď nejakého stretnem, rád ho v budúcnosti pozvem na kávu (smiech).

autor: Matúš Sedlák

FOTO:  Ondrej Bobek pre Kávičkári.sk